znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 146/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   R.,   a. s.   v likvidácii,   so   sídlom   D.,   vo   veci namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa   čl. 35 ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   č.   k.   28   K/24/2008-103 z 11. septembra 2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 CoKR/13/2008 z 11. novembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti R., a. s. v likvidácii,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2009 doručená   sťažnosť   spoločnosti   R.,   a.   s.   v likvidácii,   so   sídlom   D.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   28 K/24/2008-103   z   11.   septembra   2008 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 CoKR/13/2008 z 11. novembra 2008, ktorým tento súd potvrdil označené uznesenie okresného súdu. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«Uznesením Okresného súdu v Trenčíne č. 28 K/24/2008-103 zo dňa 11. 09. 2008 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu spol. R., a. s. v likvidácii, so sídlom: D... Voči   tomuto   rozhodnutiu   Okresného   súdu   v Trenčíne   naša   spoločnosť   podala v zákonnej   lehote   odvolanie.   Krajský   súd   v Bratislave,   ako   odvolací   súd   uznesením č. 1 CoKR/13/2008 zo dňa 11. 11. 2008 doručeným sťažovateľovi dňa 13. 01. 2009 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o vyhlásení konkurzu.

Voči tomuto právoplatnému Uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne ako i Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podávame... sťažnosť a to z nasledujúcich dôvodov:

... Sťažovateľ má zato, že Okresný súd v Trenčíne v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.,   pri   svojom   rozhodovaní   dospel   na   základe   vykonaných   dôkazov   k   nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, úpadcu. Zároveň v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal   navrhnuté   dôkazy,   potrebné   na   zistenie   rozhodujúcich   skutočností.   Uvedené tvrdenia uviedol vo svojom odvolaní. V zmysle citovaného zákona č. 7/2005 Z. z. v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu, neexistoval druhý veriteľ navrhovateľa. Zároveň neexistovala pohľadávka navrhovateľa uvedená v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorá bola ku dňu vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu v plnej výške úpadcom, sťažovateľom uhradená.

Okresný súd v Trenčíne v odôvodnení svojho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu ďalej uviedol, že podľa oznámenia navrhovateľa je celkový nedoplatok voči úpadcovi vo výške 48.499.507,71,-Sk. Tento daňový nedoplatok a teda i pohľadávku navrhovateľa sťažovateľ neuznáva, a to z nasledujúcich dôvodov:

