znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 15/06-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. Z., bytom H., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., Z., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu v P. v daňovom konaní o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Z. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra 2005   doručená   sťažnosť   P.   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 a základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Daňového úradu v P. (ďalej   len   „daňový   úrad“)   v   daňovom   konaní   o   vrátenie   nadmerného   odpočtu   dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2000.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že:

„... v zákonom   stanovenej   lehote   t.   j.   do   25. 04. 2000   podal   daňové   priznanie za marec 2000 pre Daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) (...) v sume 561.878,- Sk. Správca dane Daňový úrad P. započal daňovú kontrolu 25. 4. 2000.“

Daňový   úrad   rozhodnutím   sp. zn.   675/2200/90934/2001/Kus   z   30. októbra 2001 vydal predbežné opatrenie spočívajúce v zadržaní uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2000 vo výške 561 878 Sk, ktoré podľa sťažovateľa je „zmätočné, nevykonateľné a nepreskúmateľné“.

Podľa sťažovateľa: „Daňový úrad v P. výzvou zo dňa 27. 1. 2003 vyzval sťažovateľa na prerokovanie Protokolu o daňovej kontrole na deň 24. 2. 2003, t. j. po 33 mesiacoch od začatia daňovej kontroly.“

Daňový úrad rozhodnutím sp. zn. 675/230/11096/03/Mal z 25. februára 2003 znížil sťažovateľovi   nadmerný   odpočet   uvedený   v daňovom   priznaní   za   zdaňovacie   obdobie mesiaca marec 2000 o sumu 457 519 Sk a priznal mu nadmerný odpočet v sume 104 359 Sk a platobným   výmerom   sp. zn.   675/230/11093/03/Mal   z   25. februára 2003   zvýšil sťažovateľovi daň o sumu 45 752 Sk. Proti týmto rozhodnutiam podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko T., rozhodnutím sp. zn. VIII/256/7515/03/Hil z 22. júla 2003 tak, že rozhodnutie daňového úradu sp. zn. 675/230/11096/03/Mal   z   25. februára 2003,   ako   aj   platobný   výmer   sp.   zn. 675/230/11093/03 z 25. februára 2003 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Daňový úrad rozhodnutím sp. zn. 675/230/94396/04/Mal z 30. septembra 2004 vydal voči   sťažovateľovi   dodatočný   platobný   výmer   DPH   za   zdaňovacie   obdobie   mesiaca marec 2000   na   sumu   346 917 Sk   a rozhodnutím   sp. zn.   675/230/94424/04/Mal z 30. septembra 2004   uložil   sťažovateľovi   pokutu   vo   výške   18 000 Sk.   Proti   týmto rozhodnutiam   podal   sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodlo   Daňové   riaditeľstvo Slovenskej   republiky,   pracovisko   T.,   rozhodnutím   sp.   zn.   VIII/256/211/2005/Hil zo 7. januára 2005   tak,   že   dodatočný   platobný   výmer   daňového   úradu   sp. zn. 675/230/94396/04/Mal   z   30. septembra 2004,   ako   aj   rozhodnutie   sp. zn. 675/230/94424/04/Mal z 30. septembra 2004 zrušilo a vec sp. zn. 675/230/94396/04/Mal vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Daňový úrad rozhodnutím sp. zn. 675/230/16677/05/Mal zo 4. apríla 2005 vydal voči sťažovateľovi dodatočný platobný výmer DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2000 na sumu 346 917 Sk a rozhodnutím sp. zn. 675/230/16739/05/Mal zo 4. apríla 2005 uložil sťažovateľovi   pokutu   vo   výške   18 000 Sk.   Proti   týmto   rozhodnutiam   podal   sťažovateľ odvolanie,   o ktorom   rozhodlo   Daňové   riaditeľstvo   Slovenskej   republiky,   pracovisko   B., rozhodnutím sp. zn. I/226/7525-80465/2005/990565-r zo 7. novembra 2005 a rozhodnutím sp.   zn. I/226/7525-81234/2005/990565-r   z 8. novembra 2005 tak,   že dodatočný   platobný výmer daňového úradu sp. zn. 675/230/16677/05/Mal zo 4. apríla 2005, ako aj rozhodnutie sp. zn. 675/230/16739/05/Mal zo 4. apríla 2005 zrušilo. Uvedené rozhodnutia Daňového riaditeľstva   Slovenskej   republiky,   pracoviska   B.,   boli   sťažovateľovi   doručené 22. novembra 2005.

