znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 142/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2008 predbežne prerokoval návrh Ing. J. K., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/126/07-K z 12. decembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. J. K. o d m i e t a   ako podaný oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 20. februára 2008   doručený   návrh   Ing.   J.   K.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) č. VP/126/07-K   z 12.   decembra   2007   (ďalej   aj   „namietané   rozhodnutie“).   Návrh   bol odovzdaný na poštovú prepravu 18. februára 2008.

Z obsahu návrhu vyplynulo, že navrhovateľ prevzal 15. decembra 2007 namietané rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta v sume 18 761 Sk «za oneskorené podanie majetkového   priznania   a   v ktorom   sa   uvádza,   že   som   nevyužil   možnosť   vyjadriť   sa k uzneseniu o začatí konania, hoci som bol vyzvaný úradnou zásielkou.

Predmetná zásielka nebola poslaná na moju trvalú adresu, ale bol poslaná do H., š. p., v ktorom som členom Dozornej rady. Táto zásielka bola prijatá v H. 29. 10. 2007, ale keďže   ma   nikto   o nej   neinformoval,   prevzal   som   ju   až na zasadnutí   Dozornej   rady 19. 11. 2007 – a preto som sa k informácii o uznesení o začatí konania nemohol vyjadriť skôr. Hneď na druhý deň po prevzatí zásielky, 20. 11. 2007, som po preverení skutočnosti, že nemám doklad o doručení majetkového priznania do NR SR (na Ministerstvo životného prostredia som majetkové priznanie odovzdal v požadovanom termíne) poslal mail p. Z., podpredsedníčke Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií (...), v ktorom som sa informoval na   ďalší   postup   a hneď   nasledujúci   deň   21. 11. 2007   dom   doručil   do NR SR   majetkové priznanie. Po obdržaní požiadavky z NR SR na vyplnenie nového tlačiva som obratom toto tlačivo vyplnil a osobne doručil do NR SR. Po prevzatí rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 12. 12. 2007 som napísal 16. 12. 2007 odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. V odpovedi Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorú som prevzal 26. 1. 2008,   je   uvedené,   že   po   vydaní   rozhodnutia   Výbor   už   nemá   možnosť   „meniť“   svoje rozhodnutie a že v zmysle poučenia môžem podať návrh na jeho preskúmanie.

Preto podávam návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 12. 12. 2007, číslo rozhodnutia VP/127/07-K. Predmetnú pokutu som už uhradil.»

Navrhovateľ svoj návrh zdôvodňuje tým, že v namietanom rozhodnutí je uvedená nepravdivá informácia, podľa ktorej sa nemal vyjadriť k uzneseniu o začatí konania, hoci bol na to vyzvaný doporučenou zásielkou. Skutočnosť je taká, že sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril. Ďalším dôvodom, na základe ktorého sa navrhovateľ domáha preskúmania namietaného rozhodnutia,   je to,   že   výbor   nereagoval   na   jeho   požiadavku „týkajúcu   sa informácií   o ďalšom   postupe   a mnou   uvedené   skutočnosti   nezohľadnil   vo   svojom rozhodnutí“.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona č. 545/2005   Z. z. (ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavnému súdu.

Vymedzenie   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom   podľa   čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vrátane náležitostí kvalifikovaného návrhu na začatie tohto konania je bližšie ustanovené predovšetkým v ustanoveniach § 20, § 25,   § 73a   a   § 73b   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).

V konaní o preskúmaní rozhodnutia výboru vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom rozhoduje ústavný súd v súlade s § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veci   samej   buď   uznesením,   ktorým   potvrdí   napadnuté   rozhodnutie   výboru,   alebo nálezom,   ktorým   napadnuté   rozhodnutie   výboru   zruší.   Pretože   osobitná   úprava   konania o preskúmaní   rozhodnutia   výboru   vo   veciach   rozporu   osobného   záujmu   s verejným záujmom   obsiahnutá   v § 73a   a § 73b   zákona   o ústavnom   súde   neustanovuje,   pokiaľ   ide o povinnosť   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   na   neverejnom   zasadnutí,   inak (§ 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde),   treba   podľa   názoru   ústavného   súdu   aj   v týchto konaniach uplatniť postup podľa § 25 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva,   že   senát   ústavného   súdu   môže   odmietnuť   návrh   už   po   jeho   predbežnom prerokovaní,   a to v prípade,   že   zistí   existenciu   niektorého   z dôvodov   uvedených   v   § 25 ods. 2   zákona   o ústavom   súde.   Takýmto   dôvodom   je   aj   zistenie,   že   návrh   je   podaný po lehote   ustanovenej   v prvej   vete   čl. 10   ods. 2   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného záujmu   a evidentne   bez   nutnosti   ďalšieho   skúmania   ho   možno   kvalifikovať   ako   návrh podaný   oneskorene.   V takomto   prípade   nepovažuje   ústavný   súd   za   nevyhnutné   ani za účelné rozhodovať najskôr o prijatí návrhu na ďalšie konanie a následne v konaní vo veci samej   napadnuté   uznesenie   výboru   uznesením   potvrdiť.   Takýto   postup   je   v súlade s uznesením   pléna   ústavného   súdu   č. k. PLz. ÚS 1/07-3   z 2.   mája   2007,   podľa   ktorého „Na konanie   o návrhoch   vo   veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005   Z. z. sa vzťahuje § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje“.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   to   návrh   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   (...),   ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči verejnému funkcionárovi.

Navrhovateľ sa domáha preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/126/07-K z 12. decembra 2007, ktoré - ako to vyplýva zo súvisiaceho spisu, ktorý si ústavný súd vyžiadal - navrhovateľ osobne prevzal 15. decembra 2007.   Vzhľadom   na   túto   právne   relevantnú   skutočnosť   treba   jeho   návrh z 15. februára 2008, ktorý bol odovzdaný na poštovú prepravu 18. februára 2008, považovať za oneskorene podaný.

Z toho dôvodu ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2008