znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 144/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2008 predbežne prerokoval návrh Ing. M. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. F. B., Ž., vo veci preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/08/07-K z 19. marca 2007 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. M. S. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 17. decembra 2007   doručený   návrh   Ing.   M.   S.,   T.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   vo   veci   preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len   „výbor“)   č.   VP/08/07-K   z   19.   marca   2007   (ďalej   len   „napadnuté   rozhodnutie“). Navrhovateľ   po   predchádzajúcej   výzve   ústavného   súdu   k   návrhu   podaním   doručeným 15. apríla 2008 priložil splnomocnenie pre svoje zastupovanie advokátom JUDr. F. B., Ž.

Navrhovateľ v návrhu uvádza:

„Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcii (ďalej len výbor)   svojim   rozhodnutím   č.   VP/08/07-K   mi   uložil   pokutu   vo   výške   17   274,-   Sk,   ako verejnému funkcionárovi, členovi predstavenstva V. a. s. S. z dôvodu toho, že som údajne nepodal včas oznámenie podľa článku 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v platnom znení,   čím   som   mal   porušiť   ustanovenie   čl.   7   ods.   1   citovaného   zákona.   Predmetné rozhodnutie je príloha tohto návrhu.

Žiadam Ústavný súd SR o preskúmanie tohto rozhodnutia z týchto dôvodov:

1.) Rozhodnutie VP/08/07-K som obdržal 21. novembra 2007 a ako je uvedené na jeho   str.   3 bolo vyhotovené   výborom   dňa   12.   11.   2007.   Je nesporné,   ak by   bol   výbor vyhotovil   rozhodnutie   č.   VP/08/07-K   v   zákonom   stanovenej   lehote   60   dní   nebol   by   ho posielal až po 12. 11. 2007

Z ustanovenia čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vyplýva, že výbor mal v danej veci rozhodnúť do 60 dní od začatia konania, ktoré začal dňa 29. 1. 2007 (viď oznámenie o začatí konania, ktorého kópia je prílohou tohto návrh). Prihliadnuc k hore citovanému ustanoveniu čl. 9 ods. 5 ale i všeobecným princípom vydávaniu rozhodnutí v správnom konaní, ktoré sú bližšie špecifikované v § 47 zákona č. 71/1967 Sb. o správnom konaní v platnom znení vyplývajú jeho obligatórne náležitosti. Mimo iného jednou z nich je i písomné vyhotovenie a dátum vydania rozhodnutia. Je nesporné, že rozhodnutie výboru v tejto   veci je   špecifická   forma   správneho   konania   vykonávaná za využitia   špecifických ustanovení úst. zákona č. 357/2004 Z. z. a čo tieto neupravujú využijú sa obecné zásady, princípy správneho konania. Teda z uvedeného vyplýva, že písomné vyhotovenie a vydanie rozhodnutia musí byť výborom vykonané v uvedenej lehote do 60 dní od začatia konania t. j. od 29. 1. 2007 tak, ako to stanovuje čl. 9 ods. 5 úst. zákona č. 357/2004 Z. z. v platnom znení. Uvedená povinnosť výborom nebola rešpektovaná. Z Ústavy Slovenskej republiky i výboru   vyplýva   povinnosť,   že   môže   konať   iba   na   základe   ústavy,   v   jej   medziach   a   v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z tohto titulu výbor mal vyhotoviť a vydať predmetné rozhodnutie najneskôr do 60 dní od začatia konania a nie 12. 11. 2007! Jeho vyhotovením   a vydaním   o   viac,   ako   225   dní   neskoršie   po   uplynutí   60   dňovej   lehoty   je porušením čl. 9 citovaného ústavného zákona, čiže predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore s týmto zákonom.

2.) Okrem toho výbor nerešpektoval zásadu rýchlosti konania spočívajúci v tom, že mal vec vybaviť včas, bez zbytočných prieťahov a rozhodnutie výboru vo veci viac, ako 225 dní po zákonom stanovenej lehote je v rozpore s touto zásadou. Naša právna teória takýto postup považuje, za nezákonnosť. Je nepochybné, že výbor vyhotovením a vydaním rozhodnutia v tejto veci po zákonom stanovenej lehote o viac, ako 225 dní túto zásadu spochybňuje.