Podľa sťažovateľa „... po 66 mesiacoch od začatia daňovej kontroly uplatneného nadmerného   odpočtu   DPH   za   mesiac   marec   2000   v čiastke   561.878,- Sk,   bol   tento uplatňovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a Daňový úrad v P. mal povinnosť tento sťažovateľovi vrátiť (...).

Nerozhodnutie konajúceho správcu dane o uplatnenom nadmernom odpočte DPH za marec 2000 v čiastke 561.878,- Sk od 25. 4. 2000 do 22. 11. 2005 malo pre sťažovateľa katastrofálne podnikateľské následky, ktoré následky sú vyjadrením zásahu správcu dane do práva   sťažovateľa   slobodne   podnikať   zakotveného v čl.   35 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľ okrem nemožnosti   realizovať   ďalšie podnikateľské aktivity na základe uzatvorených kúpnych zmlúv pre absolútny nedostatok finančných prostriedkov, ktoré mu neoprávnene zadržiaval Daňový úrad v P., stratil u svojich obchodných partnerov morálny kredit zodpovedného, spoľahlivého a seriózneho obchodného partnera. Dlhodobé obchodné vzťahy   boli   porušené   a   ich   reparácia,   v   náväznosti   na   rozsah   ponuky   dodávateľov na obchodnom trhu, je fakticky znemožnená“.

Sťažovateľ požaduje priznať primerané finančné zadosťučinenie, ako predovšetkým z dôvodu   nereparovateľnej   morálnej   ujmy   spočívajúcej „v znehodnotení   jeho   dlhodobo budovaného   postavenia   na   podnikateľskom   trhu,   stratou   dôveryhodnosti,   spoľahlivosti v podnikateľskom   prostredí   a   zničení   jeho   obchodných   aktivít   šírením   nepravdivých vykonštruovaných záverov o porušovaní platného právneho poriadku pri podnikaní (...)“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa P. Z., bytom H., (...), zapísaného v ŽR ObÚ P., číslo živn. reg.: (...) v zastúpení advokátky JUDr. M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu v P. v daňovom   konaní   o uplatnenom   nároku   na   vrátenie   nadmerného   odpočtu   DPH za zdaňovacie obdobie marec 2000 porušené bolo.

