znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 146/2023-57

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Aleja slobody 50, Dolný Kubín, proti postupu Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 42/2021 a pod sp. zn. 8 P 54/2021 a postupu Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 120/2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. decembra 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 42/2021 a sp. zn. 8 P 54/2021 a postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 120/2021.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených spisov všeobecných súdov vyplýva, že konania sa týkali úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

2.1. Ústavný súd po dôkladnom rozbore spisovej dokumentácie zistil, že v skutočnosti sú predmetom ústavnej sťažnosti tak, ako ho vymedzil sťažovateľ, dve rozličné konania. Prvé konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8 P 80/2021 a jeho predmetom bola úprava styku k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (bez návrhu na vydanie neodkladného opatrenia). Po opakovanom riešení otázky miestnej príslušnosti bola vec napokon postúpená Okresnému súdu Dolný Kubín, kde bolo konanie vedené pod sp. zn. 8 P 54/2021. Podľa zistenia ústavného súdu bolo v tejto veci konanie zastavené pre späťvzatie návrhu uznesením z 23. decembra 2021, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, a po potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline bolo konanie právoplatne skončené 7. apríla 2022.

2.2. Aj druhé konanie začalo na Okresnom súde Humenné, kde bolo vedené pod sp. zn. 8 P 120/2021 a jeho predmetom bol návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia na úpravu styku k maloletým deťom. Po postúpení veci bolo konanie vedené pod sp. zn. 2 P 42/2021 na Okresnom súde Dolný Kubín, ktorý uznesením z 11. októbra 2021 preniesol miestnu príslušnosť opätovne na Okresný súd Humenné. Ten vyslovil nesúhlas s jej prenesením a následne Krajský súd v Prešove rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Dolný Kubín, kde bolo konanie následne vedené pod sp. zn. 8 P 59/2021. Podľa zistenia ústavného súdu v tomto konaní Okresný súd Dolný Kubín rozhodol uznesením z 15. decembra 2021, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie, a po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline bolo konanie právoplatne skončené 8. apríla 2022.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti pomerne rozsiahlo opísal skutkové okolnosti týkajúce sa opustenia spoločnej domácnosti jeho manželkou spolu s ich dvoma maloletými deťmi a následne zrekapituloval skutkový stav konaní vedených na okresných súdoch.

4. Sťažovateľ v podrobnostiach uviedol, že matka maloletých detí podala 26. marca 2021 návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (bez návrhu na vydanie neodkladného opatrenia), o ktorom sa viedlo konanie pod sp. zn. 8 P 80/2021 na Okresnom súde Humenné, ktorý vec postúpil Okresnému súdu Námestovo ešte pred tým, ako matka maloletých detí vzala 29. apríla 2021 svoj návrh späť. Sťažovateľ namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Námestovo vzhľadom na výlučnú miestnu príslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín podľa § 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Okresný súd Námestovo rovnako vyslovil nesúhlas s postúpením veci a Krajský súd v Žiline uznesením zo 4. augusta 2021 rozhodol, že nesúhlas s postúpením veci je dôvodný.

5. Okresný súd Humenné opätovne vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a 25. októbra 2021 vec postúpil Okresnému súdu Dolný Kubín, kde bolo konanie vedené pod sp. zn. 8 P 54/2021. Okresný súd Dolný Kubín 29. novembra 2021 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím návrhu matky z 29. apríla 2021 a v dôsledku neho so zastavením konania sp. zn. 8 P 54/2021 (toto konanie bolo následne zastavené uznesením z 23. decembra 2021, pozn.).

6. Medzitým matka maloletých detí podala 29. apríla 2021 na Okresnom súde Humenné návrh na vydanie neodkladného opatrenia, konanie bolo vedené pod sp. zn. 8 P 120/2021. Sťažovateľ namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Humenné a navrhol, aby bol spis postúpený Okresnému súdu Dolný Kubín, čo odôvodnil tým, že matka a maloleté deti majú hlásený trvalý pobyt na adrese ⬛⬛⬛⬛, a zároveň posledné bydlisko maloletých detí určené dohodou rodičov bola novostavba rodinného domu v obci.