3.) Z ustanovenie čl. 9 ods. 13 úst. zákona č. 357/2004 Z. z. vyplýva povinnosť výboru v rozhodnutí mimo iného uviesť meno, priezvisko. V rozhodnutí č. VP/08/07-K výbor uvádza inú osobu Ing. M. S. a nie M. S., na ktorú bolo zahájené konanie, ako vyplýva z oznámenia   o začatí   konania......   č.   VP/08/07-K   zo   dňa   7.   2.   2007.   Síce   zo všeobecných princípov vydávania rozhodnutí vyplýva možnosť chyby v písaní, v počtoch a iné zrejme nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia výbor kedykoľvek opraviť i bez návrhu a upovedomiť   o tom   účastníkov   konania.   Zrejme   výbor   vo   vyhotovenom   a vydanom rozhodnutí takúto chybu nevidel. Je tu hypotetická otázka vlastne proti ktorej osobe bolo vedené konanie?

4.) Taktiež tvrdenie výboru, že povinnosti z ustanovenia čl. 7 ods. 1 úst. zákona 357/2004 Z. z. neboli z mojej strany vykonané včas je sporné. Z dôvodov toho, že predmetné oznámenie   som   služobným   postupom   cez   zriaďovateľa   podal   včas   t.   j.   v   30   dní   od ustanovenia do funkcie. Tento postup som zvolil z toho dôvodu, že zriaďovateľom a 100 % akcionárom predmetnej a. s. S. je štát t. j. MO - SR; tak bol použitý štandardný služobný postup   vo   vybavovaní   spisovej   agendy   vo   vertikálnom   smere.   Zriaďovateľ   tento   môj dokument vrátil na a. s. S. s tým, aby som ho postúpil Národnej rade SR priamo, čo som následne bez prieťahov vykonal.“

Na základe uvedeného   navrhovateľ   žiada, aby ústavný   súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a zrušil ho „... podľa § 73b ods. 3 posledná veta, zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení z dôvodov nezákonnosti - vydané v rozpore s čl. 9 ods. 5 úst. zákona č. 537/2004 Z. z. a tiež, že nespĺňa podmienky pre začatie konania pre údajné porušenie čl. 7 ods. 1 úst. zákona č. 537/2004 Z. z.“.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu navrhovateľa vyžiadal k nemu   vyjadrenie   výboru.   Predseda   výboru   ústavnému   súdu   doručil   svoje   vyjadrenie k návrhu navrhovateľa 25. marca 2008; vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

«Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta:

-skutočnosť, že konajúci Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií nerozhodol vo veci a nevyhotovil ani predmetné rozhodnutie v lehote 60 dní, čo považuje   za   porušenie   čl.   9   ods.   5   ústavného   zákona   a   za   dôvod   zrušenia   tohto rozhodnutia

-rýchlosť konania, keď výbor vydal rozhodnutie až po 225 dňoch od začatia konania

-chybu v krstnom mene verejného funkcionára vo výroku a odôvodnení rozhodnutia

-skutočnosť,   že   predmetné   oznámenie   podal   svojmu   zriaďovateľovi   (M.)   v   zákonnej lehote a bolo chybou ministerstva, že mu predmetné oznámenie vrátil a nepostúpil ho Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií,   čím   došlo   k omeškaniu v plnení lehoty.

