znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 149/08-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2008 predbežne prerokoval   sťažnosť   Mgr.   I.   P.,   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   P.,   P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 CoE 8/2007 z 20. apríla 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. I. P. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra 2007 doručená sťažnosť Mgr. I. P., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. P., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoE 8/2007 z 20. apríla 2007.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ ako súdny exekútor viedol pod sp. zn. Ex 579/99 exekučné konanie na návrh oprávneného - D., a. s., Ľ. (ďalej len „oprávnený“), proti povinnému - H. P. (ďalej len „povinný“), o vymoženie 44 922,30 Sk s príslušenstvom. Dňa 20. februára 2007 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Er 4052/99 z 15. februára 2007, ktorým tento súd na návrh sťažovateľa zastavil exekúciu v predmetnej veci z dôvodu, že oprávnený napriek jeho výzve nezložil preddavok na odmenu exekútora v stanovenej lehote. Zároveň okresný súd zaviazal povinného nahradiť sťažovateľovi trovy exekúcie v sume 12 095 Sk. Sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu (proti výroku o trovách konania) odvolanie z 5. marca 2007, ktoré podal na poštovú prepravu 7. marca 2007.

Krajský súd uznesením sp. zn. 4 CoE 8/2007 z 20. apríla 2007 odvolanie sťažovateľa odmietol   ako   oneskorene   podané,   keď   konštatoval,   že   odvolanie   bolo   osobne   podané okresnému súdu 8. marca 2007, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania.

Podľa tvrdenia sťažovateľa «dňa 07. 03. 2007, teda v rámci odvolacej lehoty, som Odvolanie podal na poštovú prepravu.

Z poštového   podacieho   hárku   je   zreteľne   vidno   podaciu   pečiatku   pošty,   ktorá zásielku prijala dňa 07. 03. 2007, pričom v „poznámke“ je uvedená aj spisová značka veci, pod ktorou vec vedieme na Exekútorskom úrade - EX 579/99.

Zároveň   v prílohe   predkladám   kópiu   obálky,   v ktorej   bolo   Odvolanie   odoslané, obsah obálky bol ako vždy štandardne označený, v tomto prípade okrem iného „579/99-86 Odvolanie“.

Odvolanie tak bolo podané včas, Krajský súd v Prešove sa mal ním zaoberať, čím by mi nebolo odobraté právo na súdnu ochranu».

Sťažovateľ   sa   podnetom   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   z   28.   mája   2007 domáhal preskúmania zákonnosti označeného uznesenia krajského súdu.

Krajská prokuratúra v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) podnet sťažovateľa odložila prípisom sp. zn. Kc 108/07 z 9. augusta 2007.

Opakovaný   podnet   sťažovateľa   z   10.   augusta   2007   Generálna   prokuratúra Slovenskej republiky   prípisom   č.   k.   VI/2   Pz   406/07-9   z   3.   septembra   2007   odložila s odôvodnením, že krajský súd pri vybavovaní veci postupoval v súlade so zákonom.

Podľa názoru sťažovateľa «z rozhodnutia, ktorým došlo k odloženiu podnetu však nevyplýva, že by prokurátor túto vec riadne preveril, a to nielen z poštového hárku, ktorý som spolu s podnetom predložil, ale aj z doručenky a knihy prijatej pošty súdnej podateľne, či knihy odoslanej pošty súdneho exekútora.

Záver,   že   „nie   je   možné   zistiť,   či   obsahom   tejto   zásielky   bolo   odvolanie,   ktoré Krajský súd ako oneskorene podané odmietol“, potom bez ďalšieho odôvodnenia neobstojí a v tejto časti ide o nedostatočne preverenú vec a o nepreskúmateľné rozhodnutie».

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „v obálke, ktorú som podal na poštovú prepravu, sa okrem   predmetného   odvolania   nachádzali   aj   dve   ďalšie   odvolania   v iných   exekučných veciach,   vedených   Okresným   súdom   v Prešove   pod   sp.   zn.:   23   Er   4053/99   a sp.   zn.: 23 Er 8235/00.

Z dôvodu odloženia veci prokuratúrou som sám iniciatívne preštudoval všetky tri predmetné   spisy,   pričom   som   zistil,   že   obálka,   v ktorej   som   podával   odvolania   sa nenachádza v žiadnom spise, dokonca odvolanie v konaní sp. zn.: 23 Er 8235/00 sa v spise vôbec ani nenachádza. Táto skutočnosť je momentálne predmetom šetrenia príslušnými orgánmi.

Z vyššie   uvedeného   je   teda   zrejmé,   že   k pochybeniu   došlo   na   strane   súdu, pravdepodobne nesprávnou manipuláciou so spismi, dôsledkom čoho mi bolo súdom odňaté moje ústavné právo na prejednanie veci súdom.

Skutočnosť, že odvolanie, resp. odvolania boli podané na poštovú prepravu včas, dokazuje   aj   vyjadrenie   Slovenskej   pošty   zo   dňa   20.   09.   2007,   v ktorom   konštatuje,   že predmetná poštová zásielka bola podaná dňa 07. 03. 2007 a že ju dňa 08. 03. 2007 prevzal splnomocnenec Okresného súdu v Prešove“.

Podľa názoru sťažovateľa mal krajský súd vec prerokovať a rozhodnúť v súlade so zákonom,   a nie   mu   odmietnuť   prístup   k súdu,   čím   podľa   neho   malo   dôjsť   k porušeniu označených základných práv.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli uznesením krajského súdu sp. zn.   4   CoE   8/2007   z   20.   apríla   2007   porušené,   zruší   uvedené   uznesenie   a vec   vráti krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie   a zaviaže   ho   nahradiť   mu   trovy   konania   v zatiaľ nevyčíslenej sume.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 4 CoE 8/2007 z 20. apríla 2007.

Z informácie poskytnutej ústavnému súdu okresným súdom vyplynulo, že namietané uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 22. mája 2007. Táto skutočnosť vyplýva aj z prípisu krajskej prokuratúry z 9. augusta 2007.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody. Zmeškanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 24/05).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   ktorej súčasťou je aj právny názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi   Slovenskej   republiky   (§   243e   až   243j   Občianskeho   súdneho   poriadku) nemožno   z   hľadiska   čl.   127   ods.   1   ústavy   považovať   za   účinný   a dostupný   právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu možné prihliadať (I. ÚS 49/02, IV. ÚS 200/05, II. ÚS 169/06).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je   totiž   závislé   na   snahe   sťažovateľa   využiť   mimoriadne   opravné   prostriedky,   ale   na naplnení   skutočností   uvedených   v ustanovení   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde (I. ÚS 209/03, I. ÚS 233/03).

Vzhľadom   na   dátum   nadobudnutia   právoplatnosti   v petite   sťažnosti   označeného uznesenia krajského súdu (22. máj 2007) a dátum doručenia sťažnosti (27. september 2007) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd preto   po predbežnom prerokovaní sťažnosť   sťažovateľa podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008