Správca dane Daňový úrad Žilina I. oznámil sťažovateľovi, spol. R., a. s. (ďalej len „dlžník“), že vykoná daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl- december 2005, ktorá sa mala začať dňa 04. 01. 2007. Nakoľko ale ku dňu 31. 12. 2006 došlo k vzdaniu sa funkcie všetkých členov dozornej rady i predstavenstva sťažovateľa, dlžníka, nemal dlžník v deň začatia kontroly oprávnenú osobu, ktorá by mohla zastupovať spoločnosť pri tejto daňovej kontrole.   O uvedenej skutočnosti bol správca dane riadne oboznámený. Skutočnosť, že od 31. 12. 2006 do 02. 08. 2007 došlo viackrát k vzdaniu sa alebo k odvolaniu členov predstavenstva t. j. štatutárneho orgánu bola spôsobená obavami pred   útokmi   zo   strany   osôb   uvedených   v   podanom   trestnom   oznámení   zo   strany štatutárneho   orgánu   dlžníka.   Dňa   15.   11.   2007   bola   sťažovateľovi,   dlžníkovi   doručená výzva Daňového úradu Ž. č. 694/320/109001/07/Chv zo dňa 14. 11. 2007, v ktorej správca dane vyzval dlžníka na prerokovanie Protokolu o určení dane podľa pomôcok. S týmto protokolom č. 694/320/108994/07/Chv zo dňa 14. 11. 2007 dlžník, sťažovateľ nesúhlasil, čo uviedol aj vo vyjadrení zo dňa 26. 11. 2007, a to z dôvodu, že správca dane použil pri určení dane pomôcky, ktoré boli v rozpore so zákonom. Rovnako dlžník, sťažovateľ požiadal správcu dane o ospravedlnenie svojej neúčasti na prerokovaní protokolu, ktorý sa mal konať   dňa 13.   12.   2007   u správcu dane.   Svoju žiadosť   dlžník riadne   zdôvodnil   svojou práceneschopnosťou ako i oznámením, že sa dňa 14. 12. 2007 dostaví na miesto neho splnomocnený zástupca Ing. J. S. - audítor. Dňa 14. 12. 2007 sa splnomocnený zástupca Ing. S. a ďalší dvaja poverení zástupcovia dlžníka dostavili na Daňový úrad Ž. Pri tomto stretnutí poverení zástupcovia nielen že vyjadrili nesúhlas s vykonaním daňovej kontroly podľa   pomôcok   ale   ozrejmili   správcovi   dane   dôvody   prečo   doposiaľ   neboli   predložené daňové   doklady   k daňovej   kontrole.   Rovnako   osobne   predložili   správcovi   dane   všetky požadované   účtovné   doklady.   Napriek   týmto   skutočnostiam   správca   dane   neuznal ospravedlnenie   štatutárneho   zástupcu   o   neúčasti   sa   na   prerokovaní   protokolu,   a   teda nezohľadnil námietky a vyjadrenia Ing. S. zo dňa 14. 12. 2007. Takýmto postupom správcu dane bola dlžníkovi, sťažovateľovi odňatá možnosť spolupracovať pri vykonaní daňovej kontroly, nakoľko správca dane nezobral na zreteľ predložené účtovné doklady i vyjadrenia povereného audítora Ing. S. Správca dane napriek našim nesúhlasným vyjadreniam uzavrel daňovú   kontrolu   a   vydal   platobné   výmery,   ktorými   určil   daň   podľa   pomôcok.   Ide   o nasledovné platobné výmery: Platobný výmer č. 668/230/8572/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 17.009.692,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8511/07/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 6.382658,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8476/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 7.900 386,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8458/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 5.266.598,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8530/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 3.795.872,- Sk, Plat. výmer č. 668/230/8553/08/Kor zo dňa 13. 03. 2008 na sumu 489.331,- Sk. Takto správca dane   nesprávne   a   nezákonne   navýšil   daňovú   povinnosť   dlžníka   zo   sumy   uvedenej   v daňovom priznaní vo výške 9.686.287,- Sk na sumu spolu vo výške 50.530.823,- Sk. Dlžník, sťažovateľ   podal   námietku   voči   postupu   správcu   dane.   Taktiež   požiadal   Ministerstvo financií   i   Daňové   riaditeľstvo   o   prešetrenie   takéhoto   postupu   správcu   dane,   pričom Ministerstvo   financií   reagovalo   na   žiadosť   postúpením   spisu   samotnému   Daňovému riaditeľstvu. Na základe uvedených skutočností má dlžník, sťažovateľ za zato, že správca dane zámerne a cielene odmietol použiť pri daňovej kontrole predložené účtovné doklady, ktoré   preukazujú   podstatne   odlišnú   a   rozhodne   menšiu   daňovú   povinnosť   s úmyslom spôsobiť škodu dlžníkovi, čím porušil zákonnú povinnosť dbať o správne vyrubenie dane. Sťažovateľ   rovnako   podal   voči   platobným   výmerom   mimoriadne   opravné   prostriedky, návrhy   na   preskúmanie   rozhodnutia   mimo   odvolacieho   konania   a   návrhy   na   obnovu konania.

Na základe týchto opravných prostriedkov Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako nadriadený orgán správcu dane rozhodnutiami č.: I/226/13313-79112/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č. I/226/13314-79111/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13307-79105/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13312-79109/2008 zo dňa 08. 10. 2008 č.: I/226/13311- 79106/2008 zo dňa 08. 10. 2008, č.: I/226/13313-79110/2008 zo dňa 08. 10. 2008 zrušil rozhodnutia,   ktoré   navrhovateľ   uvádza   v   podanom   návrhu   na   vyhlásenie   konkurzu   na majetok   úpadcu.   V   Dôsledku   uvedených   rozhodnutí   navrhovateľ   DúDCA   nemá   žiadne právoplatné a vykonateľné pohľadávky na vyhlásenie konkurzu.

