znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 143/09-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., Z., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Em 2/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. marca 2009 doručené podanie J. B., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť na prieťahy v súdnom   konaní   a nečinnosť   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici“. Ústavný   súd   podľa obsahu a predloženej dokumentácie posúdil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Em 2/2008 (ďalej aj „namietané konanie“), a takto ho ďalej aj preskúmaval a rozhodoval o ňom.

Sťažnosť   sťažovateľa   v predloženom   znení   neobsahovala   všetky   náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto ústavný súd v prípise z 23. marca 2009 poučil sťažovateľa, aké náležitosti má sťažnosť podľa čl. 127 ods.   1 ústavy obsahovať, a zároveň ho vyzval, aby v určenej lehote svoju sťažnosť doplnil.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním zo 4. apríla 2009, ktorého súčasťou bola aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom doložená čestným vyhlásením o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Vychádzajúc z podaní sťažovateľa a ním predloženej dokumentácie možno ustáliť, že predmetom namietaného konania je návrh sťažovateľa na výkon rozhodnutia podľa § 272 a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   z 28.   januára   2008   vedený okresným   súdom   pod   sp.   zn.   31   Em   2/2008.   Týmto   návrhom   sa   sťažovateľ   domáha nariadenia   výkonu   rozhodnutia   o výchove   maloletého dieťaťa   na   základe   právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného súdu č. k. 32 P 185/2005-54 z 15. novembra 2005 v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   15   CoP   67/2005 z 1. februára   2006   (z   označených   rozsudkov   predovšetkým   vyplýva,   že   sťažovateľ   je oprávnený stretávať sa s maloletým M. B. každú sobotu v čase od 15.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky).

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že od podania jeho návrhu „uplynul už viac, ako jeden rok a do dnešného dňa nebol urobený žiadny úkon vo veci, hoci podľa môjho názoru nejde o zložité konanie, pretože existujú rozhodnutia na základe ktorých mohol rozhodujúci súd konať...“.

Zo   sťažnosti   tiež vyplýva, že sťažovateľ v predmetnej   veci   podal   4. marca 2008 opakovaný návrh na výkon označeného rozsudku okresného súdu, pričom sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Toto opakované podanie som podával v domnení, že Okresný súd v Banskej Bystrici podanie z 28. 1. 2008 pozabudol vybaviť“. Z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 32 Em 1/2008-7 z 11. marca 2008 konanie vo veci opakovaného   návrhu   sťažovateľa   zastavil   s poukazom   na   §   83   OSP,   t.   j.   prekážku litispedencie   (prekážku   začatej   veci),   keďže   o návrhu   sťažovateľa   z 28.   januára   2008 „konanie prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 31Em/2/2008 a nie je dosiaľ právoplatne skončené“.

Sťažovateľa žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Ústavný súd nariaďuje urýchlené konanie vo veci výkonu rozhodnutia.

2. Ústavný súd nariaďuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici vyplatenie odškodného vo výške 8.000.- € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu J. B. V zmysle § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Em 2/2008.

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   v   konaní   pred všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu   podali   sťažnosť   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   adresovanú   predsedovi   príslušného všeobecného   súdu   podľa   § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   sťažnosti   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa § 62 nasl. zákona o súdoch totiž považuje v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť   takého   právneho prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje   aj   znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť   [§ 2   ods. 2,   § 30   ods. 4,   § 52 ods. 1,   § 116   ods. 1   písm. b)   a § 118   ods. 1 citovaného zákona].

Podobne   aj   zákon   o súdoch   v   § 64   ods. 1   ustanovuje,   že „Účelom   vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí   vykonanie   opatrení   na   odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti   s uvedeným   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti, ako aj spisovej dokumentácie, ktorú si ústavný súd na účel predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal od okresného súdu, vyplýva, že sťažovateľ v doterajšom priebehu namietaného konania sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 nasl. zákona o súdoch nepodal. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že opakovaný návrh na výkon rozhodnutia podaný v predmetnej veci sťažovateľom 4. marca 2008 nemôže nahradiť podanie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže v danom prípade sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009