znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 149/07-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   14. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na ochranu osobnej slobody, práva na rozhodnutie veci nestranným a spravodlivým súdom,   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   a základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom   a uznesením   Krajského   súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co 329/2006 z 21. novembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bola 5. februára 2007 doručená sťažnosť J. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   ochranu   osobnej   slobody,   práva   na rozhodnutie   veci   nestranným a spravodlivým   súdom,   základného   práva   na   súdnu   a inú právnu   ochranu   a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co 329/2006 z 21. novembra 2006.

Sťažnosť   sťažovateľa   v predloženom   znení   neobsahovala   náležitosti   ustanovené v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto ho ústavný súd 25. apríla 2007 vyzval, aby svoju sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti, pričom ho poučil, aké náležitosti musí obsahovať kvalifikovaná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Na doplnenie sťažnosti určil ústavný súd vo svojej výzve sťažovateľovi   10-dňovú   lehotu.   Sťažovateľ   bol   zároveň   upozornený,   že   ak   na   výzvu v určenej   lehote   nezareaguje   a svoju   sťažnosť   požadovaným   spôsobom   nedoplní,   môže to spôsobiť odmietnutie jeho sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného tiež navrhoval, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že „Sťažovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní pred ústavným súdom je mu ustanovený právny zástupca“. Podľa svojho štandardného postupu ústavný súd ustanovuje na základe § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 Občianskeho súdneho   poriadku   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   právneho   zástupcu,   advokáta, vtedy, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Keďže sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení signalizovala, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, ústavný súd vo výzve z 25. apríla 2007   vyzval   sťažovateľa   tiež   k   tomu,   aby   pripojil   k   svojej   sťažnosti aj splnomocnenie   pre   konkrétneho   advokáta   na   zastupovanie   svojej   osoby   v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania svoju sťažnosť nedoplnil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa konštatoval, že táto neobsahuje všetky náležitosti kvalifikovanej sťažnosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu neupresnil, na základe ktorých   právnych   dokumentov   namieta   porušenie   svojich   práv,   neuviedol,   akým konkrétnym   postupom   krajského   súdu   malo   dôjsť   k porušeniu   jeho   základného   práva na ochranu osobnej slobody a práva na rozhodnutie veci nestranným a spravodlivým súdom (t. j.   nedoplnil   odôvodnenie   svojho   podania   v tejto   časti),   nepredložil   splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),   nepreukázal,   či   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   krajského   súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to napriek tomu, že ústavný súd ho poučil, že ak na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nezareaguje a sťažnosť nedoplní požadovaným spôsobom, môže to spôsobiť odmietnutie jeho sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na základe toho ústavný súd po uvedenom zistení sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa   viazanými   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   (napr.   vylúčenie   krajského   súdu z prerokovania a rozhodovania danej veci).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2007