7. Napriek vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresný súd Humenné vydal 31. mája 2021 uznesenie o neodkladnom opatrení, ktoré bolo na základe odvolania sťažovateľa zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2021. Následne bol spis postúpený Okresnému súdu Dolný Kubín, kde bol vedený pod sp. zn. 2 P 42/2021.

8. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v elektronickom spise Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2 P 42/2021 sa nachádza dokument zo 7. októbra 2021, v ktorom zákonná sudkyňa uvádza, že matka a maloleté deti reálne žijú v okrese Humenné, kde navštevujú materskú školu a majú pediatra. Na uvedenú úpravu reagoval sťažovateľ urgenciou rozhodnutia o neodkladnom opatrení a vyslovil nesúhlas s opätovným postúpením veci Okresnému súdu Humenné. Sťažovateľ následne podal návrh na vstup do konania Okresnej prokuratúre Dolný Kubín, ktorá ho 8. októbra 2021 informovala, že nebol vzhliadnutý dôvod na vstup prokurátora do konania podľa § 13 ods. 1 CMP a že informácia o vzniknutej právnej veci bude obratom zaslaná Okresnej prokuratúre Humenné. Sťažovateľ následne podal 11. októbra 2021 sťažnosť na nezákonný postup a prieťahy predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý na podania sťažovateľa nijako nereagoval.

9. Sťažovateľ sa domnieva, že už špecifikovaný postup oboch okresných súdov nie je v súlade s právom účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na nečinnosť okresných súdov neexistuje žiaden relevantný dôvod. Podľa názoru sťažovateľa sa okresné súdy v procese rozhodovania dopustili viacerých procesných pochybení, ktoré vážnym spôsobom zasiahli do práv sťažovateľa, a dôsledky tohto postupu finančného, ako aj emocionálneho charakteru vzhľadom na dlhodobé odlúčenie otca a maloletých detí sú tak ťažko odstrániteľné.

10. Sťažovateľ je presvedčený, že zo strany Okresného súdu Dolný Kubín už v čase vedenia konania pod sp. zn. 2 P 42/2021 došlo a aj v súčasnosti dochádza k zbytočným prieťahom, ktoré nemožno ospravedlniť, keďže Okresný súd Dolný Kubín nevyužíva procesné inštitúty, ktoré mu zákonná úprava umožňuje, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.

11. Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Humenné, ako aj Okresný súd Dolný Kubín ignorovali zákonnú úpravu upravujúcu miestnu príslušnosť, pričom Okresný súd Dolný Kubín napriek nesúhlasu sťažovateľa spis opätovne postúpil miestne nepríslušnému Okresnému súdu Humenné.

12. Okresný súd Humenné ignoroval právnu úpravu týkajúcu sa miestnej príslušnosti a vydal uznesenie z 31. mája 2021, ktoré síce bolo zrušené Krajským súdom v Prešove 31. augusta 2021, avšak Okresný súd Humenné v čase od 31. mája 2021 do 31. augusta 2021 v podstate aproboval nezákonné konanie matky a prinútil sťažovateľa vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť uznesenia cestovať za deťmi len v stanovené termíny, pričom jedna cesta je dlhá viac ako 400 km.

13. V súvislosti s postupom Okresného súdu Dolný Kubín sťažovateľ uviedol, že Okresný súd Dolný Kubín nebol oprávnený zamietnuť jeho návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Humenné z 31. mája 2021, keďže toto by nikdy nebolo vydané, keby Okresný súd Dolný Kubín namiesto nezákonného postúpenia veci Okresnému súdu Humenné bezodkladne rozhodol o danom návrhu sťažovateľa. Uvedeným postupom došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces (keďže o jeho návrhu nebolo rozhodnuté v lehote) a zároveň bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces.

14. Ďalším procesným pochybením Okresného súdu Dolný Kubín bolo to, že pridelil jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia novú spisovú značku, t. j. sp. zn. 10 P 30/2021, pričom pôvodne bolo konanie vedené pod sp. zn. 10 P 19/2021 a nešlo o nový návrh.

