znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 145/09-26

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho   a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P., B., zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 110/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 900 € [slovom deväťsto eur (27 113,40 Sk)], ktoré im j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. trovy   právneho   zastúpenia   v sume   474,43   €   [slovom   štyristosedemdesiatštyri   eur a štyridsaťtri centov (14 292,70 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2009 doručená sťažnosť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   J.   F.,   B.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 28. januára 2003 bol okresnému súdu podaný návrh na   vydanie   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   sumy   26   260   Sk   s príslušenstvom   proti sťažovateľom. Podľa hodnotenia sťažovateľov okresný súd vo veci nekonal od 17. júna 2004   do   16. februára   2005,   od   21.   septembra   2007   do   13.   júna   2008   a v období   od 25. septembra 2008 do 27. februára 2009. Medzitým sa spis nachádzal dvakrát na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý ho vrátil okresnému súdu pre procesné chyby   v jeho   postupe.   Podľa   názoru   sťažovateľov   okresný   súd   postupuje   v konaní neefektívne, «vec nerieši, „zamotáva sa do nej“ a dokonca odďaľuje jej vyriešenie», čím spôsobuje   zbytočné   prieťahy. Preto   žiadajú,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 bolo porušené ich základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby prikázal okresnému súdu vo veci ďalej konať bez   zbytočných   prieťahov.   Sťažovatelia   žiadajú   aj   priznanie finančného   zadosťučinenia spoločne a nerozdielne v sume 900 € a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   145/09-9 z 30. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr. 3371/09 z 20. mája 2009, v ktorom podrobne uviedol priebeh konania:

«Dňa 28. 01. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: Vlastníci bytov, zast. P., a. s., v zast. JUDr. P. M. proti odporcovi: 1. JUDr. M. P., 2. MUDr. Ľ. P. Dňa 30. 01. 2003 doručené doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 10. 02. 2003 súd vydal platobný rozkaz, č. k. Ro 220/2003-37. Dňa 04. 03. 2003 doručený odpor proti predmetnému platobnému rozkazu. Dňa 07. 03. 2003 právny zástupca navrhovateľa doručil návrh na vydanie opravného uznesenia. Dňa 28. 03. 2003 súd uznesením, č. k. Ro 220/2003-45 opravil uznesenie súdu, č. k. Ro 220/2003-37 dňa 10. 02. 2003. Dňa 27. 05. 2003 súd uznesením, č. k. Ro 220/2003-48 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 12. 06. 2003 bol súdny poplatok uhradený. Dňa 25. 06. 2003   bol   predmetný   spis   prevedený   do   oddelenia   C.   Dňa   19.   02.   2004   súd   vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k predmetnému návrhu na začatie konania. Dňa 15. 03. 2004 bolo súdu faxom doručené späťvzatie návrhu na začatie konania (doplnené originálom dňa 17. 03. 2004). Dňa 14. 04. 2004 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie informácií. Dňa 29. 04. 2004 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 17. 06. 2004 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 16. 02. 2005 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 23. 05. 2005 súd uznesením, č. k. 7 C 110/2003-91 pripustil pristúpenie účastníkov konania na strane navrhovateľa. Dňa 07. 06. 2005 doručené podanie odporcov. Dňa 06. 07. 2005 súd uznesením, č. k. 7 C 110/2003-100 predmetné konanie zastavil a zaviazal odporcov na úhradu trov konania. Dňa   21.   07.   2005   doručené   odvolanie   odporcov.   Dňa   01.   08.   2005   úradný   záznam   o nahliadnutí   do   predmetného   spisu   odporcom   v   2.   rade.   Dňa 04.   08.   2005 doručené doplnenie odvolania odporcov. Dňa 05. 08. 2005 bolo odvolanie odporcov doručené na vyjadrenie navrhovateľovi. Dňa 30. 08. 2005 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave predmetný spis prevzal dňa 31. 08.   2005.   Dňa   24.   08.   2005   úradný   záznam   o nahliadnutí   do   predmetného   spisu navrhovateľom. Dňa 06. 09. 2005 doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu. Dňa 30. 03.   2006   doručené   podanie   odporcov.   Dňa   06.   06.   2006   bol   predmetný   spis   vrátený tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia na odstránenie vád. Dňa 22. 06. 2006 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na upresnenie okruhu účastníkov konania na strane navrhovateľa.   Dňa   07.   07.   2006   doručené   vyjadrenie   navrhovateľa.   Dňa   13.   07.   2006 tunajší súd doposlal listiny za predmetným spisom na Krajský súd v Bratislave. Dňa 19. 07. 2006   doručené   odvolanie   plnej   moci   navrhovateľom,   ktorá   bola   udelená   zvolenému právnemu zástupcovi. Dňa 30. 09. 2006 úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu odporcom v 1. rade. Dňa 14. 12. 2006 doručené splnomocnenie, v ktorým navrhovateľ udelil plnú moc zvolenému právnemu zástupcovi. Dňa 22. 01. 2007 súd uznesením, č. k. 7 C 110/2003-195 opravil uznesenie, č. k. 7 C 110/2003-100 zo dňa 06. 07. 2005. Dňa 25. 01. 2007 doručené podanie odporcov. Dňa 05. 02. 2007 doručené odvolanie právneho zástupcu odporcov voči opravnému uzneseniu zo dňa 22. 01. 2007. Dňa 12. 02. 2007 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie.   Krajský súd v Bratislave predmetný   spis   prevzal   dňa   21.   02.   2007.   Dňa   28.   02.   2007   doposlané   dokumenty   za spisom.   Dňa   28.   02.   2007   doručený   návrh   na   zmenu   účastníka   konania   na   strane navrhovateľa.   Dňa   12.   04.   2007   doručené   podanie   odporcov.   Dňa   11.   09.   2007   bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia na odstránenie vád. Dňa 21. 09. 2007 pokyn zákonného sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 02. 2008 daný pokyn na zistenie pobytu cez Register obyvateľov Slovenskej republiky. Predmetný pokyn bol zrealizovaný dňa 13. 06. 2008. Dňa 12. 09. 2008 odpoveď z registra obyvateľov Slovenskej republiky. Dňa 25. 09. 2008 odpoveď z registra obyvateľov Slovenskej republiky. Dňa 19. 01. 2009 pokyn zákonného sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 20. 01. 2009 úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu právnym zástupcom odporcu. Dňa 27. 02. 2009 pokyn vyššieho súdneho úradníka na odstránenie vád v zmysle prípisu Krajského súdu v Bratislave. Dňa 19. 05. 2009 úradný záznam zákonného sudcu. Dňa 19. 05. 2009 pokyn zákonného sudcu - predložiť na vydanie opravného uznesenia.»

