znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 142/03-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2003 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha prerokoval sťažnosť M. K., bytom B., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 316/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 316/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   316/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M. K.   n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4.   Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. K. trovy konania vo výške 8 796 Sk (slovom Osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet advokátky Mgr. Z. K., B.

O d ô v d o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 13. augusta 2003 sp. zn. IV. ÚS 142/03 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   B., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. K., B., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Bratislava II   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 316/00.

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 6. októbra 2000 podal okresnému súdu žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté. V sťažnosti sťažovateľ podrobne popisuje úkony účastníkov súdneho konania a úkony okresného súdu, kde konkretizuje zbytočné prieťahy v tomto konaní, ktoré ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvajú viac ako dva roky.

Sťažovateľ podal 3. decembra 2002 okresnému súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Sťažovateľ ďalej uvádza, že stav právnej neistoty a odsúvanie súdnej ochrany v namietanom konaní negatívne ovplyvňuje životné a sociálne podmienky jeho rodiny.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:

„1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   SR   a článku   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   Okresným   súdom   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 316/00 porušené bolo.“

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   316/00 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100.000,-   Sk, (slovom: stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke Mgr.   Z.   K.,   PhD.,   Advokátska   kancelária,   B.,   vo   výške   14.270,-   Sk   (slovom: štrnásťtisícdvestosedemdesiat   slovenských   korún)   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia na účet....“

II.

Obidvaja   účastníci   ústavnému   súdu   oznámili,   že   súhlasia,   aby   bolo   upustené od verejného ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

JUDr. M. Š., poverená zastupovaním predsedníčky okresného súdu, vo vyjadrení o. i. uviedla, že „Vychádzajúc z doterajšieho priebehu konania mám za to, že vo veci neexistujú žiadne prieťahy v konaní a časové obdobia medzi jednotlivými úkonmi zo strany súdu sú primerané a zodpovedajú tiež zaťaženosti sudcu v súvislosti s vybavovaním ostatných vecí, v ktorých   je   zákonným   sudcom“.   Zároveň   uviedla,   že vo veci   je   stanovený   termín pojednávania na 27. október 2003.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho   spisu   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   14   C   316/00   ústavný   súd   zistil nasledovný stav:

Dňa 6. októbra 2000 bol okresnému súdu doručený návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý podal sťažovateľ vystupujúci v konaní ako navrhovateľ.Dňa   1.   decembra   2000   odporkyňa   doručila   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   29.   decembra   2000   okresný   súd   zamietol   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Dňa   24.   januára   2001   odporkyňa   podala   odvolanie   proti   uzneseniu,   ktorým   bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   14.   februára   2001   okresný   súd   doručil   odvolanie   odporkyne   na   vyjadrenie navrhovateľovi.

Dňa 3. apríla 2001 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní odporkyne.

Dňa   8.   júna   2001   okresný   súd   doručil   účastníkom   uznesenie   Krajského   súdu v Bratislave,   ktorým   bolo   uznesenie   okresného   súdu   o zamietnutí   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia potvrdené.

Dňa 3. septembra 2001 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby doručil súdu hodnotu poplatkového úkonu.

Dňa   19.   októbra   2001   navrhovateľ   doručil   súdu   znalecký   posudok   (hodnotu poplatkového úkonu).

Dňa   9.   novembra   2001   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   doplatil   súdny poplatok.

Dňa 27. decembra 2001 navrhovateľ zaplatil dovyrubený súdny poplatok.Dňa 6. marca 2002 okresný súd určil termín pojednávania na 29. máj 2002, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Dňa 19. júla 2002 okresný súd ustanovil znalca, aby vypracoval znalecký posudok a uložil účastníkom, aby zložili preddavok na znalecké dokazovanie.

Dňa   28.   augusta   2002   okresný   súd   vyzval   účastníkov,   aby   zaplatili   zálohu   na znalecké dokazovanie.

Dňa 14. februára 2003 okresný súd vyzval znalca, aby sa dostavil na okresný súd za účelom prevzatia spisu pre znalecké dokazovanie.

Dňa   25.   apríla   2003   znalec   doručil   okresnému   súdu   znalecký   posudok   spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny.

