znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 149/09-

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava   Orosza   o sťažnosti   A.   D.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   J.,   L.   M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 24 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 CoP/55/08   a   jeho   rozsudkom z 29. januára 2009, za účasti Krajského súdu v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. D. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   CoP/55/08   a jeho rozsudkom z 29. januára 2009 p o r u š e n é   b o l i.

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 CoP/55/08 z 29. januára 2009 v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8 P/126/2008-99 zo 16. októbra 2008 v časti týkajúcej sa úpravy styku sťažovateľa A. D. s jeho maloletými deťmi počas vianočných sviatkov,   z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici   j e   p o v i n n ý   uhradiť A. D. trovy konania v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. J., L., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2009 doručená sťažnosť A. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. J., L. M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 24, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 9   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného   súdu   Brezno   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 P/126/2008   a jeho   rozsudkom   zo   16.   októbra   2008,   ako   aj postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 aj jeho rozsudkom z 29. januára 2009.

Ústavný súd 30. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 24, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru postupom krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   CoP/55/08   a jeho   rozsudkom z 29. januára 2009.

Sťažovateľ svoju sťažnosť zdôvodňuje tým, že pri rozhodovaní o úprave jeho styku so svojimi deťmi okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie nevyhovieť sťažovateľovi styk s jeho   deťmi   počas   Štedrého   dňa   tým,   že   na   pojednávaní   na otázku   zákonnej   sudkyne odpovedal,   že   nie   je   kresťan   a nijakým   osobitým   spôsobom   Štedrý   deň   netrávi.   Táto skutočnosť   sa   premietla   do   odôvodnenia   rozhodnutia   okresného   súdu,   ktorý   nevyhovel sťažovateľovi   stýkať   sa   s deťmi   na   Štedrý   deň   z dôvodu,   že   sťažovateľ   môže   vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre maloleté deti aj v iný vianočný deň ako práve na Štedrý deň a krajský súd sa s odôvodnením prvostupňového rozsudku a jeho závermi stotožnil. Je tiež toho názoru, že krajský súd ako odvolací súd neprihliadol na to, že má chrániť aj práva a oprávnené záujmy sťažovateľa a jeho práva garantované ústavou, ktoré boli postupom a rozhodnutím okresného súdu podľa sťažovateľa zásadným spôsobom porušené.

V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv a práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 a jeho rozsudkom z 29. januára 2009 sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

1. vyslovil porušenie

- čl. 12 ods. 2 a čl. 24 ústavy a čl. 14 a čl. 9 ods. 1 dohovoru,

- čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,

- čl. 47 ods. 3 ústavy;

2. zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 12 CoP/55/08 z 29. januára 2009;

3.   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1   000   €,   ktoré   mu   je povinný vyplatiť krajský súd,

4.   priznal mu   trovy   právneho   zastúpenia   v sume   438,57   €,   ktoré   mu   je povinný vyplatiť okresný súd a krajský súd.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval na vyjadrenie k sťažnosti krajský súd, ktorý k sťažnosti sťažovateľa uviedol:

