znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 142/07-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. M., P., zastúpeného advokátom doc. JUDr. R. P., PhD., JSD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/05, za účasti Okresného súdu Považská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/05 p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2007 doručená sťažnosť M. M., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom doc. JUDr. R. P., PhD., JSD., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 10. februára 2005 okresnému súdu návrh na rozvod   manželstva   a   úpravu   práv   a   povinností   k maloletému   dieťaťu.   Okresný   súd uznesením zo 16. februára 2005 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Púchove (ďalej len „opatrovník“) za opatrovníka pre maloleté dieťa účastníkov v konaní o rozvode. Manželka sťažovateľa ako odporkyňa sa k jeho návrhu vyjadrila písomne 16. mája 2005 s tým, že nemá záujem na obnovení spolužitia a súhlasí s rozvodom so súčasnou žiadosťou o zverenie maloletého dieťaťa do jej opatery na čas po rozvode.

Na pojednávaní 17. mája 2005 účastníci konania predniesli svoje stanoviská a okresný súd vypočul aj poverenú zamestnankyňu opatrovníka. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito   za   účelom   pripojenia   spisového   materiálu   z Českej   republiky   a   vyšetrovacieho spisu,   pretože   odporkyňa   sa   s maloletým   dieťaťom   zdržiavala   od   14.   decembra   2004 v Českej   republike.   Spisový   materiál   z Českej   republiky   bol   okresnému   súdu   doručený 19. júla 2005. Napriek uvedenej skutočnosti bol okresný súd v ďalšom období nečinný, pričom až 3. februára 2006 uznesením ustanovil súdneho znalca z odboru psychológia.

Pojednávanie nariadené na 14. marec 2006 okresný súd odročil na neurčito z dôvodu prebiehajúceho znaleckého dokazovania. Znalecký posudok bol vypracovaný 30. júna 2006. Pojednávanie stanovené na 30. január 2007 bolo odročené z dôvodu prerokúvania námietky odporkyne proti zaujatosti súdnej znalkyne Krajským súdom v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“). Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 22. marca 2007, na ktorom okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie vo veci, pričom uznesením z 30. marca 2007 okresný súd rozhodol o vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania znalcom v Českej republike.