Dňa 17. júna 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 17. september 2003 a vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 23. júna 2003 okresný súd priznal znalcovi odmenu za znalecký úkon. Pojednávanie 17. septembra 2003 bolo odročené na 27. október 2003 za účelom predvolania a vypočutia znalca.

III.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov  ...“,   ako   aj   vyslovenia   porušenia   svojho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa   v posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00)   zohľadňuje   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 14 C 316/00 podľa troch uvedených základných kritérií dospel k týmto záverom:

1.   Predmetom   súdneho   sporu   je   konanie   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil (napr. I. ÚS 24/03), že takéto konania nepovažuje z hľadiska predmetu, skutkovej a právnej povahy za zložité. Existuje   k nim   dostatočná   právna   úprava   a stabilizovaná   judikatúra   všeobecných   súdov. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ani nenamietol skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd zistil, že tento pri podaní návrhu zaplatil súdny poplatok vo výške 500 Sk. Súdny poplatok bol zaplatený v nesprávnej sume a okresný súd dodatočne vyzýval sťažovateľa na oznámenie hodnoty poplatkového úkonu (hoci   túto   hodnotu   si   mal   zistiť   sám)   za   účelom,   aby   mohol   správne   dovyrubiť   súdny poplatok, náväzne na to vyzval sťažovateľa na jeho doplatenie. Sťažovateľ doplatil súdny poplatok až 27. decembra 2001, teda po uplynutí vyše jedného roka od podania návrhu na začatie   konania.   Sťažovateľ   si   mal   byť vedomý,   že   súdny   poplatok   nebol   zaplatený v správnej   výške.   Napriek   tomu   sa   o splnenie   tejto   procesnej   podmienky   patrične nezaujímal, a pri plnení si tejto povinnosti nespolupracoval s okresným súdom, hoci ide o spor, kde je súdny poplatok splatný pri podaní návrhu na začatie konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v tejto veci všeobecný súd nevenoval   dostatočnú   pozornosť   uvedenej   povahe   sporu   a ani   tomu,   o čo   v ňom sťažovateľovi ide. Jeho činnosť bola málo efektívna a nesústredená. Okresný súd vykonával úkony, ktoré nebolo potrebné vykonávať [doručenie odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, výzva na doručenie hodnoty poplatkového úkonu po   uplynutí   takmer   jedného   roka   od   podania   návrhu,   hoci   poplatkový   úkon   mal   dať ohodnotiť   sám   hneď   po   doručení   návrhu   na   začatie   konania,   pretože   to   je   procesná podmienka (§ 103 OSP)]. V konaní uplynula neprimerane dlhá doba i od 29. mája 2002, keď   bolo   pojednávanie   odročené   za účelom   vykonania   znaleckého   dokazovania, do 25. apríla 2003, keď bol vyhotovený znalecký posudok. V tomto období okresný súd za účelom rýchleho ukončenia znaleckého dokazovania nevykonal žiaden procesný úkon.

S poukazom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod sp.   zn. 14   C 316/00 bolo   porušené   základné právo   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

V zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal   v zmysle   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby vo veci sp. zn. 14 C 316/00 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   z dôvodu   pretrvávajúcich   a neodôvodnených prieťahov žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného textu ústavy vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd vychádzajúc predovšetkým z toho, že aj samotný sťažovateľ mal podiel na vzniku zbytočných prieťahov v sporovom konaní,   kde   existuje   zvýšená   zodpovednosť   účastníka   za   priebeh   a úkony,   ktoré   neboli vykonané   plynulo   aj   z toho   dôvodu,   že   jeho   činnosť   nesmerovala   k rýchlej   a účinnej ochrane svojich práv.

Ústavný   súd   preto   považoval   za dostatočnú   ochranu   sťažovateľa   vyslovenie porušenia ním označených základných práv, prikázanie okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a priznanie úhrady trov konania.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Z. K., B. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania vo výške 8 796 Sk (slovom   Osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún).   Ústavný   súd   priznal právnej zástupkyni úhradu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej služby jej priznal vo výške 4 270 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej pomoci bola nominálna mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2002 vo výške 12 811 Sk). Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 128 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 4 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2003