15. Podľa sťažovateľa oba okresné súdy rovnako porušili zásadu právnej istoty a princípu zákonnosti, keďže ignorovali § 3 ods. 1 a § 112 CMP, z toho Okresný súd Dolný Kubín ignoroval návrhy sťažovateľa a spis postúpil vecne nepríslušnému súdu. Okresný súd Humenné nezákonne rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po zrušení veci Krajským súdom v Prešove neprijal potrebné opatrenia smerujúce k odstráneniu porušenia práv sťažovateľa. Rovnako mali porušiť aj princíp legitímnych očakávaní sťažovateľa. Uvedenými postupmi okresných súdov malo dôjsť k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny), čl. 48 ods. 1 ústavy (čl. 38 ods. 1 listiny) a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Je neúnosné, aby ani po 9, resp. 10 mesiacoch nebolo rozhodnuté o jednotlivých návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti následne pomerne rozsiahlo zhodnotil právnu a faktickú zložitosť veci, svoje správanie, ako aj postup okresných súdov, pričom podľa jeho názoru zbytočnými prieťahmi v konaní došlo k porušeniu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 120/2021:

17. Podstata sťažnostnej argumentácie sťažovateľa v súvislosti s postupom Okresného súdu Humenné spočíva v tom, že mal napriek svojej miestnej nepríslušnosti rozhodnúť o neodkladnom opatrení uznesením, ktoré bolo následne zrušené Krajským súdom v Prešove, čím malo dôjsť k porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny) a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd Humenné mal uvedeným postupom taktiež spôsobiť zbytočné prieťahy a porušiť tým čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.1.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Humenné:

18. V súvislosti s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).

19. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 258/2012). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03).

20. Vzhľadom na to, že Okresný súd Humenné 6. decembra 2021 definitívne postúpil vec Okresnému súdu Dolný Kubín, je zrejmé, že v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohol porušovať základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v danej časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

III.1.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Humenné:

21. V súvislosti s namietaným porušením práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny) a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Humenné v súvislosti s vydaním uznesenia č. k. 8 P 120/2021-51 ústavný súd uvádza, že toto uznesenie bolo na základe odvolania sťažovateľa zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 21 CoP 118/2021 z 31. augusta 2021. Z uvedeného je zrejmé, že namietaný postup Okresného súdu Humenné, ktorý vyústil do vydania daného uznesenia, už bol predmetom súdneho prieskumu Krajského súdu v Prešove. Sťažovateľ mal teda na preskúmanie daného postupu k dispozícii podanie odvolania, čo aj využil. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v danej časti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiadal o vyslovenie porušenia označených práv výlučne postupom Okresného súdu Humenné, nie obsahom jednotlivých uznesení (ktoré by aj v prípade ich označenia boli podané po uplynutí dvojmesačnej lehoty). Vychádzajúc z § 45 zákona o ústavnom súde, ústavný súd preto nebol oprávnený preskúmať samotný obsah daných uznesení.

III.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaniach vedených pod sp. zn. 2 P 42/2021 a pod sp. zn. 8 P 54/2021:

23. Podstata sťažnostnej argumentácie v súvislosti s postupom Okresného súdu Dolný Kubín spočíva v tom, že Okresný súd Dolný Kubín mal spôsobiť zbytočné prieťahy, narušiť sťažovateľovu právnu istotu a princíp legitímnych očakávaní. Okresný súd Dolný Kubín sa mal dopustiť viacerých procesných pochybení (detailne špecifikovaných v časti II tohto uznesenia), a tým mal porušiť označené práva podľa ústavy, listiny a dohovoru.

III.2.1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaniach vedených pod sp. zn. 2 P 42/2021 a sp. zn. 8 P 54/2021:

24. Sťažovateľ je presvedčený, že Okresný súd Dolný Kubín spôsobil svojím postupom zbytočné prieťahy v takej miere, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v čase, keď konania neboli právoplatne skončené, ústavný súd pristúpil k preskúmaniu daného postupu v kontexte sťažovateľom uplatnených námietok.

25. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 22/2016) spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

26. V súvislosti s prvým kritériom ústavný súd uvádza, že rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom je síce súčasťou bežnej agendy všeobecných súdov, avšak konkrétne konania je možné považovať za fakticky zložité, keďže v úvodnej fáze sa museli okresné súdy vysporiadať s ustálením miestnej príslušnosti vzhľadom na nejasné informácie týkajúce sa trvalého pobytu maloletých detí, resp. pobytu určeného dohodou rodičov. V súlade s judikatúrou ESĽP možno taktiež daný typ konania radiť k tzv. citlivým veciam.