Z príloh predložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. novembra 2006 žiadosť o urýchlené nariadenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia záujmov maloletého dieťaťa, čím prejavil nespokojnosť s priebehom namietaného konania. Sťažovateľ zároveň požiadal   ústavný   súd   o   prerokovanie   jeho sťažnosti   podľa   §   26   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   ako   naliehavej   z dôvodu   zabezpečenia   záujmov   maloletého   dieťaťa a výkonu jeho rodičovských práv.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:„1. Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   upravené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/05 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Považská Bystrica prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   M.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk   (slovom   stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Považská Bystrica povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Považská Bystrica je povinný uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia v sume 7 300,- Sk (slovom sedemtisíc tristo slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ a jeho právny zástupca zároveň požiadali o anonymizáciu údajov.Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   142/07-26 zo 6. júna 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu   č.   Spr.   1422/07   zo   4.   júla   2007   bolo ústavnému súdu doručené 10. júla 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené: „Návrh na začatie konania bol doručený na tunajší súd 10. 02. 2005 a od podania návrhu boli v konaní vykonané úkony, ktoré sú uvedené v prílohe tohto vyjadrenia. Pokiaľ ide o obsah samotnej sťažnosti spočívajúcej v tom, že tunajší súd neposkytol dostatočnú ochranu právam a oprávneným záujmom, k jednotlivým tvrdeniam uvádzame: Nie je pravdou, že po podaní návrhu bol ustanovený opatrovník a doručený návrh na vyjadrenie a že súd   vytýčil   -   určil termín   pojednávania za   takéhoto stavu   o 3 mesiace. V tomto období totiž súd vykonal aj výsluch odporkyne prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike a po jeho vykonaní určil   termín pojednávania,   čo bolo v primeranej lehote. K ďalšiemu bodu sťažnosti, že súd ustanovil znalca až po 9 mesiacoch po pojednávaní máme za to, že ani toto tvrdenie nie je objektívne. V skutočnosti v tomto období prebiehalo trestné konanie voči sťažovateľovi pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a súd vykonával   opatrenia,   aby   sa   mohol   oboznámiť   s výsledkami,   čo   bolo   potrebné   na rozhodnutie   vo   veci,   vzhľadom   na   jej   charakter.   Súd   tiež   v tomto   období   rozhodoval o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia a dodržal procesné lehoty. Spis bol tiež v tomto období na Krajskom súde v Trenčíne, na rozhodovanie o odvolaní voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení, kde bol predložený 21. 9. 2005 a vrátil sa prvostupňovému súdu 28. 11. 2005. Termín pojednávania bol určený na 3. januára 2006, na ktorom účastníci navrhli   vykonať   znalecké   dokazovanie   a teda   počas   tohto   obdobia   sťažovateľ   ani   tento dôkaz nenavrhol. Znaleckú úlohu tiež nebolo možné vykonať bez doručenia spisu znalkyni. Pokiaľ ide o úlohy po podaní posudku - rozhodnutie o vznesenej námietke voči znalkyni - rozhodnutie v tejto veci má podľa nášho názoru vplyv na vyhodnotenie znaleckého posudku, ako dôkazu a preto bolo potrebné o námietkach procesne rozhodnúť. Pokiaľ   ide   o prieťahy   spôsobované   matkou   dieťaťa,   súd   využil   všetky   prostriedky, ktoré mu umožňuje zákon, aby takýmto prieťahom zabránil. Úkony súdu smerovali k meritu veci a to, že vo veci bolo nariadené rozsiahle znalecké dokazovanie, vyplynulo zo zlých vzťahov rodičov, ktoré majú vplyv na rozhodovanie o maloletom dieťati. Sťažovateľ   sa   v priebehu   konania   neobrátil   na   predsedu   súdu   so   sťažnosťou   na prieťahy v konaní.... K vyjadreniu pripájame zoznam úkonov...

-Navrhovateľ podal návrh na tunajší súd dňa 10. 2. 2005,

-15. 2. 2005 bolo vypracované dožiadanie pre Okresný súd Karlove Vary za účelom výsluchu   odporkyne,   zároveň   bola   vyžiadaná   správa   z Daňového   úradu   Púchov, ohľadom daňového priznania navrhovateľa za rok 2004 a správu z MÚ Púchov ohľadom osobných a majetkových pomerov oboch účastníkov konania.

-vybavené dožiadanie z Okresného súdu Karlove Vary bolo vrátené tunajšiemu súdu dňa

8. 4. 2005,

-12. 4. 2005 súd vytýčil pojednávanie na 17. 5. 2005,

-23. 3. 2005 podal navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s maloletým, podanie bolo zapísané do senátu 11 P 166/05, 7. 4. 2005 bolo prevedené do senátu 4 C 18/05,

-11. 4. 2005 navrhovateľ zobral návrh na vydanie predbežného opatrenia späť,

-uznesením zo dňa 14. 4. 2005 súd konanie v časti o vydanie predbežného opatrenia zastavil.

-na   pojednávanie   dňa   17.   5.   2005   sa   dostavili   osobne   všetci   účastníci   konania, pojednávanie bolo odročené za účelom pripojenia vyšetrovacieho spisu, nakoľko v tom čase   prebiehalo   konanie   vedené   voči   navrhovateľovi   pre   trestný   čin   týrania   blízkej a zverenej osoby, pojednávanie bolo odročené aj za účelom pripojenia spisu Okresného súdu Karlove Vary 23 Nc 121/04, OS PB 11 P 784/04 a za účelom vyžiadania správy z Magistrátu   Mesta   Karlove   Vary,   odbor   zdravotných   a sociálnych   vecí   ohľadom starostlivosti odporkyne o dieťa.

-správy zhora boli vyžiadané dňa 24. 5. 2005.