Na tomto základe verejný funkcionár navrhuje predmetné rozhodnutie zrušiť. (...) S   uvedeným   názorom   ako   účastník   konania   nesúhlasíme   a   tvrdíme,   že   Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov: a) je možné považovať za vecne správnu výhradu k nesplneniu lehoty podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, avšak ide o lehotu poriadkovú, ktorej nesplnenie nie je dôvodom pre neplatnosť rozhodnutia o uložení sankcie. Rovnakú relevanciu má i výhrada k rýchlosti konania, čo však opäť nemá dopad na právnu účinnosť napadnutého rozhodnutia. b) K výhrade týkajúcej sa chyby v krstnom mene verejného funkcionára uvádzame, že k nej došlo pri prepise rozhodnutia a výbor ho rieši vydaním tzv.   opravného rozhodnutia č. VP/08/07-K/E zo dňa 17. marca 2008, ktoré pripájame v prílohe 1. Ide o opravu tzv. zrejmej nesprávnosti, avšak je z neho zrejmé, koho sa rozhodnutie týka (adresa, druh funkcie   a   uznesenie   o   začatí   konania,   ako   i   súvisiaca   korešpondencia)   a   po právoplatnosti   predmetného   opravného   rozhodnutia   bude   táto   zrejmá   nesprávnosť opravená s právnymi dôsledkami oboch týchto rozhodnutí. c) Pokiaľ   sa   týka   výhrady   o   splnení   povinnosti   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona vo vzťahu   k   zriaďovateľovi   akciovej   spoločnosti,   toto   tvrdenie   nie   je   v   súlade s predmetným   ústavným   zákonom   a   vyplýva   z   neznalosti   povinnosti   verejného funkcionára pri jeho menovaní do verejnej funkcie. Ide len o účelovú obranu verejného funkcionára,   ktorou   sa   snaží   zmierniť   nesplnenie   svojich   povinností.   Uvedené zdôvodnenie   neobstojí,   a   to   aj   s prihliadnutím   na   jednu   zo   základných   zásad   práva „ignorantia legis non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje).»

Vzhľadom na citovanú argumentáciu predseda výboru navrhuje, „aby Ústavný súd Slovenskej   republiky   návrh   navrhovateľa   podľa   čl.   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde odmietol pre jeho zjavnú neopodstatnenosť a v prípade, že návrh prijme na ďalšie konanie, aby predmetné napadnuté rozhodnutie výboru Národnej rady Slovenskej republiky potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania“.

Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   predsedu   výboru   navrhovateľovi   na   vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Navrhovateľ svoje stanovisko k vyjadreniu výboru doručil 15. apríla 2008; v stanovisku sa okrem iného uvádza:

«1.) Právny názor výboru uvedený v časti II písm. a) nie je správny. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej „ústavný zákon“) v čl. 9 ods. 5 stanovuje povinnosť rozhodnúť vo veci do 60 dní od začatia konania a zákonodarca nepripúšťa inú alternatívu.   Považujeme   za   absolútne   neštandardné,   ak   výbor   zákonodarcu   ignoruje ústavným zákonom stanovenú lehotu faktický o 7 mesiacov. Ak výbor nerozhodol v zákonom stanovenej lehote t. j. do 60 dní od začatia konania navrhovateľ mal oprávnene za to, že výbor akceptoval jeho vyjadrenie z 22. 2. 2007.

Lehotu   uvedenú   v   čl.   9   ods.   6   ústavného   zákona   preto   nemožno   kvalifikovať a vykladať,   ako   lehotu   poriadkovú,   pretože   to   jednak   vyplýva   z   rozkazovacieho   tvaru slovesa   „rozhodnúť“   a   jednak   aj   z   dôvodu,   aby   sa   rozhodnutia   vydávali   v   časovo aktuálnych   lehotách,   pretože   rozhodnutia   vydané   po   stanovenej   lehote,   strácajú   na aktuálnosti, v dôsledku čoho sa stráca aj ich výchovný účinok.

