znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 141/09-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   augusta   2009 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Jána Lubyho a sudcu Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť Š. Á., N., zastúpeného advokátkou JUDr. G. N., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C 22/2007, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. Á. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 22/2007 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Á. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € [slovom tisícpäťsto eur (45 189 Sk)], ktoré mu j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť Š. Á. trovy konania v sume 292,38   € (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur a tridsaťosem   centov)   na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. G. N., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára 2009 doručená sťažnosť Š. Á., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. G. N., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   žalobným   návrhom   zo   4.   apríla   2005, doručeným okresnému súdu 15. apríla 2005, domáhal zaplatenia peňažnej sumy 1 128,59 € (34 000 Sk) s príslušenstvom proti J. Š., B., a M. M., B. (ďalej len „žalovaní“).

Okresný súd v predmetnej veci vydal 29. novembra 2005 platobný rozkaz sp. zn. 1 Ro   1168/2005.   Keďže   platobný   rozkaz   sa   nepodarilo   doručiť   obidvom   žalovaným, okresný súd ho uznesením z 18. mája 2006 zrušil. Následne bola vec okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 22/2007.

Sťažovateľ uviedol, že „od dátumu zrušenia platobného rozkazu v predmetnej veci, t. j.   od   18.   05.   2006   napriek   tomu,   že   navrhovateľ   splnil   všetky   zákonom   predpísané náležitosti potrebné na to, aby súd o jeho návrhu konal, nedošlo zo strany tunajšieho súdu k realizácii   úkonu   vo   veci   samej,   čo   považujeme   za   neprimerané   prieťahy   v konaní. Z uvedeného vyplýva, že príslušný súd nevykonal vo veci žiadny úkon už vyše dva a pol roka, čo je neprimerane dlhá doba.“.

Sťažovateľ   podal   11.   novembra   2008   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom   pod sp.   zn. 11 C 22/2007, na ktorú však odpoveď   do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nedostal.

Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007, prikázal okresnému súdu, aby v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania v sume 292,38 €.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 141/09-10 z 23. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka   okresného   súdu   na základe   výzvy   ústavného   súdu   v prípise   sp.   zn. Spr 3198/09 z 18. mája 2009 doručenom ústavnému súdu 25. mája 2009 k priebehu konania vedeného pod sp. zn. 11 C 22/2007 okrem iného uviedla:

«Dňa 15. 04. 2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa Š. Á. proti odporcovi 1. J. Š., 2. M. M., ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 1 Ro   1168/2005.   Dňa   20.   04.   2005   súd   uznesením,   č.   k.   1   Ro   1168/2005-12   vyzval navrhovateľa na opravu a doplnenie návrhu na začatie konania. Dňa 02. 05. 2005 doručený doplnený návrh na začatie konania. Dňa 29. 11. 2005 súd vydal platobný rozkaz, č. k. 1 Ro 1168/2005-17. Dňa 08. 02. 2006 pokyn na zisťovanie pobytu odporcu, nakoľko zásielka sa súdu vrátila s poznámkou adresát (odporca) neznámy. Dňa 17. 02. 2008 (správne má byť 2006,   pozn.) oznámenie   Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky.   Dňa   15.   02.   2006 oznámenie Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže. Dňa 13. 03. 2006 súd uznesením, č. k. 1 Ro 1168/2005-23 ustanovil odporcovi opatrovníka. Dňa 18. 05. 2006 súd uznesením, č. k. 1 Ro 1168/2005-25 zrušil platobný rozkaz. Dňa 05. 02. 2007 bol predmetný spis prevedený do registra C. Dňa 23. 04. 2007 spis lehota. Dňa 24. 04. 2007 súd uznesením, č. k. 11 C 22/2007-30 zrušil uznesenie, č. k. 1 Ro 1168/2005-23 zo dňa 13. 03. 2006. Dňa 17. 05. 2007 súd požiadal Tatra banku, a. s. o súčinnosť. Dňa 28. 05. 2007 doručené vyjadrenie Tatra banky, a. s. Dňa 04. 06. 2007 súd uznesením, č. k. 11 C 22/2007- 37 upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava I, aby vykonala úhradu poplatku vo výške 952,- Sk v prospech Tatra banka, a. s. Dňa 13. 06. 2007 úradný záznam o úhrade súdneho poplatku. Dňa 07. 05. 2009 nariadený termín pojednávania na deň 29. jún 2006 (správne má byť 2009, pozn.) o 12.30 hod. Dňa 07. 05. 2009 súd predvolal účastníkov konania na nariadený termín pojednávania.»

V súvislosti s uvedeným predsedníčka okresného súdu konštatovala, že «predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí   v oddelení   vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad   v oddelení   „11C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 11C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.».

Zároveň ústavnému súdu oznámila, že „som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som   zákonného   sudcu   o konanie   vo   veci   tak,   aby   k ďalším   prieťahom   v konaní nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho   charakteru.   Ide   o spor,   ktorým   sa   účastník   domáha   zaplatenia   peňažnej sumy.“.