-2. 6. 2005 bola doručená správa OR PZ v Považskej Bystrici, 13. 6. 2005 bola doručená správa z Magistrátu Mesta Karlove Vary,

-17. 6. 2005 bolo urgované zaslanie spisu z OS Karlove Vary,

-23.   6.   2005   bola   doručená   odpoveď   OS   Karlove   Vary   tunajšiemu   súdu   ohľadom zaslania vyžiadaného spisu,

-11. 7. 2005 výzva navrhovateľovi na zaslanie všetkých rozhodnutí zo spisu OS Karlove Vary 23 Nc 121/04,

-19. 7. 2005 - vyžiadané rozhodnutia boli navrhovateľom doručené tunajšiemu súdu,

-20. 7. 2005 bol spis daný na kalendár 1. 9. 2005 s tým, že bude opätovne vyžiadaná správa   od   OR   PZ   SR   v Považskej   Bystrici   ohľadom   stavu   konania   vedeného   proti navrhovateľovi pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby,

-2. 9. 2005 podal navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s maloletým,

-5. 9. 2005 pripojený spis Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici sp. zn. 2 Pv 32/05,

-8. 9. 2005 súd vydal predbežné opatrenie,

-20.   9.   2005   podal   proti   uzneseniu   o vydaní   predbežného   opatrenia   navrhovateľ odvolanie,

-21. 9. 2005 bol spis predložený KS TN,

-6. 10. 2005 spis vrátený z KS TN za účelom doručenia uznesenia o vydaní PO kolíznemu opatrovníkovi,

-7. 10. 2005 uznesenie o vydaní PO doručené opatrovníkovi,

-14. 10. 2005 bolo doručené z KS TN odvolanie odporkyne, ktoré dňa 29. 9. 2005 bolo doručené priamo Krajskému súdu TN,

-24. 10. 2005 bol spis predložený KS TN,

-28. 11. 2005 - doručené uznesenie KS TN zo dňa 9. 11. 2005,

-1. 12. 2005 uznesenie KS TN doručované účastníkom konania,

-3. 1. 2006 súd vytýčil pojednávanie na 14. 3. 2006,

-1.   2.   2006   podal   navrhovateľ   návrh   na   nariadenie   pedopsychologického   vyšetrenia dieťaťa,

-uznesením zo dňa 3. 2. 2006 súd ustanovil znalca z odboru psychológie,

-14. 2. 2006 - vypracované dožiadanie pre znalkyňu s tým, aby vypracovala znalecký posudok v lehote 30 dní, nakoľko vo veci je vytýčený termín pojednávania na 14. 3. 2006,

-20.   2.   2006   bola   vyzvaná   telefonicky   prostredníctvom   VSÚ   z OS   Banská   Bystrica znalkyňa, aby sa dostavila na OS B. B. za účelom prevzatia spisu OS PB za účelom vypracovania znaleckého posudku,

-24. 2. 2006 znalkyňa prevzala spis OS PB 4 C 18/05,

-28. 2. 2006 podanie znalkyne na tunajší súd - žiadosť o zabezpečenie účasti odporkyne na vyšetrení dňa 6. 3. 2006 z dôvodu jej neúčasti na vyšetrení dňa 27. 2. 2006, kde sa dostavil len navrhovateľ, zároveň požiadala znalkyňa o predĺženie lehoty na podanie ZP

-28.   2.   2006   kontaktovaný   telefonicky   právny   zástupca   odporkyne,   upovedomený o termíne vyšetrenia u znalkyne dňa 6. 3. 2006 s tým, aby zabezpečil účasť odporkyne na vyšetrení

-6. 3. 2006 - ÚZ znalkyne o nedostavení sa odporkyne na vyšetrení dňa 6. 3. 2006

-7. 3. 2006 - ÚZ právneho zástupcu odporkyne - ospravedlnenie neúčasti odporkyne na vyšetrení dňa 6. 3. 2006

-8. 3. 2006 - zrušený T 14. 3. 2006 z dôvodu prebiehajúceho znaleckého dokazovania