„Vo   veci   sťažnosti   A.   D.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   J.,   L.,   v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa citovaných článkov Ústavy SR. okrem iného   aj   postupom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12CoP/55/2008 a jeho rozsudkom z 29. 1. 2009 Vám na základe Vašej výzvy zo dňa 111. 5. 2009 zasielame vyjadrenie predsedu senátu, ktorý predmetnú vec rozhodoval, pričom s obsahom tohto vyjadrenia sa stotožňujeme a považujeme ho za vyjadrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Z   dôvodov   uvedených   v   našom   vyjadrení   považujeme   sťažnosť   za   neodôvodnenú a zároveň súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, pretože sme dospeli k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Predseda senátu krajského súdu k sťažnosti uviedol: „Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 29. januára 2009 č. k. 12CoP/55/08 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Brezne zo dňa 16. 10. 2008, č. k. 8P/126/2008-99, ktorý prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu v Brezne, č. k. 5C/34/2005-54 zo dňa 16. 05. 2006 vo výroku o výživnom na maloleté deti tak, že výživné sa s účinnosťou od 01. 09. 2008 zvyšuje na maloletú Barboru z 1.500,- Sk na 3.000 - Sk mesačne, na maloletého Adama z 1.000- Sk na 3.000- Sk mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky. Druhým výrokom súd rozhodol, že za obdobie od 01. 09. 2008 do 16. 10. 2008 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletú B. 2.300,- Sk a na maloletého Adama 3.067,- Sk: tento dlh je otec povinný   zaplatiť   k   rukám   matky   do   3   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia.   Tretím výrokom návrh matky na zvýšené výživné zamietol. Štvrtým výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Brezne, č. k. 5C/34/2005-54 zo dňa 16. 05. 2006 tak, že otec je oprávnený s maloletými deťmi sa stýkať každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., okrem mesiaca júl a Vianočných sviatkov, cez letné prázdniny od 01. 08. od 10.00 hod. do 31. 08. do 17.00 hod každý rok od 26. 12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 17.00 hod. každý nepárny rok cez jarné prázdniny od ich prvého dňa od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod.. Piatym výrokom zamietol vo zvyšku návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletými deťmi.

Krajský súd rozhodol v súlade s ust. § 212 ods. 2 O. s. p. postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nepovažoval za potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie, okresný   súd   nerozhodoval   podľa   §   115a   bez   nariadenia   pojednávania   a   ani   si   to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V   dôvodoch   svojho   rozhodnutia   sa   pritom   žiadnym   relevantným   spôsobom   nedotkol svetonázorového   vyznania,   ani   náboženskej   slobody   otca   maloletých   detí.   Otázku prvostupňového súdu položenú otcovi maloletých detí na pojednávaní ako trávi Vianoce chápal tak, aby bolo možné zistiť a posúdiť, akým spôsobom by bolo najvhodnejšie prežiť Vianočné sviatky z ich strany - teda či zmeniť doterajší ich spôsob trávenia v kruhu matky a jej rodiny na chalupe v P., alebo či ho zmeniť a určiť, že Vianočné sviatky /teda Štedrý večer a prvý sviatok Vianočný/ budú tráviť s otcom a jeho priateľkou. V tejto súvislosti treba poznamenať, že to bol práve otec maloletých detí, ktorý otázku kresťanstva predostrel svojou odpoveďou na pojednávaní.

Odvolací   súd   vo   svojom   rozhodnutí   zohľadnil   nielen   skutočnosť,   že   styk   otca s maloletými deťmi oproti rozhodnutiu Okresného súdu v Brezne zo dňa 16. 05. 2006, č. k. 5C/34/2005-54 bol rozšírený v oveľa väčšom meradle, ale aj skutočnosť, že otec maloletých detí bude tráviť druhý Vianočný sviatok s deťmi, ako aj ďalšie nasledujúce štyri dni, čo predtým upravené rodičovskou dohodou nebolo. Súd pritom nevychádzal len z návrhu otca maloletých detí, ale aj z vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a v neposlednom rade aj z vyjadrenia detí, ktoré výslovne neprejavili túžbu stretávať sa s otcom viac ako predtým. Vianoce ako také, sú našou spoločnosťou nevnímané len ako sviatky kresťanské, ale aj sviatky   také,   ktoré   sú   prežívané   v   kruhu   rodiny,   založené   na   určitých   tradíciách a hodnotách. Súhrn všetkých týchto skutočností vzal odvolací súd do úvahy pri rozhodovaní o odvolaní otca maloletých detí bez toho, aby riešil otázku jeho náboženského vyznania, resp. ateistického pohľadu na svet.“