Predsedníčka okresného súdu poukázala, že v období od 31. augusta 2005 do 6. júna 2006 a od 12. februára 2007 do 11. septembra 2007 sa spis nachádzal v dispozícii krajského súdu.   Vo vyjadrení uznala, že v postupe okresného súdu   sa   vyskytli zbytočné prieťahy zapríčinené «predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „7C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených   vecí   v   oddelení   7C   sa   jednotlivé   časové   úseky   medzi   úkonmi   sudkyne a vyšších   súdnych   úradníkov   predĺžili.». Vzhľadom   na   objektívne   dôvody,   ktoré   viedli k vzniku prieťahov, predsedníčka okresného súdu v závere vyjadrenia navrhla, aby ústavný súd nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plnej výške.

V reakcii na vyjadrenie okresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľov neuviedla žiadne nové skutočnosti relevantné pre posúdenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania (2)   a postup   samotného   súdu   (3). V rámci   prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že okresný súd na základe   späťvzatia   návrhu   v roku   2005   rozhodol   o zastavení   konania,   a teda   aktuálne predmetom jeho konania nie je meritórne prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na zaplatenie sumy 26 260 Sk s príslušenstvom, ale len odstránenie nedostatkov v procesnom postupe tak, aby krajský súd mohol rozhodnúť o podanom odvolaní sťažovateľov.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia sú   v konaní v procesnom postavení odporcu a v súlade s týmto postavením sú aj ich úkony, keď podali odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania v časti proti povinnosti nahradiť trovy konania. Sťažovatelia teda využili dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv,   čo   nemožno   kvalifikovať   ako   postup,   ktorým   by   mohli   prispieť   k zbytočným prieťahom.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri posudzovaní postupu okresného   súdu   ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   ustálenej   judikatúry   (II.   ÚS   3/00, II. ÚS 156/03),   podľa   ktorej   zbytočné   prieťahy   v konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen samotnou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania.

Ústavný súd zistil z prehľadu úkonov a zo súdneho spisu, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní je poznačený najmä nesústredeným postupom, čoho dôkazom je samotný   stav   konania.   Okresný   súd   uznesením   zo   6. júla   2005   zastavil   konanie a sťažovateľom   uložil   povinnosť   zaplatiť   trovy   konania,   proti   čomu   sa   sťažovatelia odvolali. Napriek tomu krajský súd dosiaľ o ich odvolaní nerozhodol, pretože tomu bránili procesné pochybenia okresného súdu. Krajský súd dvakrát vrátil spis okresnému súdu na upresnenie   okruhu   navrhovateľov, odstránenie   nedostatkov   v doručovaní   a opravu označenia žalobcov. Tieto pochybenia sú dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania, ako aj   stav,   v akom   sa   vec   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nachádzala,   nie   sú zapríčinené právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   konanie   okresného   súdu   vedené   pod   sp.   zn.   7   C   110/2003   nebolo   do rozhodnutia   ústavného   súdu   o sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   § 56   ods. 5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne v sume 900 € z dôvodov uvedených v ich sťažnosti.

Pretože   ústavný   súd   nepovažoval   za   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľov, rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   sa   riadil   zásadami   spravodlivosti   a zohľadnil   dĺžku posudzovaného konania a zistené zbytočné prieťahy a dospel k záveru, že v danom prípade bude   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   sťažovateľom   finančné zadosťučinenie   v nimi   požadovanom   rozsahu,   t.   j.   v sume   900   €,   ktorú   je   okresný   súd povinný im   zaplatiť spoločne a nerozdielne do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním advokátkou   JUDr.   J.   F.,   B.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   náhradu   trov   právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 115,90 € za každý úkon s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a režijný paušál po 6,95 €, po zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa, spolu v sume 474,43 €.

Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009