2.) Nestotožňujeme sa ani s vyjadrením výboru v časti II písm. c), že išlo o účelovú obranu,   ktorou   sa   mal navrhovateľ   snažiť   zmierniť nesplnenie   povinností   vyplývajúcich z ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Znovu uvádzame, že S., a. s. vznikla k 1. 10. 2006   pričom   prihliadnuc   k   náročnosti   a zložitosti   pretransformovania   príspevkovej organizácie a jej služobným väzbám na zriaďovateľa M., kreovaniu kompetenčno-funkčných vzťahov   so   zriaďovateľom,   predmetné   oznámenie   funkcii,   zamestnaní,   činností a majetkových   pomerov   (ďalej   len   oznámenie)   bolo   služobným   postupom   odoslané v zákonnej lehote dňa 1. 12. 2006 na oddelenie zriaďovateľských činností M. v dobrej viere, že zriaďovateľom bude toto postúpené NR SR - Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, bolo odoslané v stanovenej zákonnej lehote. Ako je už uvedené vyššie, kompetenčné vzťahy medzi zriaďovateľom   a S.   a.   s.   sa   v priebehu   mesiaca   november   -   december   2006   kreovali a oznámenie bol vrátené zriaďovateľom naspäť na S. a. s. s tým, aby sa opätovne zaslalo priamo   na   NR   SR   -   Výbor   pre   nezlučiteľnosť   funkcií,   čo   bola   nasledovne   vykonané. Uvádzame, že predmetným konaním bola snaha splniť stanovenú požiadavku ústavného zákona, za rešpektovania služobnej hierarchie k zriaďovateľovi, ako 100 % akcionárovi. Toto konanie nebolo vedené so snahou nedodržať stanovenú zákonnú lehotu, vyhnúť sa respektíve obísť ju zaslaním tohto záznamu zriaďovateľovi a nie priamo NR SR - Výbor pre nezlučiteľnosť funkcii. Z tohto dôvodu považujeme tvrdenie výboru, že ide o účelovú obranu za zavádzajúce a neseriózne.

Naďalej trváme na vecnom obsahu návrhu zo dňa 11. 12. 2007 na preskúmanie rozhodnutia výboru a opätovne navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 10 ods. 2 ústavného zákona, preskúmal rozhodnutie VP/08/07-K Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcii a zrušil ho podľa § 73b ods. 3 posledná veta, zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení z dôvodov jeho nezákonnosti - vydané v rozpore s čl. 9 ods. 5 ústavného zákona.

A zároveň navrhujeme druhého účastníka konania zaviazať k náhrade trov konania pred Ústavným súdom SR, ktoré pozostávajú z trov práv. zastúpenia vo výške 3.117.- Sk (dva úkony práv. služby - prevzatie veci, písomné stanovisko z 10. 4. 2008 - po 1.150.- Sk za úkon, spolu 2.300.- Sk + 437.- Sk DPH a 2x režijný paušál po 190.- Sk).»

II.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa konštatoval, že jeho právomoc   preskúmavať   rozhodnutia   výboru   vo   veciach   ochrany   verejného   záujmu   pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   je   založená   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkon funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“ alebo „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“), pričom navrhovateľ ako člen predstavenstva V., a. s., S. (ďalej len „S.“), je verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) tohto ústavného zákona, a teda osobou oprávnenou podať návrh na začatie konania o preskúmaní rozhodnutí výboru. Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu doplnil svoj návrh o chýbajúcu náležitosť vyplývajúcu z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde (splnomocnenie pre svoje zastupovanie advokátom JUDr. F. B.); po tomto doplnení návrh navrhovateľa spĺňa náležitosti predpísané zákonom.

Z dokumentácie, ktorú si ústavný súd vyžiadal od výboru, vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 21. novembra 2007, pričom svoj návrh doručil ústavnému   súdu   17.   decembra   2007;   z toho   vyplýva,   že   návrh   bol   podaný   v   lehote ustanovenej ústavným zákonom (čl. 10 ods. 2).

Po uvedených zisteniach sa ústavný súd sústredil na skúmanie, či návrh navrhovateľa nie je zjavne neopodstatnený.

Z   ustanovenia   § 73b   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   čl. 10   ods. 2 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku   proti   rozhodnutiu   výboru,   je   iba   posúdenie   konania   verejného   funkcionára z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava   rozhodovania   ústavného   súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výboru zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom, tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom, tak ho potvrdí.

Z právnej   povahy   inštitútu   predbežného   prerokovania   návrhu   podľa   §   25   zákona o ústavnom   súde   vyplýva,   že   obdobné   právne   dôsledky   ako   potvrdenie   napadnutého rozhodnutia má aj odmietnutie návrhu pri jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ku ktorému môže dôjsť aj vtedy, ak ústavný súd zistí, že dôvody, pre ktoré navrhovateľ namieta dotknuté rozhodnutie výboru, sú zjavne neopodstatnené.