Sťažovateľ sa k vyjadreniu krajského súdu vyjadril takto:«Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom vyjadrení uviedol, že svoje rozhodnutie odôvodnil   s   poukazom   na   ustanovenie   §   219   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku, nakoľko sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ďalej Krajský súd v Banskej Bystrici   uviedol,   že   v   dôvodoch   svojho   rozhodnutia   sa   pritom   žiadnym   relevantným spôsobom nedotkol svetonázorového vyznania, ani náboženskej slobody otca maloletých deti, Krajský súd v Banskej Bystrici na jednej strane tvrdí, že sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia - teda akceptuje odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré podľa názoru sťažovateľa porušuje jeho základné práva a slobody, na druhej strane však uvádza, že   nijakým   spôsobom   sa   nedotkol   svetonázorového   vyznania,   ani   náboženskej   slobody sťažovateľa - teda ako odvolací súd nevzhliadol ne námietky a odôvodnenie sťažovateľa, v ktorom odvolaciemu súdu vyjadril svoj názor, že došlo k porušeniu nim namietaných základných práv a slobôd. Sme toho názoru, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd opomenul svoju povinnosť prispievať k ochrane základných práv a slobôd.

Skutočnosť   uvedenú   vo   vyjadrení   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici,   že   otázky Okresného súdu v Brezne smerovali k tomu, aby zistil a posúdil, akým spôsobom by bolo najvhodnejšie prežiť Vianočné sviatky zo strany detí považujeme za účelová, pretože otázky Okresného súdu vôbec neboli zamerané na to, aby zistil, akým spôsobom by sťažovateľ so svojimi deťmi trávil Vianoce. Sťažovateľ na pojednávaní na Okresnom súde v Brezne dňa 18,09.2008 zdôraznil súdu, že za posledné tri roky s deťmi nebol cez Štedrý deň. Na otázku súdu   „či   sa   otec   maloletých   deti   stýka   tak   ako   má   upravené   každý   párny   víkend a vo vianočnom čase“ sťažovateľ odpovedal, že áno, ale neprežil s nimi čaro Vianoc - to nadväzuje na jeho predchádzajúce zdôraznenie, že za posledné tri roky s deťmi nebol cez Štedrý deň.

Na   ďalšiu   otázku   súdu   „ako   otec   maloletých   deti   trávi   Vianoce,   čí   je   kresťan“ sťažovateľ   odpovedal pravdivo,   že kresťan   nie   je,   zároveň uviedol,   ako   trávil posledný Štedrý večer.

Tvrdenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, že vyššie uvedené otázky okresného súdu   na   sťažovateľa   malí   smerovať   k   zisteniu   a   posúdeniu,   akým   spôsobom   by   bolo najvhodnejšie prežiť Vianočné sviatky zo strany detí, nemôže obstáť, pretože uvedenými otázkami okresný súd zistil len, že

• sťažovateľ sa za posledné tri roky (od rozvodu manželstva) s deťmi na štedrý deň nestýka! (nemal ich počas celých Vianočných sviatkov),

• ako sťažovateľ trávi Vianoce, a • či je kresťan. Skutočnosť   tvrdenú   Krajským   súdom   v   Banskej   Bystrici,   že   práve   sťažovateľ predostrel   svojou   odpoveďou   otázku   kresťanstva,   považujeme   len   za   formu   obrany a presúvanie akejsi „viny“ na sťažovateľa.