-10. 3. 2006 - predĺžená lehota znalkyni na vypracovanie ZP

-15. 3. 2006 - oznámenie znalkyne o vytýčení termínu vyšetrenia na 27. 3. 2006

-15. 3. 2006 - oznámený T vyšetrenia u znalkyne navrhovateľovi a odporkyni

-28. 3. 2006 - správa od znalkyne o neúčasti odporkyne na vyšetrení dňa 27. 3. 2006

-28. 3. 2006 - oznámenie znalkyne o novom T vyšetrenia dňa 18. 4. 2006

-28. 3. 2006 - oznámený T vyšetrenia účastníkom konania a znalkyni predĺžená lehota do

30. 4. 2006

-13. 4. 2006 žiadosť OO PZ SR Banská Bystrica o zabezpečenie asistencie polície dňa

18. 4. 2006

-24. 4. 2006 - doručené ospravedlnenie odporkyne na vyšetrení dňa 18. 4. 2006

-28.   4.   2006   -   oznámený   nový   T   vyšetrenia   znalkyňou   na   deň   11.   5.   2006,   zároveň oznámený účastníkom konania

-uznesením zo dňa 3. 5. 2006 - uložená poriadková pokuta odporkyni

-4. 4. 2006 bola znalkyňa kontaktovaná telefonicky VSÚ z BB na predloženie znaleckého posudku s tým, že znalkyňa oznámila, že nový termín vyšetrenia bol stanovený na 18. 4. 2006, keďže sa odporkyňa opakovane nedostavila,

-19. 5. 2006 - urgovaná znalkyňa na podanie znaleckého posudku,

-25. 5. 2006 urgovaná znalkyňa na predloženie ZP

-26. 5. 2006 - odvolanie odporkyne voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty

-30. 5. 2006 - žiadosť znalkyne o predĺženie lehoty na podanie ZP

-2. 6. 2006 - predĺžená lehota na podanie ZP do 30. 6. 2006

-6. 6. 2006 - urgovaná znalkyňa na podanie ZP

-3. 7. 2006 znalkyňa doručila spis 4 C 18/05 spolu s vypracovaným znal. posudkom na OS BB,

-17. 7. 2006 - spis 4 C 18/05, spolu so ZP doručený tunajšiemu súdu,

-18. 7. 2006 spis predložený VSÚ za účelom likvidácie znalečného,

-24. 7. 2006 vypracované uznesenie o priznaní znalečného znalkyni,

-10. 8. 2006 doručovaná námietka zaujatosti odporkyne znalkyni na vyjadrenie,

-17.   8.   2006   spis   predložený   KS   TN   z dôvodu   odvolania   odporkyne   voči   uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,

-12. 10. 2006 doručené uznesenie KS TN zo dňa 19. 9. 2006 - rozhodnutie o odvolaní odporkyne voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty,

-22. 9. 2006 vyjadrenie znalkyne k námietke zaujatosti,

-3. 11. 2006 - uznesenie - rozhodnutie o námietke zaujatosti znalkyne,

-4. 12. 2006 - vytýčený termín na 30. 1. 2007,

-15. 12. 2006 odvolanie odporkyne voči uzneseniu o nevylúčení znalkyne

-7. 12. 2006 - zrušený termín,

-11. 12. 2006 spis predložený KS TN,

-25. 1. 2007 - doručené uznesenie KS TN zo dňa 29. 12. 2006, právoplatné 7. 2. 2007 - rozhodnutie   o odvolaní   odporkyne   proti   uzneseniu   o nevylúčení   znalkyne   z úkonov znaleckej činnosti,

-13. 2. 2007 - vytýčený termín na 22. 3. 2007, na pojednávanie boli predvolaní účastníci konania a znalkyňa, pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom kontrolného znaleckého dokazovania,

-30. 3. 2007 - vypracované dožiadanie pre OS Karlove Vary, za účelom ustanovenia znalca,

-23. 4. 2007 - potvrdenie o prijatí dožiadania OS Karlove Vary,

-24. 4. 2007 - uznesenie o priznaní znalečného znalkyni,

-18. 4. 2007 - návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia,

-26. 4. 2007 - uznesením zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia,