II.A Skutkový stav

Z návrhu navrhovateľa, napadnutého rozhodnutia a dokumentácie výboru, ktorú si ústavný   súd   na   účely   predbežného   prerokovania   návrhu   vyžiadal,   vyplývajú   tieto skutočnosti:

1. Navrhovateľ je ako člen predstavenstva S. verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

2. Navrhovateľ bol podľa čl. 7 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona povinný podať oznámenie funkcií,   zamestnaní, činností   a majetkových   pomerov výboru do 30 dní od ujatia sa funkcie člena predstavenstva S.

3. Výbor uznesením č. 186 z 29. januára 2007 začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu za porušenie povinnosti podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona do 30 dní od ujatia sa výkonu funkcie; podľa uznesenia mal   toto   oznámenie   podať   30.   novembra   2006   a   podal   ho   22.   januára   2007.   Výbor navrhovateľa o začatí konania informoval listom zo 7. februára 2007, v ktorom ho zároveň vyzval,   aby   sa   podľa   čl.   9   ods.   4   ústavného   zákona   k označenému   uzneseniu   vyjadril v lehote 15 dní od doručenia.

4.   Navrhovateľ   na   výzvu   výboru   reagoval   svojím   podaním   z 22.   februára   2007 označeným ako „Konanie VP/04/07-K - stanovisko“, v ktorom okrem iného uviedol, že „V. a.   s.   bola   Okresným   súdom   Žilina   registrovaná...   1.   11.   2006   ako   akciová   spoločnosť a týmto   dňom   vznikli   funkcie   predstavenstva,   ako   štatutárneho   orgánu.   Pričom   nie   je jednoznačne možno určiť, ktorý deň je možno považovať za čas, ktorým som sa ujal výkonu verejnej funkcie...

... predmetné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len oznámenie) bolo služobným postupom odoslané dňa 1. 12. 2006 pod spisovou značkou 1-14/VZ2006 na Oddelenie zriaďovateľských činností M. v dobrej viere, že zriaďovateľom toto bude postúpené NR SR - Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Máme zato v nadväznosti na ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka v platnom znení, že lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. V tejto súvislosti uvádzame, že ak by sme brali eventuálny vznik funkcie za deň ujatia sa funkcie t. j. udalosť rozhodujúcu pre začiatok, tak 30-dňová lehota začína plynúť 2. 11. 2006 a končí 1. 12. 2006 z uvedeného vyplýva, že táto lehota v tomto prípade bola dodržaná a oznámenie bolo   odoslané   v stanovenej   zákonnej   lehote.   Ako   som   už   uviedol   v úvode   tohto   odseku kompetenčné   vzťahy   medzi   zriaďovateľom   a S.   a.   s.   sa   v priebehu   mesiaca   november   - december 2006 kreovali a oznámenie bolo vrátené zriaďovateľom naspäť na S. a. s. s tým, aby sa opätovne zaslalo priamo na NR SR - výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, čo bola nasledovne vykonané“.

5. Po zabezpečení potrebných podkladov výbor schválil 19. marca 2007 napadnuté rozhodnutie,   ktoré bolo vyhotovené 12.   novembra   2007. V napadnutom   uznesení   výbor vyslovil, že navrhovateľ porušil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a v tejto   súvislosti   mu   uložil   pokutu   v sume   17   274   Sk.   V odôvodnení   napadnutého uznesenia   výbor   vo   vzťahu   k námietkam   navrhovateľa   uviedol,   že „Obrana   verejného funkcionára, že poslal oznámenie nepríslušnému orgánu neobstojí s prihliadnutím na jednu zo základných zásad práva „ignoratia legis non excusat (neznalosť práva neospravedlňuje), pretože ako verejný funkcionár mal poznať ústavný zákon a postupovať podľa neho...“.

6. V dotknutom spise výboru sa nachádza opravné rozhodnutie zo 17. marca 2008, ktorým   výbor   napadnuté   rozhodnutie   opravuje   tak,   že „vo   výroku   a odôvodnení predmetného rozhodnutia zo dňa 19. marca 2007 opravuje meno verejného funkcionára z mena M. S. na meno M. S.“, s poukazom na zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo pri prepisovaní rozhodnutia.