Máme za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici opomenul dôležitú skutočnosť, a to tú, že Okresný súd   Brezno   nesmeroval ani jednou   z   vyššie   uvedených otázok k tomu,   aby skutočne zistil a posúdil, či sťažovateľ Je schopný sa odetí postarať na Štedrý večer, ako by si   predstavoval   deň   24.   decembra   s   deťmi,   ako   by   vyzeral   denný   program   tohto   dna, napríklad od rána do večera. Je pozoruhodné, že Okresný súd Brezno rozšíril v podstatnej miera styk sťažovateľa s deťmi, napríklad sťažovateľ môže mať v mesiaci august deti celý mesiac, súd má za to. že sťažovateľ sa ako otec dokáže o deti všestranne postarať, no práve v otázke styku sťažovateľa s deťmi v deň 24, decembra každý druhý rok prvostupňový súd nevyhovel,   pretože   zo   svojich   neopodstatnených   otázok   vyvodil   záver,   že   otec   Vianoce osobitným spôsobom netrávi, a že môže deťom vyvodiť vianočnú atmosféru v iný vianočný deň. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom vyjadrení uviedol, že súd vychádzal nielen z návrhu sťažovateľa, ale aj z vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a v neposlednom rade z vyjadrenia deti. V tejto súvislosti si dovolíme poznamenať, že kolízny opatrovník nebol výslovne proti tomu, aby sa sťažovateľ mohol stretávať s deťmi počas Vianoc, sama matka uviedla, že otec sa dokáže o deti všestranne postarať, a navyše deti neboli vypočuté tak ako to bolo sťažovateľom navrhnuté - súdom.

Zároveň si   Vám   dovoľujeme oznámiť,   že sťažovateľ   trvá na ústnom   pojednávaní o jeho prijatom návrhu, pretože je názoru, že od ústneho pojednávania možno očakávať ďalšie objasnenie vecí.»

V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   1.   októbra   2009   sťažovateľ   súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky   všetkým   bez   ohľadu   na...   vieru   a náboženstvo...   Nikoho   nemožno   z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   čl.   24   ods.   1   ústavy   sloboda   myslenia,   svedomia,   náboženského   vyznania a viery sa zaručujú... Každý má právo byť bez náboženského vyznania.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustaveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nestranným   a   nezávislým   súdom   zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa   čl.   9   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   myslenia,   svedomia a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne.

Podľa   čl.   14   dohovoru   užívanie   práv   a slobôd   priznaných   dohovorom   sa   musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení   každého   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv   na   súde.   Tomuto   oprávneniu zodpovedá   povinnosť   súdu   nezávisle   a   nestranne   vo   veci   konať   tak,   aby   bola   právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).

Obdobne čl. 6 ods.   1 dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to znamená právo začať konanie   na   súde   v   „občianskoprávnych   veciach“   ako   jeden   z   jeho   aspektov.   K   nemu pristupujú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečovaná zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru (III. ÚS 136/03). Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky teda vyjadril zhodu   zámerov vo sfére práva na súdnu   ochranu   s   právnym   režimom   súdnej   ochrany   podľa   dohovoru   (II.   ÚS   71/97). Z uvedeného   dôvodu   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (IV. ÚS 195/07).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a   používanie   zákonných   ustanovení   príslušných   procesných   predpisov   musí   v   celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   v   súlade   s   účelom   základného   práva   na   súdnu   ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu   bez   zákonného   podkladu.   Všeobecný   súd   musí   súčasne   vychádzať   z   toho,   že všeobecné   súdy   majú   poskytovať   v   občianskom   súdnom   konaní   materiálnu   ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (§ 1 OSP). Reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá aj uplatňovanie rovnakých kritérií na všetkých účastníkov konania bez náznakov akéhokoľvek zvýhodňovania ich procesného postavenia v danom konaní.