27. Pri posudzovaní správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním prispel k predĺženiu dĺžky súdnych konaní, keďže na takmer akýkoľvek procesný úkon (aj čiastkový) jednotlivých okresných súdov reagoval písomným podaním, ktorým sa museli jednotlivé okresné súdy zaoberať. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že v súlade s platnou judikatúrou ESĽP sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak na druhej strane podľa ESĽP nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220).

28. Pri hodnotení postupu Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 54/2021 ústavný súd konštatuje, že od doručenia spisového materiálu Okresnému súdu Dolný Kubín 15. novembra 2021 do vydania uznesenia o zastavení konania (vydané bolo 23. decembra 2021) uplynul zhruba mesiac a pol. Zvyšné obdobie bol spis mimo dispozičnej sféry Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý tak svojím postupom nemohol prispieť k vzniku zbytočných prieťahov v danom konaní, a tým spôsobiť porušenie práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. V súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 2 P 42/2021 (ktoré bolo následne vedené pod sp. zn. 8 P 59/2021) ústavný súd konštatuje, že spisový materiál bol prvýkrát doručený Okresnému súdu Dolný Kubín 29. septembra 2021 a Okresný súd Dolný Kubín vo veci rozhodol uznesením č. k. 8 P 59/2021-338 z 15. decembra 2021, ktoré bolo následne potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10 CoP 10/2022-429 zo 16. marca 2022. Ústavný súd konštatuje, že ani celková dĺžka daného konania nenasvedčuje tomu, že v tomto konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým porušeniu práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť aj v danej časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

III.2.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaniach vedených pod sp. zn. 2 P 42/2021 a sp. zn. 8 P 54/2021:

31. Podstata sťažnostnej argumentácie sťažovateľa týkajúca sa postupu Okresného súdu Dolný Kubín v kontexte označených práv spočíva v tom, že sa mal dopustiť viacerých procesných pochybení, spis postúpiť miestne nepríslušnému Okresnému súdu Humenné, nereagovať na písomné podania sťažovateľa a sťažovateľove návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia mal zamietnuť.

32. Ústavný súd považuje za potrebné v krátkosti reagovať aj na námietku týkajúcu sa zamietnutia sťažovateľových návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazujúc na § 45 zákona o ústavnom súde, ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnený zaujať meritórne stanovisko, keďže predmetom konania vymedzeným sťažovateľom bol výlučne postup Okresného súdu Dolný Kubín v konaniach vedených pod sp. zn. 2 P 42/2021 a 8 P 54/2021. O sťažovateľových návrhoch rozhodol Okresný súd Dolný Kubín v iných samostatných konaniach, vedených pod sp. zn. 10 P 19/2021 a pod sp. zn. 10 P 30/2021, ktoré neboli predmetom prieskumu.

33. V súvislosti s ostatnými námietkami týkajúcimi sa postupu Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 54/2021 (ktorý vyústil do zastavenia konania) ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy – odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, ktorého podanie aj využil (ktorý doručil Okresnému súdu Dolný Kubín po podaní ústavnej sťažnosti). O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7 CoP 10/2022 zo 16. marca 2022 tak, že uznesenie o zastavení konania potvrdil. Sťažovateľ rovnako napadol odvolaním aj uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8 P 59/2021-338 z 15. decembra 2021 (pôvodné konanie sp. zn. 2 P 42/2021). O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10 CoP 10/2022-429 zo 16. marca 2022. Sťažovateľove sťažnostné námietky v podaných odvolaniach boli pritom v podstatnom zhodujúce sa s námietkami uvedenými v ústavnej sťažnosti. O uvedených námietkach by teda súbežne rozhodoval Krajský súd v Žiline v odvolacích konaniach a ústavný súd. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.

34. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že vzhľadom na to, že sťažovateľ namietal výlučne postup Okresného súdu Dolný Kubín, a nie obsah uznesení Okresného súdu Dolný Kubín, resp. Krajského súdu v Žiline, ústavný súd sa obsahom uznesení nebol oprávnený zaoberať.

35. Zhrňujúc už uvedené, ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok pri vzájomnej existencii kumulatívnych dôvodov podľa § 56 ods. 2 písm. a) a g) zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2023

Miroslav Duriš

predseda senátu