2. P. Z., bytom: H., (...), zapísanému v ŽR ObÚ P., číslo živn. reg.: (...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000,- Sk (slovom: jedenmilión slovenských korún), ktoré je Daňový úrad v P. povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. P. Z., bytom H., (...), zapísanému v ŽR ObÚ P., číslo živn. reg.: (...) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.302,- Sk (slovom: päťtisíctristodva slovenských korún), ktorú je povinný Daňový úrad v P. vyplatiť na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. M. K. (...) Z. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Zo sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že daňový úrad dňom 25. apríl 2000 začal voči sťažovateľovi daňovú kontrolu DPH – nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2000. Rozhodnutím sp. zn. 675/2200/90934/2001/Kus z 30. októbra 2001 daňový úrad vydal predbežné opatrenie spočívajúce v zadržaní uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2000 vo výške 561 878 Sk. Súčasne daňový   úrad   rozhodnutím   sp. zn.   675/230/11096/03/Mal   z   25. februára 2003   znížil sťažovateľovi   nadmerný   odpočet   uvedený   v   daňovom   priznaní   za   zdaňovacie   obdobie mesiaca marec 2000 o sumu 457 519 Sk a priznal mu nadmerný odpočet v sume 104 359 Sk a   platobným   výmerom   sp. zn.   675/230/11093/03/Mal   z   25. februára 2003   zvýšil sťažovateľovi daň o sumu 45 752 Sk. Proti týmto rozhodnutiam podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko T., rozhodnutím sp. zn. VIII/256/7515/03/Hil z 22. júla 2003 tak, že rozhodnutie daňového úradu sp. zn. 675/230/11096/03/Mal   z   25. februára 2003,   ako   aj   platobný   výmer sp. zn. 675/230/11093/03/Mal z 25. februára 2003 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad rozhodnutím sp. zn. 675/230/94396/04/Mal z 30. septembra 2004   vydal   voči   sťažovateľovi   dodatočný   platobný   výmer   DPH   za zdaňovacie   obdobie mesiaca   marec 2000   na sumu   346 917 Sk   a   rozhodnutím   sp.   zn.   675/230/94424/04/Mal z 30. septembra 2004   uložil   sťažovateľovi   pokutu   vo   výške   18 000 Sk.   Proti   týmto rozhodnutiam   podal   sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodlo   Daňové   riaditeľstvo Slovenskej   republiky,   pracovisko   T.,   rozhodnutím   sp.   zn.   VIII/256/211/2005/Hil zo 7. januára 2005   tak,   že   dodatočný   platobný   výmer   daňového   úradu   sp. zn. 675/230/94396/04/Mal   z   30. septembra 2004,   ako   aj   rozhodnutie   sp. zn. 675/230/94424/04/Mal z 30. septembra 2004 zrušilo a vec sp. zn. 675/230/94396/04/Mal vrátilo   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie.   Daňový   úrad   rozhodnutím   sp. zn. 675/230/16677/05/Mal   zo   4. apríla 2005   vydal   voči   sťažovateľovi   dodatočný   platobný výmer DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca marec 2000 na sumu 346 917 Sk a rozhodnutím sp. zn.   675/230/16739/05/Mal   zo   4. apríla 2005   uložil   sťažovateľovi   pokutu   vo   výške 18 000 Sk.   Proti   týmto   rozhodnutiam   podal   sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko B., rozhodnutím sp. zn. I/226/7525-80465/2005/990565-r   zo 7. novembra 2005   a   rozhodnutím   sp.   zn.   I/226/7525-81234/2005/990565-r   z   8. novembra 2005   tak,   že (dodatočný   platobný   výmer   daňového úradu   sp.   zn.   675/230/16677/05/Mal   zo   dňa   4. apríla 2005),   ako   aj   rozhodnutie   sp.   zn. 675/230/16739/05/Mal   zo   4. apríla 2005   zrušilo.   Tieto   rozhodnutia   boli   sťažovateľovi doručené 22. novembra 2005.

1. Sťažnosť   v   časti,   v ktorej   sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom (...).

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je jeho právomoc vec meritórne skúmať založená   výlučne   v prípadoch,   keď   medzi   napadnutým   rozhodnutím   alebo   postupom dotknutého orgánu a namietaným porušením základných práv a slobôd existuje súvislosť, z ktorej vyplýva otázka ústavného významu a intenzity (I. ÚS 19/02). V danom prípade však ústavný súd nepovažuje za nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či medzi napadnutým postupom dotknutého orgánu a označeným právom sťažovateľa je vôbec súvislosť, z ktorej by vyplývala otázka ústavného významu a intenzity.

Ústavný súd sa vo veci svojej právomoci totiž riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Všeobecné   súdnictvo zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa poskytnúť   im   účinnú   ochranu   pred   neoprávnenými   štátnymi   zásahmi,   pritom   má prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné poriadky   [v   tomto   prípade   Občiansky   súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)]   sú   zárukou účinnosti   tejto   právnej   ochrany   aj   zárukou   ochrany   zákonného   prístupu   k uplatňovaniu základných práv a slobôd. Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01).

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných   prostriedkov   zákonnosť rozhodnutí a postupu   orgánov verejnej správy. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sa postupom správneho orgánu rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Týmto zákonným postupom sa zabezpečuje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré zahŕňa právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby domáhať sa, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť v lehote, ktorú zároveň určí. Orgán verejnej správy nekoná spôsobom určeným príslušným právnym predpisom najmä tým, že je v konaní nečinný a uvedenou nečinnosťou je fyzická osoba alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach.