Podstata návrhu sťažovateľa na vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 24 a čl.   12   ods.   2 ústavy   a práv podľa   čl.   6 ods.   1,   čl.   9   ods.   1 a čl.   14   dohovoru postupom krajského súdu v konaní vednom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 a jeho rozsudkom z 29. januára 2009 spočíva v jeho nesúhlase s označeným rozsudkom krajského súdu v časti týkajúcej   sa   úpravy jeho styku s maloletými deťmi   na Štedrý   deň, ktorý   je podľa   jeho názoru   založený   na   jeho   nerovnakom   postavení   v porovnaní   s matkou   maloletých   detí vo vzťahu k jeho maloletým deťom z titulu jeho občianskeho svetonázoru, keď sa krajský súd stotožnil s rozsudkom okresného súdu č. k. 8 P/126/2008-99 zo 16. októbra 2008 a jeho odôvodním,   ktorým   „schválil“   jeho   právny   názor,   aby   deti   trávili   Štedrý   deň   výlučne s matkou, argumentujúc tým, že „otec sám uviedol, že nie je kresťan, nijakým osobitným spôsobom deň netrávi. Čiže môže vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre mal. deti aj v iný vianočný deň ako práve na štedrý deň, keď mal. deti zvyknú tráviť so svojou matkou a jej celou rodinou na chalupe starých rodičov zo strany matky.“.

Zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde   z 18. septembra 2008 vyplýva, že sťažovateľ   na   otázku „ako   si   predstavujem   úpravu   vianoc   a vianočných   sviatkov odpovedám, že trvám na tom, aby som sa s deťmi stýkal každý párny rok od 23. –12 od 16.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod.. Je pravdou, že ešte cez štedrý deň som deti u seba nemal.“. Okrem   toho   zo   zápisnice   vyplýva,   že   sťažovateľ   ďalej   uviedol:   „Súd   by   mal prihliadať aj k tomu, že posledné 3 roky ja som s deťmi nebol cez štedrý deň.“

V zápisnici z pojednávania z 18. septembra 2008 je ďalej uvedené, že: „Na otázku súdu „ako otec malol. detí trávi vianoce, či je kresťan“ tento odpovedá: Nie, kresťan nie som. Posledný štedrý deň som strávil s priateľkou v kuchyni pri stole. Ešte by som chcel dodať, že matka malol. detí ma neinformuje o nich. Ja keď sa na ne SMS správou dopytujem čo je s nimi tak mi príde len strohá odpoveď, že sa majú dobre.“

Zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde z 18. septembra 2008 vyplýva, že matka na otázku súdu, ako s deťmi trávi Štedrý deň, odpovedala: „moja rodina trávi všetky sviatky na chalupe v Polomke.“

Na   pojednávaní   16.   októbra   2008   na   okresnom   súde   kolízny   opatrovník   k styku sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi uviedol: „Ohľadom návrhu otca o rozšírení jeho styku s malol. deťmi som toho názoru, že styk otca s malol. deťmi je v záujme malol. detí. Ide o to, aby bol čo najširší styk, aby sa aj otec podieľal na ich výchove, avšak návrh otca v takom rozsahu ako je podaný nezohľadňuje túto potrebu malol. detí. V nim navrhovanom styku chýba systém, pravidelnosť, organizácia preto navrhujem ten návrh zamietnuť príp. rozšíriť existujúci styk otca s malol. deťmi, ale nie v tak širokom rozsahu ako sa domáha otec vo svojom návrhu.“

Zo zápisnice zo 16. októbra 2008 vyplýva, že o možnosti úpravy styku sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi počas Štedrého dňa sa konkrétne nepojednávalo. Výsledkom konania na okresnom súde bola úprava styku určená rozsudkom č.   k. 8 P/126/2008-99 zo 16. októbra 2008 takto: „IV. Mení sa rozsudok Okr. súdu v Brezne č. k. 5 C/34/2005-54 zo dňa 16. 5. 2006 vo výroku V. tak, že otec je oprávnený s malol. deťmi sa stýkať každý párny   týždeň   od   piatku   od   16.00   hod.   do   nedele   do   17.00   hod   okrem   mesiaca   júl a vianočných sviatkov, cez letné prázdniny od 01. 08.od 10.00 hod. do 31. 08. do 17.00 hod.; každý rok od 26. 12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 17.00 hod; každý nepárny rok cez jarné prázdniny od ich prvého dňa od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod.“