Na základe uvedenej skutočnosti je sťažovateľ presvedčený, že v zmysle § 27 odst. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo k zániku pohľadávky, a teda i k zániku postavenia veriteľa ako účastníka konania.

... V čase posudzovania odvolania senát Krajského súdu v Bratislave vedel a mal k dispozícii uvedené rozhodnutia Daňového riaditeľstva. Tieto boli sťažovateľom zaslané do konkurzného spisu....

Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   týmto   rozhodnutím   Okresného   súdu   v   Trenčíne potvrdeného rozhodnutím Krajského súd v Bratislave boli porušené jeho základné práva a slobody uvedené v Ústave Slovenskej republiky, a to právo na podnikanie....

V dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave voči ktorému už nie je prípustný opravný prostriedok a právoplatného uznesenia Okresného súdu v Trenčíne je sťažovateľ nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, ktorú chcel „oživiť“ upísaním pohľadávok do kapitálových fondov a ďalej vykonávať svoje podnikanie. Ukončením konkurzného konania dôjde k zániku sťažovateľa i jeho podnikateľskej činnosti.

Sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   voči   uzneseniu   Okresného   súdu   v   Trenčíne   č.   k.: 28 K/24/2008-120 zo dňa 11. 09. 2008, ktorým bol na spoločnosť sťažovateľa vyhlásený konkurz a rovnako voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.   k.: 1 CoKR/13/2008 zo dňa 11. 11. 2008, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu....

Sťažovateľ navrhuje aby súd rozhodol v zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o dočasnom   opatrení   a   odložil   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného   uznesenia Okresného súdu v Trenčíne a uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Svoj návrh sťažovateľ odôvodňuje i tým, že v súčasnej dobe sú všetky pohľadávky navrhovateľ v konkurznom konaní   Daňového   úradu   D.   uhradené   v   plnej   výške.   Rovnako   sú   uhradené   i   všetky pohľadávky prihlásených veriteľov v konkurznom konaní, tak ako sťažovateľ uvádza vo svojom Návrhu na zrušenie konkurzného konania zo dňa 19. 12. 2008.»

Na základe uvedených skutočností   sťažovateľka ďalej navrhuje, aby ústavný súd „zrušil   uznesenie   Okresného   súdu   Trenčín   28   K/24/2008-103   zo   dňa   11.   09.   2008 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1 CoKR/13/2008 zo dňa 11. 11. 2008 (a vrátil vec na ďalšie konanie“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 28 K/24/2008-103 z 11. septembra 2008.

Ústavný súd pripomína, že podľa ústavy je systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd uzavrel, že vo veci sťažovateľky je tu ešte iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o tom, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a či   je   potrebné   zrušovať   napadnuté   rozhodnutie   alebo   rozhodnúť   iným   zákonom dovoleným spôsobom.

Sťažovateľka tým, že podala odvolanie proti predmetnému rozsudku okresného súdu, sama uznala, že   má   k dispozícii   opravný   prostriedok   v systéme   všeobecného   súdnictva. Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiarity svojej právomoci, ktorý je ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto, aplikujúc tento článok ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 K/24/2008 pre nedostatok svojej právomoci.

2.   Sťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie podľa   čl.   35   ods.   1   ústavy   uznesením   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 CoKR/13/2008, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn. 28 K/24/2008 z 11. septembra 2008.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 35 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že porušenie   práva   priznaného   týmto   článkom   nemôže   samo   osebe   nastať   rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc (I. ÚS 44/03). O prípadnom porušení základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy,   ak   by   zo   strany   všeobecného   súdu   primárne   došlo   k porušeniu   niektorého   zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp.   v spojení   s ich   porušením   (IV.   ÚS   326/07),   čo   sa   v danom   prípade   podľa   názoru ústavného súdu nestalo.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Okrem toho sťažnosť nespĺňala ani zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona   o ústavnom   súde   vrátane absencie   splnomocnenia   na   zastupovanie   sťažovateľky advokátom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čím bol daný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa   už nezaoberal ďalšími návrhmi.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009