Ústavný   súd   sumarizujúc   uvedené   skutkové   zistenia   konštatoval,   že   z nich nespochybniteľne   vyplýva,   že   navrhovateľ   si   nesplnil   povinnosť   podľa   čl.   7   ods.   1 ústavného zákona podať písomné oznámenie do 30 dní od ujatia sa funkcie, keďže verejnej funkcie člena predstavenstva S. sa ujal 1. decembra 2006 a podal ho až 22. januára 2007. Postup výboru smerujúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia bol v súlade s príslušnými ustanoveniami   ústavného   zákona,   keďže   vyzval   navrhovateľa,   aby   sa   vyjadril   k začatiu konania (čl. 9 ods. 4), pričom na jeho námietku (aj keď stručne) v odôvodnení napadnutého uznesenia reagoval.

II.B Právne závery

Z už citovaného návrhu možno vyvodiť tri námietky navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu výboru:

1. Námietka, že výbor nerozhodol vo veci navrhovateľa a nevyhotovil rozhodnutie v lehote 60 dní od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, a preto bolo vydané v rozpore so zákonom.

2. Námietka, že v napadnutom rozhodnutí je nesprávne uvedené meno navrhovateľa (správne má byť M., nie M., pozn.).

3.   Námietka,   že   predmetné   oznámenie   podal   svojmu   zriaďovateľovi   -   M.   - v zákonnej   lehote   a   bolo   chybou   ministerstva,   že   mu   predmetné   oznámenie   vrátilo a nepostúpilo ho výboru.

Ústavný súd preskúmal uvedené námietky navrhovateľa a dospel k týmto záverom:Zo   skutkových   zistení   ústavného   súdu   nesporne   vyplýva,   že   výbor   vyhotovil napadnuté   rozhodnutie   po   uplynutí   lehoty   uvedenej   v čl.   9   ods.   5   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu, v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote   60   dní   odo   dňa   začatia   konania,   t.   j.   ústavný   súd   sa   stotožňuje   s tvrdením navrhovateľa, že v jeho prípade nebola táto lehota dodržaná.

Z hľadiska právnych následkov nedodržania uvedenej lehoty ale ústavný súd v zhode so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   III.   ÚS   23/07,   III.   ÚS   24/07,   IV.   ÚS   3/07, IV. ÚS 141/07)   konštatoval,   že   v ústavnom   zákone   o ochrane   verejného   záujmu   ani v nijakom inom právnom predpise nie je obsiahnutá právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne akceptovateľným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru. Bez ohľadu na tento právny záver ústavný   súd   považoval aj v tomto   prípade   za potrebné zdôrazniť,   že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával   a aj   vyhotovoval   rozhodnutia   v lehote   ustanovenej   v čl.   9   ods.   5   prvej   vete ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Zjavnú   nesprávnosť   v označení   rodného   mena   navrhovateľa   uvedenú   v origináli napadnutého rozhodnutia možno považovať za administratívne pochybenie výboru, ktorého intenzita ale nemôže zakladať dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia o to viac, že medzičasom výbor toto svoje pochybenie už napravil.

Z čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu jednoznačne vyplýva   povinnosť   dotknutého   verejného   funkcionára   predložiť   oznámenie   podľa   čl.   7 ods. 1   tohto   ústavného   zákona   priamo   výboru,   a nie   svojmu   zriaďovateľovi.   Výbor postupoval preto správne, ak takúto obranu navrhovateľa neakceptoval. Rovnako tak ju nemohol akceptovať ani ústavný súd pri preskúmavaní tohto návrhu, a preto ju považoval za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   považoval   za   potrebné   uviesť,   že   ústavný   zákon o ochrane verejného záujmu neumožňuje výboru zmeškanie lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona odpustiť, t. j. ústavný zákon mu prikazuje po zistení,   že   oznámenie   nebolo   podané   v zákonnej   lehote,   vydať   rozhodnutie,   v ktorom vysloví   porušenie   tejto   povinnosti   a uloží   dotknutému   verejnému   funkcionárovi   pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 15 a 16 tohto ústavného zákona.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   všetky   námietky navrhovateľa   proti   napadnutému   rozhodnutiu   uvedené   v jeho   návrhu   sú   zjavne neodôvodnené   a nezakladajú   také   dôvody   na   spochybňovanie   napadnutého   rozhodnutia výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Preto ústavný súd návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2008