SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 149/07-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na ochranu osobnej slobody, práva na rozhodnutie veci nestranným a spravodlivým súdom, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co 329/2006 z 21. novembra 2006, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2007 doručená sťažnosť J. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na ochranu osobnej slobody, práva na rozhodnutie veci nestranným a spravodlivým súdom, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co 329/2006 z 21. novembra 2006.
Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení neobsahovala náležitosti ustanovené v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto ho ústavný súd 25. apríla 2007 vyzval, aby svoju sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti, pričom ho poučil, aké náležitosti musí obsahovať kvalifikovaná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Na doplnenie sťažnosti určil ústavný súd vo svojej výzve sťažovateľovi 10-dňovú lehotu. Sťažovateľ bol zároveň upozornený, že ak na výzvu v určenej lehote nezareaguje a svoju sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže to spôsobiť odmietnutie jeho sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného tiež navrhoval, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že „Sťažovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a v konaní pred ústavným súdom je mu ustanovený právny zástupca“. Podľa svojho štandardného postupu ústavný súd ustanovuje na základe § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 Občianskeho súdneho poriadku fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, vtedy, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.
Keďže sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení signalizovala, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, ústavný súd vo výzve z 25. apríla 2007 vyzval sťažovateľa tiež k tomu, aby pripojil k svojej sťažnosti aj splnomocnenie pre konkrétneho advokáta na zastupovanie svojej osoby v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania svoju sťažnosť nedoplnil.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa konštatoval, že táto neobsahuje všetky náležitosti kvalifikovanej sťažnosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu neupresnil, na základe ktorých právnych dokumentov namieta porušenie svojich práv, neuviedol, akým konkrétnym postupom krajského súdu malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na ochranu osobnej slobody a práva na rozhodnutie veci nestranným a spravodlivým súdom (t. j. nedoplnil odôvodnenie svojho podania v tejto časti), nepredložil splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), nepreukázal, či podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to napriek tomu, že ústavný súd ho poučil, že ak na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nezareaguje a sťažnosť nedoplní požadovaným spôsobom, môže to spôsobiť odmietnutie jeho sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe toho ústavný súd po uvedenom zistení sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa viazanými na rozhodnutie vo veci samej (napr. vylúčenie krajského súdu z prerokovania a rozhodovania danej veci).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2007