znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 146/2025-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného JUDr. Rudolfom Blazsekom, advokátom, Hlavná 14, Šaľa, proti postupu Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/92/2020 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. marca 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/92/2020. Sťažovateľ žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn. 1T/92/2020 vedené trestné konanie proti sťažovateľovi ako obžalovanému pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta doručil okresnému súdu obžalobu na sťažovateľa 20. augusta 2020. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 2. decembra 2024, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Okresný súd predložil súdny spis 12. marca 2025 na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Trnave, kde je odvolacie konanie aktuálne vedené pod sp. zn. 3To/37/2025.

3. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení označených práv podľa ústavy a dohovoru zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom trestnom konaní. Sťažovateľ zrekapituloval doterajší priebeh napadnutého konania, pričom osobitne poukázal na skutočnosť, že v trestnej veci bolo naplánovaných 13 pojednávaní, pričom väčšina z nich bola odročená z rôznych dôvodov. Trestné konanie prebiehalo na okresnom súde viac ako 4 roky, bolo poznačené zbytočnými prieťahmi okresného súdu a jeho neefektívnou činnosťou.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zbytočnými prieťahmi okresného súdu v trestnej veci sťažovateľa.  

5. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

7. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

8. Posudzovaná trestná vec patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nemožno ju považovať za obzvlášť právne zložitú. Konaniu možno priznať určitý (nižší) stupeň skutkovej zložitosti, ktorý bol spôsobený komplikovaným zabezpečením účasti obžalovaných na pojednávaniach v dôsledku neposkytovania ich súčinnosti.

9. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že jeho správanie malo zásadný vplyv na aktuálnu dĺžku napadnutého konania. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že polovica z naplánovaných pojednávaní bola odročená pre neprítomnosť sťažovateľa a obžalovanej, pričom títo obžalovaní neposkytovali okresnému súdu súčinnosť, nepreberali zásielky, zatajovali svoj pobyt, čím sa zjavne vyhýbali trestnému konaniu. Sťažovateľ v podstate celú dobu, keď sa nenachádzal vo väzbe, resp. vo výkone trestu odňatia slobody, na trestnom konaní neparticipoval. Uvedenú skutočnosť ústavný súd pri svojom rozhodovaní nemôže opomenúť.

10. Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu uvádza, že napriek celkovej dĺžke napadnutého konania nebolo v postupe okresného súdu žiadne súvislé obdobie nečinnosti, ktoré by malo za následok vznik zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu. Zo súdneho spisu vyplýva, že na sťažovateľa a obžalovanú bola podaná 20. augusta 2020 obžaloba, o ktorej rozhodol okresný súd trestným rozkazom 2. novembra 2020, proti ktorému podali obžalovaní odpor

16. novembra 2020. Okresný súd následne v období od podania odporu do 23. novembra 2022 určil šesť termínov pojednávaní (7. 6. 2021, 11. 10. 2021, 2. 2. 2022, 25. 4. 2022, 8. 8. 2022, 23. 11. 2022), ktoré sa však neuskutočnili výlučne z dôvodov na strane obžalovaných, ktorí nepreberali predvolania na pojednávania. Postup okresného súdu v uvedenom období nemožno hodnotiť ako neefektívny, keďže na zabezpečenie účasti obžalovaných využíval dostupné inštitúty (súčinnosť príslušných zložiek Policajného zboru na doručovanie písomností či zistenie aktuálneho pobytu obžalovaných, lustrácia v registri obyvateľov, vyhlásenie pátrania, predvedenie).

11. Následne sa vo veci uskutočnilo sedem pojednávaní (1. 3. 2023, 12. 7. 2023, 18. 10. 2023, 10. 1. 2024, 3. 4. 2024, 11. 9. 2024, 2. 12. 2024), pričom na pojednávaní uskutočnenom 2. decembra 2024 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. To-1T/87/2020, uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku a odsúdil ho na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti predmetnému rozsudku sa sťažovateľ odvolal, pričom okresný súd predložil 12. marca 2025 súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, odvolacie konanie stále prebieha.

12. Ústavný súd po dôslednom rozbore procesných úkonov okresného súdu uvádza, že napriek celkovej dĺžke napadnutého trestného konania nie je dôvod na prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Okresný súd vo veci priebežne konal, pojednávania boli nariaďované v pravidelných časových intervaloch, pričom boli odročované z objektívnych dôvodov, ktoré nemožno pričítať okresnému súdu, keďže vo viac ako polovici prípadov k odročeniu pojednávaní došlo práve kvôli sťažovateľovi, ktorého správanie malo na postup okresného sudu najmä v prvej polovici trvania trestného konania zásadný vplyv. V okolnostiach prejednávanej veci tak ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neidentifikoval v napadnutom konaní existenciu zbytočných prieťahov takej intenzity, ktorá by mala za následok po prijatí ústavnej sťažnosti vysloviť záver o možnom porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

14. Napokon ústavný súd uzatvára, že ak by ďalší priebeh napadnutého trestného konania signalizoval porušenie označených práv, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu