znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 146/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť I. M., nar..., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 12/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2012 doručená sťažnosť I. M., nar..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Nt 12/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „dňa 1. 10. 2009 som podal Návrh na obnovu konania na Okresný súd Košice-okolie, ktorý je vedený na menovanom súde pod sp. zn.: 3Nt 12/2009. O tomto mojom návrhu nebolo do dnešného dňa vydané meritórne rozhodnutie, čo považujem   za   porušenie   môjho   základného   práva   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48, ods. 2 zákona 460/1992 - Ústavy Slovenskej Republiky. Okresný súd síce vytýčil do dnešného dňa 9 pojednávaní (za 28 mesiacov trvania konania), avšak väčšina z nich bola odročená nie mojím zavinením ale z dôvodov na strane sudu,   ako   napr.   absencia   členov   senátu   na   pojednávaní   a   podobne.   Z   navrhovaných svedkov boli vypočutí len dvaja. Dodnes však nebol vypočutý hlavný svedok M. T., ktorý sa k spáchaniu činu, za ktorý som bol odsúdený, priznal písomne. Aj z tohto dôvodu som dňa 4. 5. 2011 vzniesol námietku zaujatosti senátu Okresného súdu KE - okolie, ktorý môj návrh na obnovu konania prejednáva a žiadal som, aby bola vec pridelená inému sudu mimo Košický kraj. Túto moju námietku Krajský súd Košice - okolie zamietol Uznesením zo dňa 19. 7. 2011....

Podľa môjho názoru však Okresný súd svojou nečinnosťou, pripadne neefektívnym vykonávaním svojej činnosti, keď nie je schopný zabezpečiť, aby sa rozhodujúci svedok M. T. dostavil na pojednávanie, je zodpovedný za zbytočné prieťahy v konaní.“.

Sťažovateľ sa na základe uvedenej argumentácie domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1)   Základné   právo   navrhovateľa   I.   M.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej Republiky nečinnosťou Okresného súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn: 3Nt 12/2009 porušené bolo.

2)   Navrhovateľovi   I.   M.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 15.000,- €, ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný navrhovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Všeobecné   náležitosti   návrhu na začatie   konania pred   ústavným súdom   upravujú ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Preskúmaním sťažnosti   ústavný súd zistil,   že sťažnosť nespĺňa všetky   náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto prípisom č. k. Rvp 2081/2012-3 z 30. januára 2013 (ďalej len „výzva“) vyzval sťažovateľa, aby tieto nedostatky odstránil, predovšetkým, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložil splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, resp. aby v určenej lehote požiadal o jeho ustanovenie,   a   aby   skutočnosť,   že   v   napadnutom   konaní   podal   sťažnosť   na   prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu (podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov),   preukázal predložením   kópie   predmetnej   sťažnosti.   Ústavný   súd   sťažovateľa   ďalej   výslovne upozornil,   že   v   prípade,   ak   tieto   nedostatky   v určenej   lehote   neodstráni,   ústavný   súd o sťažnosti rozhodne len na základe podkladov, ktoré má k dispozícii.

Na základe výzvy sťažovateľ 21. februára 2013 doručil ústavnému súdu podanie z 18.   februára   2013,   v   ktorom   uviedol,   že   predkladá   splnomocnenie   na   zastupovanie v konaní   pred   ústavným   súdom   a   že   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   podal   predsedovi okresného súdu s tým, že jeho sťažnosť bola zamietnutá.

Sťažovateľ ako prílohu predmetného podania predložil

- splnomocnenie udelené advokátke JUDr. V. F., K.;

- uznesenie okresného súdu sp. zn. 3 Nt 12/2009 zo 4. mája 2011;

-   uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 8 Tos/54/2011 z 19. júla 2011;

- prípis krajského súdu, ktorým ho krajský súd informoval o odstúpení spisového materiálu okresnému súdu sp. zn. 8 Tos/54/2011 zo 14. septembra 2011;

- prípis krajského súdu sp. zn. Spr 137/2012 z 3. augusta 2012, ktorým krajský súd sťažovateľovi oznámil, že jeho podanie z 18. júna 2012, ktorým vyjadruje nespokojnosť s postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vednom pod sp. zn. 1 T/45/2010, nemohlo byť prešetrené z dôvodu nezabezpečenia všetkých podkladov pre rozhodnutie;

- odpoveď krajského súdu sp. zn. Spr 137/2012 zo 17. augusta 2012 na žiadosť sťažovateľa o prešetrenie správnosti vybavenia jeho sťažnosti predsedom Okresného súdu Rožňava,   ktorou   namietal   postup   uvedeného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 T/45/2010.

Z obsahu sťažovateľom predloženého splnomocnenia nevyplýva, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde v splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom, t. j. sťažnosť nespĺňa zákonom ustanovenú požiadavku ako predpoklad konania vedeného pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013