Sťažovateľ   tvrdí,   že „... do   dňa   podania   tejto   sťažnosti   nadmerný   odpočet   DPH za marec 2000 v čiastke 561.878,- Sk mu nebol vrátený“. Proti nečinnosti orgánu štátnej správy, a takým je v danom prípade daňový úrad, sa sťažovateľ môže brániť v správnom súdnictve, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Pokiaľ   sťažovateľ   namietal   porušenie   jeho základného   práva   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy, treba konštatovať, že sťažovateľ sa v okolnostiach prípadu vôbec nedomáhal na príslušnom súde ochrany svojho označeného práva žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP (túto skutočnosť nepreukázal ani to netvrdí v sťažnosti).

Sťažovateľ   v tejto   časti   sťažnosti   namietal,   že   postupom   daňového   úradu   došlo k porušeniu jeho označeného základného práva, a keďže proti nečinnosti orgánov verejnej správy   poskytujú   ochranu   všeobecné   súdy   v   rámci   správneho   súdnictva   (I. ÚS 9/02, III. ÚS 72/02,   II. ÚS 136/02),   ústavný   súd   bol   nútený   sťažnosť   v tejto   časti   po   jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať sa sťažnosťou sťažovateľa nemožno odstrániť.

2. Sťažnosť   v   časti,   v   ktorej   sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva podnikať   a   uskutočňovať   inú   zárobkovú   činnosť   podľa   čl. 35   ods. 1   ústavy   postupom daňového úradu v daňovom konaní vo veci rozhodnutia o návrhu na vrátenie nadmerného odpočtu   DPH   za   zdaňovacie   obdobie   marec   2000,   ústavný   súd   odmietol   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 66/02,   I. ÚS 56/03,   IV. ÚS 71/05),   resp.   pri   ktorej   je   zjavná absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane   a namietaným   rozhodnutím   alebo iným   zásahom   orgánu   štátu   do   takéhoto   práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Podľa čl. 35 ods.1 ústavy má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Právo   na   slobodnú   voľbu   povolania   a   prípravu   naň,   ako   aj   právo   podnikať a uskutočňovať   inú   zárobkovú   činnosť   je   podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Súčasťou takto poskytnutej   záruky   nie   je   ochrana   podnikateľa   pred   vstupom   konkurenta   do   zvolenej hospodárskej   činnosti   ani   záruka,   že   podnikateľ   bude   mať   úspech   vo   svojej   činnosti. Neúspech alebo strata podnikateľa vo svojej činnosti predstavuje podnikateľské riziko, ktoré musí   znášať   sám   podnikateľ.   Toto   konštatovanie   má oporu   v ustanoveniach   zákona č. 513/1991   Zb.   Obchodný   zákonník   v znení   neskorších   predpisov,   ktoré   podnikateľa prezentujú   jednak   v rovine   samotnej   realizácie   podnikateľskej   činnosti,   ako   aj   v rovine právnorelevantnej [je daná právnou zodpovednosťou podnikateľa, v širšom slova zmysle znášaním   hospodárskeho   rizika   za   komplexnú   podnikateľskú   činnosť   (PL. ÚS 7/96, II. ÚS 70/97, IV. ÚS 96/03)].

Ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a namietanými postupmi a rozhodnutiami daňového úradu v konaní o návrhu sťažovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2000 nie   je   priama   súvislosť,   pretože   rozhodnutiami   daňového   úradu   podstata   práva sťažovateľa „podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“ nebola priamo dotknutá, preto bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Okrem toho porušenie práva na podnikanie v zmysle čl. 35 ods. 1 ústavy nemôže nastať   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   ktorým   uplatní   svoju   právomoc   takým   spôsobom, akým mu to zákon umožňuje.

Ústavný   súd   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   opakovane   vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).

Preto ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Rozhodovanie   o   priznaní   sťažovateľom   uplatneného   finančného   zadosťučinenia vyplýva   z   čl. 127   ods. 3   ústavy   a   prichádzalo   by do   úvahy   iba   v   tom   prípade, ak by nadväzovalo na rozhodnutie o vyslovení porušenia jeho základných práv. Vzhľadom na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   o tejto   časti   návrhu na rozhodnutie (petitu sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2006