Sťažovateľ v odvolaní proti tejto časti označeného rozsudku okresného súdu uviedol:«Mojím   návrhom som sa domáhal rozšírenia styku s mojimi deťmi,   nakoľko styk upravený rozsudkom Okresného súdu v Brezne sp. zn. 5C/34/2005-54 zo dňa 16. mája 2006 nebol upravený dostatočne. Petit môjho návrhu na rozšírenie styku s maloletými deťmi som podaním   zo   dňa   12.   júna   2008   upravil,   pričom   presne   som   špecifikoval   akého   styku s maloletými   deťmi   sa   domáham.   Návrh   na   rozšírenie   styku   som   písal   tak,   aby   styk s maloletými deťmi bol spravodlivý, a aby aj matka maloletých detí mohla tráviť voľný čas s deťmi a preto som styk rozdelil na párne a nepárne roky. Na pojednávaní som svoj návrh na   rozšírenie   styku   vzal   sčasti   späť.   Môj   návrh   bol   podaný   z dôvodu,   že   s matkou maloletých detí aj napriek mojej snahe nie je možné komunikovať a dohodnúť sa. Mám záujem stretávať sa s mojimi deťmi čo najčastejšie a najväčší záujem mám a aj som ho prezentoval na súde stretávať sa s deťmi počas vianočných sviatkov, konkrétne každý druhý rok na štedrý deň 24. decembra.

Súd v rozhodnutí uviedol, že nie som kresťan a nijakým osobitným spôsobom štedrý deň netrávim, čiže nemôžem vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre maloleté deti.

Podľa čl. 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tretej vety každý má právo byť bez náboženského   vyznania.   Právo   byť   ateistom   je   rovnocenné   právu   zvoliť   si   náboženské vyznanie   alebo   vieru,   pričom   ústava   neustanovuje   prednosť   ľubovoľného   náboženského vyznania alebo viery pred iným náboženským vyznaním alebo vierou.

Podľa   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   základné   práva   a slobody   sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národné alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Mám za to, že súd má pri rozhodovaní o mojom návrhu diskriminoval, keď prihliadal na to, či   som   alebo   nie   som   kresťan   a nerešpektoval   Ústavu   Slovenskej   republiky.   Takáto diskriminácia ma neoprávnene poškodzuje a uberá mi z mojich rodičovských práv. Už len to, že súd rozhodol, že každý druhý rok nemôžem tráviť štedrý večer so svojimi deťmi ako aj skutočnosť, že súd rozhodol, že počas vianočných sviatkov sa v párny týždeň od piatku do nedele nemôžem stýkať s mojimi deťmi mi ubral z mojich práv – pretože ak aj náhodou za niekoľko rokov by vyšiel párny týždeň a ja by som v tom čase deti mal mať, znovu sa mi odňala možnosť s nimi aj počas Vianoc. Teda tým, že matke by takto bola „priznaná“ možnosť tráviť Vianoce s deťmi, má diskriminačný účinok.»

Krajský   súd   k označenému   rozhodnutiu   okresného   súdu   týkajúceho   sa   styku sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi počas vianočných sviatkov, predovšetkým počas Štedrého dňa, uviedol: „S... postupom I. stupňového súdu sa odvolací súd plne stotožnil, keďže odôvodnenie rozhodnutia je vyčerpávajúce...“

Krajský   súd   sa   k úprave   styku   sťažovateľa   so   svojimi   maloletými   deťmi v označenom rozhodnutí okresného súdu ďalej len všeobecne vyjadril takto:

„Súd nepochybil ani vo výroku, ktorým upravil styk maloletých detí s odporcom. Podrobne   v rozhodnutí   rozviedol,   prečo   a z akých   dôvodov   čiastočne   návrhu   odporcu vyhovel a prečo v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd v prvom rade vychádzal jednak z vyjadrenia detí, ktoré deklarovali, ako často sa chcú s otcom stretávať, ako aj so stability výchovného prostredia, citových väzieb a záujmov detí.“.

