znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 149/05-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   H.,   bytom   B.,   a Ing. J.   K.,   bytom   B.,   právne zastúpených advokátkou JUDr. E. K., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 57 Cb 52/97 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obo 24/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. H. a Ing. J. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2004 doručená   sťažnosť   Ing.   J.   H.   a   Ing.   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   57 Cb 52/97 a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obo 24/03.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 29. januára 1997 podali Okresnému súdu Bratislava III žalobu o zaplatenie 882 000 Sk s príslušenstvom, ktorý z dôvodu vecnej príslušnosti   vec   28. októbra 1997   odstúpil   krajskému   súdu.   Krajský   súd   rozsudkom sp. zn. 57 Cb 52/97 z 5. októbra 2000 rozhodol tak, že žalobe sťažovateľov v celom rozsahu vyhovel.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 1 Obo 110/01 zo 6. decembra 2001 tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec 29. januára 2002 vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský   súd   rozsudkom   z   3. októbra 2002   rozhodol   tak,   že   žalovaný   je   povinný zaplatiť sťažovateľom sumu 222 360 Sk s prísl. a v ostatnej časti žalobu zamietol.

Proti   predmetnému   rozsudku   podal   žalovaný   odvolanie   najvyššiemu   súdu,   ktorý uznesením sp. zn. 1 Obo 24/03 zo 17. februára 2004 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby sťažovateľmi, v časti o zaplatenie istiny s príslušenstvom za obdobie 17. september 1994 až 31. december 2002 rozsudok krajského súdu zrušil a konanie v tejto časti zastavil; v časti sťažovateľmi   uplatňovaného   nároku   za   obdobie   11. marec 1993   až   17. september 1994 najvyšší   súd   rozsudok   krajského   súdu   zmenil   tak,   že   žalobu   v tejto   časti   zamietol a vo zvyšnej časti rozsudok krajského súdu potvrdil.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu sp.   zn.   57   Cb   52/97   z   3. októbra 2002   v   spojení   s   uznesením   najvyššieho   súdu sp. zn. 1 Obo 24/03 zo 17. februára 2004 nadobudol právoplatnosť 28. apríla 2004.

Sťažovatelia podali 27. mája 2004 proti právoplatnému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 24/03 zo 17. februára 2004 dovolanie.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   okrem   iného   ďalej   uviedli: „V   prípade   včasného prerokovania   tejto   veci   na   Krajskom   súde   v Bratislave   a Najvyššom   súde   SR   by   sa navrhovatelia   mohli   účinne   domôcť   náhrady   za   odcudzené   motorové   vozidlo   skôr   ako takmer   po   siedmich   rokoch.   Avšak   nečinnosťou   a zdĺhavým   konaním   Krajského   súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR im to nebolo umožnené (...).“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovuje,   že   Krajský   súd   v   Bratislave v konaní vedenom   pod   spis.   zn.   57   Cb   52/97   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   a   pod spis. zn. 1 Obo 24/03   na   Najvyššom   súde   SR   porušil   svojou   nečinnosťou   právo navrhovateľov Ing. J. H., bytom B. a Ing. J. K., bytom B. priznané v čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   navrhovateľovi   Ing.   J.   H.,   bytom   B. a Ing. J. K., bytom B. z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty spôsobenej nečinnosťou Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   č.   k.   57   Cb   52/97   a   nečinnosťou Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod č. k. 1 Obo 24/03 finančné zadosťučinenie, každému vo výške: = 80 000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je odporca povinný navrhovateľovi   zaplatiť   do   2   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva navrhovateľom náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou. Trovy právneho zastúpenia vo výške 9 338,- Sk (slovom: deväťtisíc tristotridsaťosem slovenských   korún)   za   dva   právne   úkony   vo   veciach   zastupovania   pred   Ústavným súdom SR je odporca povinný uhradiť do 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu SR na účet právnej zástupkyne navrhovateľov (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).

Sťažovatelia   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   krajského   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 57 Cb 52/97 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obo 24/03.

Sťažovatelia podali sťažnosť, ktorou namietali porušenie ich základného práva podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   v   označených   konaniach   krajského   súdu   a   najvyššieho   súdu, na Poštovom úrade – B. (ďalej len „poštový úrad“) 29. júna 2004 a ústavnému súdu bola doručená 1. júla 2004.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona   o   ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože   to   kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   neumožňuje (m. m. IV. ÚS 234/03, IV. ÚS 237/04).

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 234/03, IV. ÚS 236/03, IV. ÚS 158/04).

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde „ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku“.

Podľa § 57 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) lehoty určené podľa   týždňov,   mesiacov   alebo   rokov   končia   sa   uplynutím   toho   dňa,   ktorý   sa   svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Sťažovateľmi napádané konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn. 57 Cb 52/97 bolo v spojení s konaním na najvyššom súde vedenom pod sp. zn. 1 Obo 24/03 právoplatne skončené   28.   apríla   2004   a v súlade   s citovaným   §   57   ods.   2   OSP   posledným   dňom dvojmesačnej lehoty určenej zákonom o ústavnom súde na podanie sťažnosti ústavnému súdu   bol   28.   jún   2004   (pondelok).   Ústavný   súd   preto   so   zreteľom   na   skutočnosť, že sťažovatelia podali sťažnosť na poštovom úrade 29. júna 2004, dospel k záveru, že lehota stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom nebola zachovaná, sťažovateľom bez   akýchkoľvek   pochybností   uplynula   skôr,   než   podali   sťažnosť   ústavnému   súdu (§ 53 ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde),   a   preto   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde sťažnosť ako oneskorene podanú odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2005