znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 144/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Rannila Slovakia, s. r. o., Košice, Hroncova 1, zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. 33 Cb 54/2003 z 5.   novembra   2003   a   rozhodnutím   Krajského   súdu v Košiciach   sp.   zn.   2   Cob   155/03 z 19. januára 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Rannila Slovakia, s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :  

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2004 doručená   sťažnosť   Rannila   Slovakia,   s.   r.   o.,   Košice,   Hroncova   1   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Cb 54/2003 z 5. novembra 2003 a rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 155/03 z 19. januára 2004.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza: „Uznesením Okresný súd Košice II, č. k. 33 Cb 54/2003-59 zo dňa 5. 11. 2003 konanie vo veci zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal   právo   na   náhradu   trov   konania   a zároveň   rozhodol,   že   sťažovateľovi   súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania nevracia. Predmetné uznesenie napadol sťažovateľ odvolaním zo dňa 12. 12. 2003 v časti výroku o nevrátení súdneho poplatku z návrhu. Krajský súd svojím uznesením, č. k. 20 Cob 155/03-89 (pozn., správne 2 Cob 155/03-89) zo dňa 19.1.2004 uznesenie súdu 1. stupňa v napadnutom výroku potvrdil.

Okresný súd Košice II rozhodol o nevrátení súdneho poplatku z návrhu, ktorý bol vzatý späť po vydaní platobného rozkazu pred prvým pojednávaním vo veci a Krajský súd v Košiciach   toto   rozhodnutie   potvrdil.   Prvostupňový   súd   odôvodnil   svoje   rozhodnutie takým výkladom vyššie citovaného ustanovenia, že nárok na vrátenie poplatku vzniká len v prípade ak ku späťvzatiu návrhu došlo pred vydaním platobného rozkazu nezávisle od splnenia podmienky, že ku späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.“

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:«„Práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice II, č. k. 33 Cb 54/2003-59 zo dňa 5. 11. 2003 v časti výroku „Navrhovateľovi súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania nevracia.“ a právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, č. k. 20 Cob 155/03-89 (pozn., správne 2 Cob 155/03-89) zo dňa 19. 1. 2004 boli porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice II,   č.   k.   33   Cb   54/2003-59   zo   dňa   5.   11.   2003   v časti   výroku   „Navrhovateľovi   súdny poplatok   za   podanie   návrhu   na   začatie   konania   nevracia“   a právoplatné   rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 20 Cob 155/03-89 (pozn., správne 2 Cob 155/03-89) zo dňa 19. 1. 2004, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Košice II. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania, ktoré mu je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne do dvoch mesiacov do právoplatnosti nálezu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľky a podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona   skúmal,   či   nie   sú   dôvody   na   jej   odmietnutie. Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   pravidelne   skúma   aj   to,   či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva   alebo   slobody,   ktoré   označila   sťažovateľka,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľka v rozhodnutí okresného súdu sp. zn. 33 Cb 54/2003 z 5. novembra 2003 a v rozhodnutí krajského súdu sp. zn. 2 Cob 155/03 z 19. januára 2004 vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   sa   každý   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Článkom   46   ods.   l   ústavy   sa   zaručuje   ochrana   viacerých   práv   a záujmov, predovšetkým práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd vydal 5. decembra 2002 uznesenie sp. zn. 33 Cb 54/03, ktorým „Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Košice II zo   dňa   30.   08.   2002   č.   k.   53   Rob   1398/02-52“. Proti   tomuto   rozhodnutiu   podala sťažovateľka odvolanie a navrhla krajskému súdu, „aby konanie vo veci zastavil, náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania a príslušný daňový úrad upravil o vrátenie   súdneho   poplatku   navrhovateľovi“. Krajský   súd   19.   januára   2004   vydal uznesenie   sp.   zn.   2   Cob   155/03,   ktorým „Potvrdzuje   uznesenie   súdu   1.   stupňa v napadnutom výroku. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva“.

Vzhľadom   na   uvedené   skutkové   okolnosti   a tvrdenia   sťažovateľky   uvádzané v sťažnosti   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemôže   sťažovateľka   s úspechom   namietať porušenie   ústavného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa čl.   46   ods.   1   ústavy uvedenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   právo   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu,   ktorého porušenie   spája   sťažovateľka   v   námietke   správnosti   rozhodnutí   všeobecných   súdov vo vzťahu   k   výroku   o vrátení   súdneho   poplatku,   nie   je   absolútne   a   rozhodnutie všeobecného   súdu   o vrátení,   resp.   nevrátení   súdneho   poplatku   je   finančno-právnym nárokom,   ktorý   nie   je   spôsobilý   privodiť   sťažovateľkou   namietané   porušenie   práva na súdnu ochranu.

Ústava vo svojom čl. 46 ods. l negarantuje právo na bezplatné súdne konanie. Právo na prístup k súdu môže byť obmedzené alebo podmienené splnením rôznych formalít alebo iných podmienok, ku ktorým patrí aj zaplatenie súdneho poplatku podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, za splnenia akých podmienok je možné žiadať vrátenie súdneho poplatku. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na vrátenie súdneho poplatku, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu.

Postup   a rozhodnutia   okresného   súdu   a krajského   súdu   pri   vybavovaní   žiadosti sťažovateľky   o vrátenie,   resp.   nevrátenie   súdneho   poplatku   nie   sú   rozhodnutím o základnom práve, ktorému poskytuje ochranu čl. 46 ods. l ústavy, čo vyplýva jednak zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 82/04), ako aj medzinárodnej judikatúry súvisiacej   s právom   na   spravodlivý   súdny   proces,   podľa   ktorej   rozhodnutia   o súdnom poplatku nemožno v princípe podriadiť pod „spory o občianskych právach a záväzkoch“ podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tak ako sú tieto interpretované Európskym súdom pre ľudské práva, preto priame uplatnenie záruk práva na spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu neprichádza do úvahy.

Podľa názoru ústavného súdu právo na spravodlivý súdny proces neznamená úspech účastníka konania pred všeobecným súdom pri rozhodovaní o jeho žiadosti, resp. nároku. Z opačného   pohľadu   možno   povedať,   že   neúspech   v súdnom   konaní,   v danom   prípade nespokojnosť   sťažovateľky   s rozhodnutím   všeobecných   súdov   o nevrátení   súdneho poplatku,   nie   je   možné   bez   ďalšieho   považovať   za   porušenie   základného   práva.   Je v právomoci   všeobecných   súdov   vykladať   a aplikovať   zákony   v súlade   s požiadavkou obsiahnutou v čl. 152 ods. 4 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 24/00). Pokiaľ tento výklad nie je   arbitrárny   a je   náležite   zdôvodnený,   ústavný   súd   nemá   príčinu   zasahovať   do   sféry pôsobnosti všeobecných súdov (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04).

Ústavný súd v súvislosti   so svojou rozhodovacou   činnosťou opakovane vyslovil, že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolnosti prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004