Z odôvodnenia krajského   súdu   vyplýva,   že   sa   stotožnil   s odôvodnením   rozsudku okresného   súdu   č.   k.   8   P/126/2008-99   zo   16.   októbra   2008   v   otázke   úpravy   styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi na Štedrý deň. Týmto rozhodnutím určil, že maloleté deti budú tráviť Štedrý deň, či ide o párny, alebo nepárny rok, v domácnosti a s rodinnými príslušníkmi   matky,   čo   odôvodnil   len   tým,   že   sťažovateľ   nie   je   kresťan   a „nijakým osobitným   spôsobom   vianoce   netrávi“.   Z odôvodnenia   napadnutého   rozsudku   krajského súdu ani z označeného rozsudku okresného súdu a ani zo zápisníc z pojednávaní, ktoré sa na   okresnom   súde   uskutočnili,   pritom   nevyplýva,   že   by   krajský   súd   alebo   okresný   súd zisťovali, či matka maloletých detí zachováva kresťanské tradície, a ponechali bez ďalšieho výpoveď matky, že všetky sviatky trávi na chalupe v Polomke; pritom osobitne nezisťovali, ako ona trávi Štedrý deň. A práve spôsob trávenia Štedrého dňa sťažovateľa okresný súd (a krajský súd sa s názorom okresného súdu stotožnil) považoval za rozhodujúci pre určenie styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi na Štedrý deň.

Krajský   súd   sa   vôbec   nezaoberal   skutočnosťami,   ktoré   sťažovateľ   uviedol v odôvodnení, keď sa dožadoval, aby mohol s deťmi tráviť Štedrý deň každý druhý rok, a nevyrovnal sa ani s námietkou, že sťažovateľ už tri roky so svojimi maloletými deťmi Štedrý deň netrávil. Krajský súd sa len stotožnil s odôvodnením okresného súdu týkajúceho sa   úpravy   styku   sťažovateľa   s jeho   maloletými   deťmi   bez   osobitného   riešenia   styku sťažovateľa s jeho deťmi počas Štedrého dňa, ktorého sa sťažovateľ v odvolaní dovolával. Sťažovateľ pritom v odvolaní výslovne namietal tú časť odôvodnenia označeného rozsudku okresného   súdu,   v ktorej   okresný   súd   odôvodnil   rozhodnutia   o trávení   Štedrého   dňa maloletých detí s matkou v spojitosti so zistením, že sťažovateľ nie je kresťan a nijakým osobitným   spôsobom   Štedrý   deň   netrávi.   Z tohto   zistenia   urobil   okresný   súd   záver,   že sťažovateľ   môže   vytvoriť   štedrovečernú   atmosféru   pre   deti   aj   v iný   ako   vianočný   deň. A práve túto skutočnosť uvedenú v odôvodnení sťažovateľ vo svojom odvolaní namietal a vyvodil z nej porušenie svojich základných práv podľa čl. 24 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru. Explicitné námietky sťažovateľa voči úprave trávenia   Štedrého   dňa   jeho   maloletých   detí   s matkou   vyusťujúce   do   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 24 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 9 ods. 1 v spojení   s čl.   14   dohovoru   rozsudkom   krajského   súdu   prinajmenšom   formálnoprávne signalizujú, že sa týmito námietkami krajský súd mal zaoberať. K tejto námietke sa krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevyjadril.