Rovnaké procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu. Navyše ústavný súd zistil, že pojednávanie nariadené na 29. jún 2009 okresný súd odročil na 5. október 2009.

Právna zástupkyňa sťažovateľa   reagovala na vyjadrenie okresného súdu   podaním doručeným   ústavnému   súdu   8.   júna   2009,   v ktorom   okrem   iného   uviedla,   že „je neprijateľné ospravedlňovať nečinnosť zaťaženosťou súdneho oddelenia. Je povinnosťou súdu   zabezpečiť   účastníkovi   zákonného   sudcu   tak,   aby   nedošlo   k zbytočným   prieťahom v konaní. Súd musí prerozdeľovať spory jednotlivým sudcom tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k prieťahom. Účastník konania nemôže byť ukrátený na svojich ústavných právach zlou organizáciou súdu.“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (IV. ÚS 195/02).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   142/03)   zohľadňuje   tri základné   kritéria,   ktorými   sú   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje, správanie   účastníka   súdneho   konania   a postup   samotného   súdu.   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je rozhodovanie   o sťažovateľovom   návrhu   na   zaplatenie   peňažnej   sumy   1 128,59   € s príslušenstvom (ide o pohľadávku sťažovateľa vyplývajúcu z jeho zmluvného vzťahu so žalovanými).   Takéto   konanie   nemožno   hodnotiť   ako   právne   zložité,   pretože   tvorí štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   pričom   doterajší   priebeh namietaného konania nenaznačuje, že ide o konanie skutkovo zložité. Skutková a právna zložitosť   teda   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemá negatívny   vplyv na   doterajšiu   dĺžku namietaného konania. Napokon ani okresný súd sa vo svojom vyjadrení neodvolával na zložitosť napadnutého konania.

2.   Správanie   účastníka   je   druhým   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   uplatňuje   pri rozhodovaní o tom, či v konaní vedenom okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd konštatuje, že nezistil nijaké skutočnosti, ktoré by mohli byť pripísané na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajším priebehom konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska namietaných zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom, ale aj z hľadiska doterajšieho priebehu súdneho konania.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa,   vyjadrenia   predsedníčky   okresného súdu obsahujúceho podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu a najmä z predloženého súdneho spisu zistil, že v doterajšom priebehu konania, a to od podania návrhu, t. j. od 15. apríla 2005, až do nariadenia prvého pojednávania vo veci samej, t. j. 29. júna 2009, okresný   súd   nepostupoval   tak,   aby   mohol   o veci   sťažovateľa   právoplatne   rozhodnúť v primeranom čase. Z prehľadu spisu sp. zn. 11 C 22/2007 totiž vyplýva, že v období od 24. apríla   2007   do   7.   mája   2009   (viac   ako   2   roky)   bol   okresný   súd   vo   veci   bez ospravedlniteľného   dôvodu   nečinný   (jeho   činnosť   sa   obmedzila   na   zisťovanie,   či   bol uhradený   súdny   poplatok),   pričom   vo   veci   vykonal   aj   neefektívne   úkony   v súvislosti s ustanovením   opatrovníka   žalovaným   (keď   uznesením   z 13.   marca   2006   ustanovil žalovaným opatrovníka, ktoré následne uznesením z 24. apríla 2007 zrušil).

Ústavný   súd   vzal   na   vedomie,   že   aj   predsedníčka   okresného   súdu   pripustila,   že „predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu,   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“. Citovanú argumentáciu ale ústavný súd neakceptoval s poukazom na svoju konštantnú judikatúru (I. ÚS 28/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, I. ÚS 145/03), podľa ktorej ani preťaženosť sudcov nemožno zohľadniť ako dôvod   ospravedlňujúci   voči   občanovi   inak   zbytočné   prieťahy   v konaní   o   jeho   veci. Námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 50/01, I. ÚS 119/03).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 22/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume   3 000   €.   Uplatňovanú   sumu   zadosťučinenia   odôvodňuje   tým,   že   v dôsledku nečinnosti okresného súdu mu bolo znemožnené odporovať právnym úkonom žalovaných, ktorými previedli svoj majetok na tretie osoby, a tak ukrátili uspokojenie jeho pohľadávky.Pri   určovaní   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce porušenie označeného práva (najmä obdobie zbytočných prieťahov v konaní) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v sume   1 500   €   primerané   konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. G. N. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich v zhode s návrhom právnej zástupkyne sťažovateľa vyčíslil sumou 245,70 € (vypočítanou zo   základu   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €), a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j. 2-krát 115,90 € a 2-krát 6,95 € za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 4 vyhlášky ústavný súd rozhodol o zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty 19 %, v sume 46,68 €, t. j. priznal úhradu trov konania v celkovej sume 292,38 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009