znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 145/05-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Jána Lubyho a Juraja Babjaka prerokoval sťažnosť S., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. Sro 18846/B, ZPZ 7806/Sro/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Sro 18846/B, ZPZ 7806/Sro/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Sro   18846/B, ZPZ 7806/Sro/2002 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   S.,   spol.   s   r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť S., spol. s r. o., trovy konania v sume   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. A. D., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2005 doručená sťažnosť S., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Sro 18846/B, ZPZ 7806/Sro/2002.

Ústavný   súd   uznesením   č. k.   IV. ÚS 145/05-15   z   18. mája 2005   sťažnosť sťažovateľky   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu z 19. apríla 2005 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti č. Spr. 2118/02 z 26. apríla 2005 uvádza:

„Podaním   zo dňa 30. 5. 2003 požiadal   JUDr.   M.   T.,   konateľ S.,   spol.   s r.   o.,   o doplnenie uznesenia zo dňa 4. 4. 2003 ZPZ 7806/Sro 2002, sp. zn. Sro 18 846/B. Sudkyňa ho výzvou zo dňa 28. 10. 2003, ktorá mu bola doručená dňa 10. 11. 2003 vyzvala, aby sa dostavil   na   informatívny   výsluch   dňa   19. 11. 2003.   Na   tento   výsluch   sa   navrhovateľ nedostavil. Uznesením zo dňa 25. 4. 2005 súd návrh zamietol. Sťažnosť je dôvodná.“

Tieto skutočnosti ústavný súd zistil aj z obsahu spisu okresného súdu.

Navyše   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu z 25. apríla 2005   podala   odvolanie,   v   dôsledku   čoho   okresný   súd   spis   26.   mája   2005 postúpil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   v danej   veci   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   Sro   18846/B, ZPZ 7806/Sro/2002 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vychádza   zo   svojej   ustálenej judikatúry   (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v   súlade   s   ktorou   možno   za konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1) Predmetom posudzovaného nesporového konania pred okresným súdom je návrh na   vydanie   doplňujúceho   uznesenia   a na   zápis   zmien   v   obchodnom   registri. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na doterajšiu dĺžku trvania konania na okresnom súde.

2) Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní   o   tom,   či   v   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom.   Ústavný   súd   z obsahu sťažnosti zistil, že i keď sťažovateľka sa nezúčastnila 19. novembra 2003 na informatívnom výsluchu,   na   ktorý   ju   okresný   súd   riadne   predvolal,   táto   skutočnosť   nemala   vplyv na celkovú dĺžku konania, pretože všeobecný súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a prvý   úkon   urobil   až   25. apríla 2005,   potom   ako   sa   sťažovateľka   podanou   sťažnosťou ústavnému   súdu   domáhala   ochrany   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

3) Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého ústavný súd   hodnotil,   či   v   uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil, že okresný súd bez existencie zákonnej prekážky bol nečinný v období od 30. mája 2003, keď mu bol doručený návrh na doplnenie uznesenia na zápis zmien   v   obchodnom   registri,   až   do   25. apríla 2005,   keď   okresný   súd   návrh   zamietol. V tomto   období   vykonal   len   jednoduchý   úkon,   akým   je   predvolanie   sťažovateľky na informatívny   výsluch   na   19. november 2003.   Uvedené   obdobie   nečinnosti   v   postupe okresného   súdu   trvajúce   takmer   23   mesiacov   malo   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania, a preto je potrebné považovať ho za zbytočný   prieťah   v konaní v zmysle čl.   48 ods.   2 ústavy.

S ohľadom   na   uvedené   a   vyjadrenie   okresného   súdu,   že   sťažnosť   sťažovateľky na zbytočné   prieťahy   je   dôvodná,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené.

Pretože ústavný súd zistil porušenie sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 48 ústavy okresným súdom, aj napriek tomu, že jej návrh bol uznesením z 25. apríla 2005 zamietnutý a spis bol z dôvodu odvolania sťažovateľky postúpený krajskému súdu, a bez ohľadu   na   možnosť,   že   krajský   súd   rozhodnutie   okresného   súdu   potvrdí,   ústavný   súd vychádzal zo stavu, že napadnuté konanie v čase rozhodovania ústavného súdu naďalej trvá, preto   prikázal   okresnému   súdu   pre   jeho   ďalší   prípadný   postup,   aby   vo   veci   sp. zn. Sro 18846/B,   ZPZ   7806/Sro/2002   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a   odstránil   tak   stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk, ktoré odôvodnila tak, že: „Nečinnosťou súdu o návrhu na doplnenie uznesenia je spôsobené, že v obchodnom registri do dnešného dňa nie je zapísaný údaj o tom, že sťažovateľ je právnym nástupcom spoločnosti T., spol. s r. o. Údaj o právnom nástupníctve pri zápise zlúčenia spoločností do obchodného registra je pritom údaj, ktorý sa do obchodného registra má zapísať obligatórne. Sťažovateľ je preto nútený preukazovať, že   je   právnym   nástupcom   spoločnosti   T.,   spol.   s r.   o.   všetkým   inštitúciám   osobitnými listinami. Náklady sťažovateľa na stratený čas, vyhotovenie overených kópií listín a obtiaže spojené s vysvetľovaním veci sú ťažko preukázateľnou škodou.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany   nielen   deklaráciou   porušenia,   prípadne príkazom   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 30/05).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. Sro   18846/B,   ZPZ   7806/Sro/2002,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   20 000 Sk   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. A. D. Sťažovateľka požadovala úhradu trov konania v celkovej výške 9 360 Sk.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Úhradu sťažovateľke priznal (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) za dva úkony právnej služby   uskutočnené   v   roku   2005   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti) v súlade   s   ustanoveniami   § 1   ods. 3,   § 11   ods. 2   a   § 16   ods. 3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 2 501 Sk a k tomu 2 x 150 Sk režijný paušál. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 5 302 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2005