znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 143/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. marca 2009 doručené podanie MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) z 9. marca 2010 označené ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti zo dňa 30. 10. 2009“. Z kontextu sťažovateľom pripojenej sťažnosti   z 30.   októbra   2009   (ďalej   aj   „pôvodná   sťažnosť“)   v   spojení   s jej   doplnením z 9. marca 2010 vyplýva, že sťažovateľ svojím podaním opätovne namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/2004, predmetom ktorého je rozhodovanie o zaplatenie sumy 24 177 Sk   s   príslušenstvom,   v ktorom   sťažovateľ   vystupuje   v   procesnom   postavení žalovaného.

Sťažovateľ v podaní iba uviedol:„Sťažovateľ namieta porušovanie základného práva garantovaného čl. 6 ods. 1 – Dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie, keď bol zatiahnutý do súdneho konania ako účastní násilne bez pasívnej legitimity. Ako účastník konania mala byť S., a. s., u ktorej bol D. B. poistený, žaloba mu prišla po 4 rokoch a niekoľkých mesiacoch od autonehody a vec mala byť premlčaná. Ale to by Okresný súd Bratislava II musel dodržiavať morálku a česť. Dôkaz   o postúpení   odvolania   odvolaciemu   súdu   KS   BA   po   4   rokoch   zbytočných prieťahov je relevantným dôkazom o porušovaní čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. “

Lustráciou konaní v registri ústavného súdu bolo zistené, že 3. novembra 2009 mu bola doručená sťažnosť sťažovateľa z 30. októbra 2009, ktorou namietal porušenie svojich základných   práv   podľa   čl. 47   ods. 2   a čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn.   16 C 101/2004.   Predmetná sťažnosť bola podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu odmietnutá jeho uznesením sp. zn. IV. ÚS 412/09 z 10. decembra 2009 (ďalej aj „uznesenie ústavného súdu z 10. decembra 2009“) v časti z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti   a v časti   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu. Predmetné uznesenie ústavného súdu bolo sťažovateľovi doručené 8. januára 2010. Keďže   podanie   sťažovateľa   z 9.   marca   2010   bolo   ústavnému   súdu   doručené po rozhodnutí ústavného súdu vo veci jeho pôvodnej sťažnosti, bolo zaevidované ako nová vec pod sp. zn. Rvp 499/2010. Ústavný súd však pri prerokovaní veci vychádzal aj z obsahu pôvodnej   sťažnosti   a v kontexte   všetkých   súvislostí   ho   vyhodnotil   ako   sťažnosť   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené. Ústavný súd zistil, že touto sťažnosťou sa sťažovateľ domáhal opätovne vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 101/2004, pričom od   rozhodnutia   o   jeho   skoršej   sťažnosti   (o ktorej   ústavný   súd   rozhodol   uznesením z 10. decembra 2009) sa podmienky nezmenili.

Aj napriek uvedenej skutočnosti bola už 12. marca 2010 ústavnému súdu doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie rovnakých základných práv (okrem základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy), postupom toho istého orgánu verejnej moci, v tej istej veci a v takmer rovnakom časovom období. V tejto súvislosti ústavný súd zastáva názor,   že   v danom   prípade   ide   o vec,   o ktorej   ústavný   súd   rozhodol   uznesením z 10. decembra   2009.   Obdobie   troch   mesiacov,   ktoré   uplynulo   od   predchádzajúceho rozhodnutia   ústavného   súdu   v tejto   veci   do   doručenia   ďalšej   sťažnosti   sťažovateľa, považuje ústavný súd za krátkodobé, a ako také neumožňujúce, aby danú sťažnosť mohol vyhodnotiť ako návrh spĺňajúci podmienku prípustnosti s prihliadnutím na § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   opierajúc   sa   o svoje   rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 412/09 z 10. decembra 2009 sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uviedol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. marca 2010