znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 148/2013-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   Ľ. S., I.,   zastúpeného advokátom JUDr.   A.   E.,   N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23   Cb/236/2009   a   jeho   rozsudkom   z   18.   októbra   2010, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cob/29/2011 a jeho rozsudkom z 13. apríla 2011 a prípisom Krajskej prokuratúry v N. č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2012 doručená sťažnosť Ing. Ľ. S., I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. E., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb/236/2009 a jeho rozsudkom z 18. októbra   2010,   postupom   Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   Cob/29/2011   a   jeho rozsudkom   z   13.   apríla   2011   a   prípisom Krajskej prokuratúry v N. (ďalej len „krajská prokuratúra“)   č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna 2011.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   13.   novembra   2009 okresnému   súdu   návrh   na   určenie   neplatnosti   uznesenia   členskej   schôdze Poľnohospodárskeho družstva I. (ďalej len „PD I.“) z 13. októbra 2009 a tento následne rozšíril tak, že sa domáhal aj určenia neplatnosti uznesenia PD I. zo schôdze konanej 22. apríla 2010.

O   tomto   návrhu   rozhodol   okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   23   Cb/236/2009-304 z 18. októbra 2010 tak, že ho zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie. Krajský   súd   o odvolaní   sťažovateľa   rozhodol   rozsudkom   č.   k.   15   Cob/29/2011-363 z 13. apríla 2011 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ následne podal podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) z 21. apríla 2011 na podanie mimoriadneho dovolania proti   rozsudku   krajského   súdu   z   13.   apríla   2011.   Predmetný   podnet   vybavila   krajská prokuratúra prípisom č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna 2011 tak, že podnet odložila.

Proti   prípisu   krajskej   prokuratúry   sťažovateľ   podal   Generálnej   prokuratúre Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   podanie   označené   ako „Sťažnosť“, ktoré generálna prokuratúra posúdila ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a opakovaný podnet prípisom č. k. VI/2 Pz 759/11-8 zo 16. decembra 2011 odložila.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:„... poukazujem na nezákonnosť rozhodnutí v predmetnej veci neplatnosti členských schôdzí PD I. konaných 13. 10. 2009 a 22. 04. 2010, keď na členských schôdzach nebola prítomná nadpolovičná väčšina členov PD I. Ako dôkaz predkladám Uznesenie z členskej schôdze PD I. zo dňa 13. 10. 2009, a Zápisnicu zo zasadnutia Výročnej členskej schôdze konanej dňa 22. 04. 2010... PD ku dňu konania členskej schôdze malo 147 členov. Podľa evidencie vedenej PD členovia disponujú spolu 5 384 hlasmi. V skutočnosti sa na členskej schôdzi 13. 10. 2009 zúčastnilo 40 zo 147 členov a dňa 22. 04. 2010 sa zúčastnilo 36 členov zo 140 členov. Nebola splnená podmienka na prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov, ako to vyžaduje ust. § 238 ods. 3 obch. zákonníka. Nenaplnenie uvedenej zákonnej podmienky pre   platnosť   členskej   schôdze   je   vážnym   nedostatkom   a   preto   nie   je   možné   uznesenia takýchto schôdzí považovať za platné. V uvedenom pochybila i mandátová komisia, ktorá uviedla členov PD I. do omylu, keď prehlásila členskú schôdzu za uznášaniaschopnú a nepostupovala   podľa   §   239   ods.   8   Obch.   zák.   a   nezvolala   náhradnú   členskú   schôdzu. Zároveň ako predseda predstavenstva PD I. som nezvolal zasadnutie predstavenstva PD a ani mi nebolo známe, že niekto zvolal predstavenstvo PD. Bol mi však doručený doklad predstavenstva   PD   o   odvolaní   mojej   osoby   z   funkcie   predsedu   družstva   a   predsedu predstavenstva družstva   I.   Uvedený doklad   nemá   žiadne   právne   náležitosti   rozhodnutia orgánu... Zároveň poukazujem na to, že predstavenstvo bolo zvolané v rozpore s § 243 ods. 6 Obch. zákonníka....

Neexistencia hlasovacích práv členov družstva spoločnosti T. a. s. so sídlom K. a Ing. M. B., bytom P., resp. neexistenciu hlasovacích práv v takom množstve, v akom ich deklarovali a s akými hlasovali na členských schôdzach dňa 13. 10. 2009 a 22. 04. 2010. Ing. B. a T. a. s. neboli oprávnené osoby v zmysle § 14 zákona 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov. Z dôvodu, že nenaplnili podmienky, aby sa stali oprávnenými osobami......   je   potrebné   uviesť,   že   žalobca   sa   žalobou   v   tomto   konaní   domáhal   určenia neplatnosti uznesení členských schôdzí žalovaného zo dňa 13. 10. 2009 a zo dňa 22. 04. 2010, pričom poukazoval na dva dôvody neplatnosti týchto uznesení, a to:

• neexistencia hlasovacích práv členov žalovaného - spoločnosti T. a. s. a Ing. M. B. v rozsahu v akom hlasovali na členských schôdzach, na ktorých bolo prijaté napadnuté uznesenie,

•   porušenie   ust.   §   238   ods.   3   Obchodného   zákonníka,   a   to   neprítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov na členskej schôdzi, t. j. neuznášania sa schopnosť členských schôdzí, na ktorých boli prijaté napadnuté uznesenia.“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza podrobnejšiu právnu argumentáciu, na základe ktorej sa domnieva, že uznesenia PD I. prijaté na členských schôdzach 13. októbra 2009 a 22. apríla 2010 sú neplatné.