-14. 5. 2007 - odvolanie navrhovateľa voči predbežnému opatreniu,

-14. 5. 2007 - spis predložený KS TN,

-31. 5. 2007 - doručené uznesenie KS TN zo dňa 28. 5. 2007, právoplatné 6. 6. 2007,

-15. 6. 2007 navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči ustanovenej znalkyni

-20. 6. 2007 - spis predložený KS TN za účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti sudcu,

-26. 6. 2007 - žiadosť o vykonanie dôkazu pre Okresný súd Karlove Vary

-27. 6. 2007 - spis vrátený z KS TN,

-29. 6. 2007 - návrh navrhovateľa na vylúčenie sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci.“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti, ako vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v stanovisku   z 25.   júla   2007,   ktorým   reagoval   na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zo 4. júla 2007, uviedol:

«V stanovisku predsedníčky súdu k námietkam sťažovateľa vo vzťahu k postupu súdu pri ustanovovaní znalca (až 9 mesiacov po prvom pojednávaní) súd (i) nespochybnil, že znalec bol ustanovený až po tak dlhej dobe, ale zároveň (ii) súd tvrdí, že na to boli dôvody, spočívajúce v (iia) prebiehajúcom trestnom konaní voči sťažovateľovi a (iib) v skutočnosti, že   sťažovateľ   ani   odporkyňa   nenavrhli   ustanovenie   znalca   skôr.   Sťažovateľ   dáva   do pozornosti ústavného súdu, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené 26. júla 2005 a na základe   sťažnosti   odporkyne   bolo   rozhodnutie   o zastavení   potvrdené   aj   Okresnou prokuratúrou v Považskej Bystrici, a to 26. augusta 2005 (sťažovateľ to uvádzal aj vo svojej sťažnosti,   v časti   1.   1.).   Ak   by   aj   súd   pri   rozhodnutí   vo veci   musel   čakať   na   výsledky trestného   stíhania,   tak   (i)   tieto   boli   známe   už   26.   augusta   2005   a najmä   (ii)   súdu   nič nebránilo,   aby   ustanovil   znalca   ak   nie   bezodkladne   po   prvom   pojednávaní,   tak prinajmenšom bezodkladne po zastavení trestného stíhania. Sťažovateľ, ako uvádza aj vo svojej   sťažnosti,   zastáva   názor,   že   súd   mal   vedieť,   aj   bez   potreby   navrhnúť   znalecké dokazovanie zo strany účastníkov konania, že ak nie je schopný posúdiť vhodnosť zverenia maloletého syna do opatery jedného z rodičov sám, tak nevyhnutne musí ustanoviť znalca, a to bez ohľadu na návrh účastníkov konania (ktorý navyše na vykonanie dôkazu, ktorým je znalecký posudok, nie je potrebný). Z ďalšieho postupu súdu je zrejmé, že znalecký posudok znalca z odboru psychológie bol a stále je pre súd kľúčovým pre rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu na čas po rozvode, čo podľa názoru sťažovateľa len podporuje   jeho   argument,   že   súd   nekonal   s náležitou   starostlivosťou,   akú   si   konanie o maloletom vyžaduje, ak s ustanovením znalca čakal 9 mesiacov po prvom pojednávaní, na ktorom bolo zrejmé, že jedinou spornou otázkou v celom konaní je práve a len úprava práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode.