Tým, že krajský súd sa podľa názoru ústavného súdu vôbec nezaoberal námietkami a dôvodmi   podaného   odvolania   sťažovateľa   a úpravou   styku   s jeho   maloletými   deťmi, pričom   práve   tieto   námietky   tvorili   podstatu   odvolania   sťažovateľa   k časti   rozhodnutia o úprave jeho styku s deťmi, bližšie neskúmal spôsob trávenia   Štedrého dňa z hľadiska vytvorenia vianočnej atmosféry pre maloleté deti u obidvoch rodičov rovnako a obmedzil sa len   na   hodnotenie   trávenia   vianočných   sviatkov   otca,   v zásade   sa   nijakým   spôsobom nevyrovnal s odvolaním sťažovateľa smerujúcim proti tej časti rozsudku okresného súdu, ktorá sa týkala úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi. Krajský súd sa v zásade len obmedzil na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré považoval   za   vyčerpávajúce,   a okrem   všeobecných   konštatovaní   žiadne   konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia sťažovateľa uvedené v jeho odvolaní, o ktorom rozhodoval, neuviedol, podľa názoru ústavného súdu postupoval spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s požiadavkami upravenými v   čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru tak postupom krajského súdu, ako aj jeho rozsudkom z 29. januára 2009.

Sťažovateľ namieta aj porušenie princípu rovnosti účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že tento princíp je implicitne obsiahnutý aj v čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel. Sťažovateľ sa domáha aj vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 24 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy a svojich práv podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   odkazuje   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru   (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj základné práva vyplývajúce z čl. 24 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods.   1 dohovoru.   O prípadnom   porušení   základných   práv   hmotného   charakteru   by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu   primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza,   že   nie   každé   porušenie   ústavnoprocesných   princípov   musí   mať   za   následok automatické porušenie základných práv a práv hmotného charakteru.

V danom   prípade   zistené   procesnoprávne   pochybenia   v postupe   krajského   súdu dosahujú taký stupeň intenzity, že majú za následok nielen vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale vyplýva z neho aj nevyhnutnosť zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi počas vianočných sviatkov.

Pretože ústavný súd dospel k záveru, že v konaní pred všeobecným súdom neboli dodržané   princípy   riadneho   a spravodlivého   procesu   a zrušením   namietaného   rozsudku krajského súdu v časti upravujúcej jeho styk s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov sa   sťažovateľovi   otvára   možnosť   uplatnenia   jeho   argumentácie   týkajúcej   sa   skutkovej a právnej   stránky   rozhodovanej   veci.   Nadväzne   na   to   sa   bude   môcť   krajský   súd   sám (prípadne   aj   v súčinnosti   s účastníkmi   konania)   vyrovnať   s ochranou   označeného základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 24 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a práva upraveného v čl. 9 dohovoru v spojení s čl. 14 dohovoru, v ktorom je navyše krajský súd viazaný záväzným právnym názorom ústavného súdu. Ako už ústavný súd viackrát zdôraznil, ochranu ústavnosti je nutné spájať s minimalizáciou zásahov do právomoci iných orgánov   (judikáty...).   Preto   je nálezom   zrušujúcim   rozhodnutie   o poslednom   procesnom prostriedku,   ktorý   zákon   na   ochranu   práva   poskytuje,   vytvorený   procesný   priestor   na ochranu označeného čl. 24 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 9 dohovoru v spojení s čl. 14 dohovoru v rámci sústavy všeobecných súdov.

Ústavný súd preto v tejto časti sťažovateľovi nevyhovel.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ak   ústavný   súd   sťažnosti   vyhovie,   rozhodnutie,   ktorým   bolo   porušené   základné právo, zruší [§ 56 ods. 2   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ústavnom súde“)] a môže vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde). V danom prípade bolo   v záujme   ochrany   základných   práv   a práv   sťažovateľa   potrebné   nielen   napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť v rozsahu uvedenom vo výroku tohto nálezu, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd opätovne rozhodne v rozsahu zrušenej časti rozsudku. V ďalšom postupe bude krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v II. časti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   nepriznal   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie,   pretože   je   toho názoru,   že   vyslovenie   porušenia   základných   práv   sťažovateľa   považuje   za   poskytnutie dostatočnej ochrany jeho práv.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. J. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ požadoval úhradu   trov   konania   v sume   438,57   €   (13   212,36   Sk).   Ústavný   súd   ich   priznal v požadovanej sume.

Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009