V súvislosti s namietanými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu sťažovateľ uvádza:

„Mám za to, že vyvodené závery vyššie uvedených rozhodnutí všeobecných súdov boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň majú za následok porušenie môjho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod spis. zn. 23Cb/236/2009 rozsudkom zo dňa 18. 10. 2010 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 36 ods. 1 listiny základných   práv   a   slobôd   a   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

...   Krajský   súd   v   Nitre   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   Cob/29/2011,   ako   aj rozsudkom 15Cob/29/2011 zo dňa 13. 4. 2011, porušil základné právo sťažovateľa... podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva... podľa čl. 36 ods. 1 listiny... a právo... podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

... Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Cob/29/2011 zo dňa 13. 4. 2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

... Rozhodnutie Krajskej prokuratúry v N., sp. zn. Kc 54/11-5 sa zrušuje z dôvodu, že boli   naplnené   zákonné   podmienky   pre   podanie   mimoriadneho   dovolania,   predmetné rozhodnutie sa zrušuje a generálna prokuratúra SR je povinná predmetnú vec opätovne prejednať v súlade s nálezom ústavného súdu a podať mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR...

... Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR s   DPH,   ktoré   sú   Krajský   súd   v   Nitre   a   Generálna   prokuratúra   SR   povinní   spoločne a nerozdielne vyplatiť advokátovi... na jeho účet... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb/236/2009 a jeho rozsudkom z 18. októbra 2010

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).Zo sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v tejto časti namieta porušenie označených práv postupom   okresného   súdu   a   jeho   rozsudkom   z   18.   októbra   2010.   Proti   namietanému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   o   ktorom   rozhodol   krajský   súd   rozsudkom   č.   k. 15 Cob/29/2011-363 z 13. apríla 2011 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Právomoc krajského súdu, ktorú uplatnil pri rozhodnutí o odvolaní sťažovateľa proti napadnutému rozsudku okresného súdu, vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cob/29/2011 a jeho rozsudkom z 13. apríla 2011

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ namieta porušenie označeného základného práva podľa ústavy a listiny a práva   podľa   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Cob/29/2011 a jeho rozsudkom z 13. apríla 2011.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   namietaný   rozsudok   krajského   súdu nadobudol právoplatnosť 13. apríla 2011, pričom sťažovateľ podal sťažnosť na poštovú prepravu 6. septembra 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad rámec veci ústavný súd poukazuje na to, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal   podnet   generálnemu   prokurátorovi   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti namietanému rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde použitím argumentu a contrario vyplýva, že sťažnosť je prípustná po vyčerpaní opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytuje sťažovateľovi a na použitie ktorých je tento oprávnený podľa osobitných   predpisov.   Opravným   prostriedkom,   ktorým   je   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   podmienená   prípustnosť   sťažnosti,   nemôže   byť   však   každý   v   zákone predvídaný opravný prostriedok, ale iba taký, po podaní ktorého sa môžu reálne rozvinúť procesné   vzťahy   v   príslušnom   konaní,   ktoré   vedú   k   meritórnemu   prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej (m. m. II. ÚS 77/06, IV. ÚS 547/2012).

V   súvislosti   s   posudzovaním   otázky,   či   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namieta porušenie   svojich   ústavou,   listinou   a   dohovorom   garantovaných   práv   napadnutým rozsudkom krajského súdu ako odvolacieho súdu, nebola podaná oneskorene, považoval ústavný súd za potrebné poukázať na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi [podľa § 243e až § 243j OSP] nepovažuje   za   účinný   a   dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorého   uplatnenie   je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05, IV. ÚS 355/2010 a iné).

II.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   prípisom krajskej prokuratúry č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna 2011

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ   špecifikuje,   akého   rozhodnutia   sa   od   ústavného   súdu   domáha   (§   20   ods.   1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom   na   uvedené   môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv   (m.   m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 66/2012).

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa vychádzal z uvedenej zásady viazanosti petitom návrhu na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ako aj zo skutočnosti, že sťažovateľ je v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným   právnym   zástupcom.   Podľa   §   18   ods.   2   zákona   č.   586/2003   Z.   z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone advokácie   postupovať   s   odbornou   starostlivosťou,   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (napr.   II.   ÚS   117/05,   IV.   ÚS   267/08,   IV.   ÚS 213/2010). Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd prerokoval sťažnosť len v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o   prokuratúre   v   danom   prípade   poskytoval sťažovateľovi prostriedok nápravy podať proti napadnutému prípisu krajskej prokuratúry opakovaný podnet, o ktorom bol oprávnený a povinný konať nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Z príloh, ktoré sťažovateľ predložil so sťažnosťou, vyplýva, že sťažovateľ podal generálnemu prokurátorovi podanie označené ako „Sťažnosť“ z 18. októbra 2011, ktoré smeruje   proti „rozhodnutiu   Krajskej   prokuratúry   v N.   č.   k.   KC   54/11-5“.   Generálna prokuratúra v prípise č. k. VI/2 Pz 759/11-8 zo 16. decembra 2011 vyhodnotila uvedené podanie sťažovateľa ako opakovaný podnet, preskúmala predmetnú vec a opakovaný podnet sťažovateľa odložila.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   návrh   petitu,   ktorý   je   obsahom   sťažnosti   doručenej ústavnému   súdu   7.   septembra   2012,   smeruje   proti   prípisu   krajskej   prokuratúry   č.   k. Kc 54/11-5   z   24.   júna   2011,   nesmeruje   však   proti   postupu,   resp.   záveru   generálnej prokuratúry, ktorá preskúmavala prípis krajskej prokuratúry č. k. Kc 54/11-5 z 24. júna 2011, pritom len jej závery by prípadne mohli byť vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z § 53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   54   ods.   2   zákona   o   prokuratúre predmetom preskúmavania v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať   o   ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013