Argument súdu, že v predmetnom období (medzi prvým pojednávaním a ustanovením znalca)   súd   rozhodoval   aj   o predbežnom   opatrení   a že   z dôvodu   odvolania   sa   proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení bol spis postúpený krajskému súdu v Trenčíne je v celej veci   irelevantný   a nie   je   zrejmé,   prečo   sa   ním   súd   snaží   „ospravedlniť“   neprimerané prieťahy v čase medzi prvým pojednávaním a ustanovením znalca. Ako ústavný súd vyslovil v odôvodnení iného konania vo veci prieťahov v súdnom konaní,   týkajúcom sa rozvodu a maloletých   osôb,   nie   je   „rozhodovanie   o predbežnom   opatrení...   zákonnou   prekážkou v konaní súdu v samotnej rozvodovej veci“ (II. ÚS 66/02). Odhliadnuc od skutočnosti, že návrhy na predbežné opatrenie na úpravu styku s maloletým a zverenie do starostlivosti na čas   do   rozvodu   boli   motivované   výlučne   neefektívnym   a pomalým   postupom   súdu s prihliadnutím ma skutkové okolnosti (nedobrovoľný pobyt maloletého v Českej republike), zastáva sťažovateľ názor, že konania o predbežnom opatrení súdu nebránili a nemali brániť konať vo veci samej, prinajmenšom (v predmetnom čase) vykonávať znalecké dokazovanie a pripraviť vec na čo najrýchlejšie rozhodnutie v jej merite. Tieto námietky sťažovateľa sa plne vzťahujú aj na postup súdu pri rozhodovaní o ďalších návrhoch na vydanie predbežné opatrenia.

Sťažovateľ týmto zároveň navrhuje zmeniť petit sťažnosti v časti 4 týkajúcej sa trov konania, keďže okrem doterajších úkonov právneho zástupcu (prevzatie veci a naštudovanie spisového materiálu a vypracovanie sťažnosti) bol v predmetnej veci vypracovaním tohto stanoviska   vykonaný   ďalší   úkon.   Sťažovateľ   navrhuje   znenie   petitu   sťažnosti   v časti 4. zmeniť nasledovne:

„4.   Okresný   súd   Považská   Bystrica   je   povinný   uhradiť   M.   M.   trovy   právneho zastúpenia v sume 10 950,- Sk (slovom sedemtisíc tristo slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. P. do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“»

II.

Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáhal   vyslovenia   porušenia   základného   práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   v   rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, predmetom konania pred okresným   súdom   je   rozhodovanie   o rozvode   manželstva   so   súčasnou úpravou   práv a povinností   k maloletému   dieťaťu.   Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia   znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého dokazovania, kde najmä otázka zverenia maloletého dieťaťa   do   starostlivosti   jedného   z rodičov   na   čas   po   rozvode   manželstva   vyžaduje podrobné   preskúmanie   vhodných   podmienok   pre   jeho   výchovu,   ako   aj   snaha   oboch účastníkov   konania   (rodičov)   dosiahnuť,   aby   bol   maloletý   zverený   práve   do   ich starostlivosti,   ústavný   súd   konštatoval,   že   konkrétne   okolnosti   posudzovanej   veci   majú objektívne vplyv na doterajšiu dĺžku súdneho konania. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a preto ju nemožno považovať za zložitú.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu vedeného pod sp. zn. 4 C 18/05 zistil, že dĺžku predmetného konania podstatnou mierou ovplyvnili aj procesné úkony sťažovateľa ako účastníka konania v zmysle príslušných ustanovení OSP.

Zo   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd   vykonával   v obdobiach   od   23.   marca   2005   do 11. apríla 2005, od 2. septembra 2005 do 1. decembra 2005 a od 18. apríla 2007 do 31. mája 2007 procesné úkony súvisiace s návrhmi sťažovateľa z 23. marca 2005, 2. septembra 2005 a 18. apríla 2007 na vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku s maloletým dieťaťom.

Ďalej   na   základe   návrhu   sťažovateľa   z 1.   februára   2006   okresný   súd   uznesením č. k. 4 C   18/05-107   z   3.   februára   2006   nariadil   znalecké   dokazovanie   v   odbore pedopsychológie   výsluchom   sťažovateľa, odporkyne   a ich   maloletého   dieťaťa.   Termíny výsluchov stanovené súdnou znalkyňou na 27. február 2006, 27. marec 2006 a 18. apríl 2006 boli odložené z dôvodu odporkyňou predložených lekárskych a psychologických správ o nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa. Po výsluchu sťažovateľa, odporkyne a maloletého dieťaťa, ktorý sa uskutočnil 11. mája 2006, bol 30. júna 2006 vypracovaný znalecký posudok č. 3/2006.

Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že z celkovej dĺžky konania, ktoré trvalo ku dňu podania sťažnosti 27 mesiacov, okresný súd vykonával 10 mesiacov procesné úkony spojené   s uvedenými   podaniami   sťažovateľa.   Ústavný   súd   v rámci   svojej   stabilizovanej judikatúry   uvádza,   že   nie   je   možné   pripísať   na   ťarchu   všeobecného   súdu   časový   úsek konania,   počas   ktorého   všeobecný   súd   rozhoduje   v zákonných   lehotách   o procesných návrhoch účastníka konania (m. m. III. ÚS 274/03, III. ÚS 97/05). Tento záver je potrebné aplikovať aj na posudzované konanie.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   uplatnením   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd z predloženého spisu vedeného pod sp. zn. 4 C 18/05 zistil, že po prijatí návrhu na začatie konania podaného sťažovateľom 10. februára 2005 okresný súd vykonal 15. februára 2005 úkony, ktorými boli vyžiadané relevantné písomnosti - dožiadanie pre Okresný súd Karlove Vary vzhľadom na pobyt odporkyne a maloletého dieťaťa v Českej republike.   Následne   po   rozhodovaní   o návrhu   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného opatrenia okresný súd vykonal dokazovanie vo veci na pojednávaní 17. mája 2005. Uvedené pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom pripojenia vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa trestného konania vedeného proti sťažovateľovi pre trestný čin týrania blízkej   a zverenej   osoby   a spisu   Okresného   súdu   Karlove   Vary   vedeného   pod   sp.   zn. 23 Nc 121/04, spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 11 P 784/04 a vyžiadania správ z Magistrátu mesta Karlove Vary vo veci starostlivosti odporkyne o maloleté dieťa.

Okresnému   súdu   bola   2.   júna   2006   doručená   správa   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Považská Bystrica, že v trestnom konaní týkajúcom sa sťažovateľa bolo nariadené znalecké dokazovanie a vyšetrovanie nie je skončené. Sťažovateľ bol následne 12. júla 2005 okresným súdom vyzvaný na predloženie relevantných písomností týkajúcich sa predmetu konania. Okresný súd po predložení listín sťažovateľom 19. júla 2005 vydal 20. júla   2005   pokyn   na   uloženie   spisu   na   lehotu   do   1.   septembra   2005   a opätovné vyžiadanie správy od Okresného riaditeľstva Policajného zboru Považská Bystrica o stave trestného konania.

Okresný súd v ďalšom období od 2. septembra 2005 do 1. decembra 2005 vykonával procesné   úkony   spojené   s návrhom   sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia, o ktorom krajský súd v odvolacom konaní uznesením č. k. 19 Co 317/05-94 z 9. novembra 2005 rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súčasne bol v predmetnom konaní pripojený aj spis Okresnej prokuratúry Považská Bystrica vedený pod sp. zn. 2 Pv 32/05, a to od 5. septembra 2005 do 28. novembra 2005.

Po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   krajského   súdu   nariadil   okresný   súd 3. januára   2006   termín   pojednávania   na   14.   marec   2006.   Uznesením   okresného   súdu č. k. 4 C   18/05-107   z 3.   februára   2006   bolo   na   návrh   sťažovateľa   z 1.   februára   2006 nariadené   znalecké   dokazovanie.   Okresný   súd   následne   predĺžil   termín   vypracovania znaleckého   posudku   do   30.   júna   2006   z dôvodu   viacnásobnej   neprítomnosti   odporkyne a maloletého dieťaťa na termínoch výsluchu stanovených znalkyňou, pretože odporkyňa mu predložila lekárske a psychologické správy o nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa, pre ktorý sa nemohlo zúčastniť výsluchu pred súdnou znalkyňou.

Po predložení znaleckého posudku poverenou znalkyňou (17. júla 2006) okresný súd uznesením č. k. 4 C 18/05-247 z 24. júla 2006 priznal znalečné za vypracovanie znaleckého posudku.   Následne   okresný   súd   od   10.   augusta   2006   rozhodoval   o námietke   zaujatosti vznesenej   odporkyňou   proti   súdnej   znalkyni,   o ktorej   krajský   súd   v odvolacom   konaní uznesením   č.   k.   4   Co   370/2006-274   z   29.   decembra   2006   rozhodol   tak,   že   potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého nie sú dôvody pre vylúčenie znalkyne zo znaleckého dokazovania. Predmetný spis sa   tiež počas uvedeného obdobia nachádzal od 17. augusta 2006 do 12. októbra 2006 na krajskom súde v dôsledku odvolania podaného odporkyňou proti uzneseniu okresného súdu č. k. 4 C 18/05-215 z 3. mája 2005, ktorým   jej   bola   uložená   poriadková   pokuta   za   opakované   nedostavenie   sa   na   výsluch k znalkyni. Krajský súd uznesením č. k. 4 Co 276/2006-251 z 19. septembra 2006 zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že odporkyni neuložil poriadkovú pokutu.

Okresný   súd   následne   po   vrátení   spisu   z krajského   súdu   25.   januára   2007   vydal 29. januára 2007 pokyn na doručenie tohto uznesenia účastníkom konania a 13. februára 2007 nariadil   termín   pojednávania na 22.   marec 2007.   Na uvedenom   pojednávaní bolo vykonané ďalšie dokazovanie vo veci výsluchom znalkyne a predvolaných svedkov, ako aj oboznámením sa s relevantnými listinami. Na základe výsledkov dokazovania a námietky zaujatosti   vznesenej   odporkyňou   po   výpovedi   znalkyne   bolo   pojednávanie   uznesením odročené na neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Okresný   súd   vydal   23.   marca   2007   pokyn   na   vykonanie   úkonov   v súvislosti s ustanovením znalca v Českej republike a následne od 18. apríla 2007 do 31. mája 2007 uskutočňoval procesné úkony súvisiace s návrhom sťažovateľa z 18. apríla 2007 na vydanie predbežného opatrenia na ďalšiu úpravu styku s maloletým dieťaťom. Okresný súd tiež uznesením č. k. 4 C 18/05-320 z 24. apríla 2007 priznal znalečné znalkyni za účasť na pojednávaní   konanom   22.   marca   2007.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   C   18/05-417 z 26. apríla 2007 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Sťažovateľ podal proti uvedenému   uzneseniu   14.   mája   2007   odvolanie,   o ktorom   krajský   súd   uznesením č. k. 17 Co 156/2007-438 z 28. mája 2007 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu.

Okresný súd vykonal 29. mája 2007, 13. júna 2007 a 26. júna 2007 úkony súvisiace s kontrolným znaleckým dokazovaním a 11. júna 2007 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni vznesenej sťažovateľom podaním z 26.   apríla   2007.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený   krajským   súdom   27.   júna   2007. Okresnému súdu bolo 15. júna 2006 doručené podanie sťažovateľa - námietka zaujatosti proti znalkyni poverenej vypracovaním kontrolného znaleckého posudku a 29. júna 2007 mu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa   -   návrh   na   vylúčenie   zákonnej   sudkyne z prerokúvania a rozhodovania danej veci.

Na   základe   zistených   skutočností   je   možné   konštatovať,   že   na   rýchlosť   postupu okresného súdu v danej veci mali a majú objektívny vplyv procesné podania účastníkov konania, o ktorých   je okresný   súd povinný   riadne   rozhodnúť.   Všetky   procesné podania sťažovateľa boli okresným súdom preskúmané a vybavované obratom, preto nie je možné doterajšiu dĺžku konania pripísať na ťarchu okresného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   18/05   vyhodnotil   ako konanie,   ktoré   primerane   konkrétnym   okolnostiam   veci   smeruje   k odstráneniu   právnej neistoty   sťažovateľa.   Na   základe   toho   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd neporušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

Vzhľadom na to, že označené práva sťažovateľa postupom okresného súdu   neboli porušené, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2007