znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 141/07-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007 v konaní o návrhu Ing. J. V., L., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. mája 2007 doručený   návrh   Ing.   J.   V.,   L.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. P. H., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre   nezlučiteľnosť   funkcií   (ďalej   len   „výbor“)   sp. zn. VP/93/06-K   z   29. januára 2007. Navrhovateľ svoj návrh upresnil podaním doručeným ústavnému súdu 15. mája 2007.Podľa   návrhu   a   predloženej   dokumentácie   sa   v napadnutom   rozhodnutí   výboru konštatuje,   že   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   -   člen   Výkonného   výboru   Fondu národného   majetku   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „výkonný   výbor   fondu“)   nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov (ďalej len „oznámenie“) v zákonom ustanovenej lehote, čím porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“), a bola mu uložená pokuta vo výške 47 500 Sk.

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha   preskúmania   napadnutého   rozhodnutia výboru, pričom svoj návrh opiera o nasledovné argumenty:

1. Funkcie   člena výkonného výboru   fondu   sa   právne relevantným spôsobom   ujal najskôr až 21. augusta 2006 (navrhovateľ tvrdí, že to bolo až 6. septembra 2006 na základe Dohody   o zmene pracovných   podmienok,   pozn.),   pričom   oznámenie adresované výboru podal na poštovú prepravu 19. septembra 2006, t. j. v zákonom ustanovenej lehote 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvá veta ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), keďže bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007, a preto výbor „mal povinnosť po dni 15. 12. 2006 konštatovať, že nedodržal ústavnú lehotu pre svoje rozhodnutie vo veci samej... a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

V súvislosti so svojím tvrdením, že funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne relevantným   spôsobom   ujal   najskôr   až   21.   augusta   2006,   navrhovateľ   nespochybňuje, že do tejto   funkcie   bol   vymenovaný   rozhodnutím   Prezídia   fondu   18. augusta 2006, ale zdôrazňuje, že menovací list si prevzal spolu s ďalšími nominantmi až 21. augusta 2006 na pracovnom stretnutí zvolanom viceprezidentom Prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H., „čím vyjadrili súhlas zo svojim menovaním a Výkonný výbor sa týmto stal uznášaniaschopným“, pričom následne počas rokovania výkonného výboru fondu   sa   v bode   rôzne „...   neformálne   dohodlo,   že   deň   nástupu   do   práce   so   vznikom pracovného pomeru a uzavretím príslušnej pracovnej zmluvy s Fondom národného majetku SR, ktorý mal byť aj dňom riadneho ujatia sa menovanej funkcie bol dohodnutý na neskorší termín, a to na deň 01. 09. 2006“.

Navrhovateľ ďalej argumentuje, že podľa Štatútu fondu musia byť všetci členovia výkonného   výboru   zamestnancami   fondu,   pričom   on   už   síce   bol   ku   dňu   menovania do funkcie člena výkonného výboru zamestnancom fondu, ale „v inom, nižšom pracovnom zaradení.   Dohoda   o zmene   pracovných   podmienok,   v zmysle   ktorej   som   bol   zaradený v pracovnom pomere do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR bola uzavretá až dňa 06. 09.   2006,   so   zmluvne   dohodnutou   účinnosťou   odo   dňa   18.   8.   2006“ a   uzatvára, že „Až vznikom   pracovného   pomeru,   resp.   v mojom   prípade   až   uzatvorením   Dohody o zmene   pracovných   podmienok   zo   dňa   6.   9.   2006   som...   nadobudol   právnu   istotu (a kompetenciu), že som sa stal riadnym a plnoprávnym členom výboru so všetkými právami a povinnosťami,   ktoré   z danej   funkcie   vyplývajú“. Inak   povedané,   navrhovateľ   tvrdí, že existujú argumenty na to, aby sa za deň právne relevantného ujatia sa verejnej funkcie u neho   považoval   až 6. september   2006,   keď   s ním   fond   uzatvoril   Dohodu   o   zmene pracovných podmienok.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sa   navrhovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd preskúmal a zrušil napadnuté rozhodnutie výboru.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu navrhovateľa vyžiadal vyjadrenie   predsedu   výboru.   Predseda   výboru   na   základe   výzvy   predložil   vyjadrenie sp. zn. VP/93/06-K z 23. mája 2007.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. IV. ÚS 141/07-18   zo   6. júna 2007   ho   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   zaslal   označené   uznesenie   na   vedomie   predsedovi   výboru,   vyzval ho na prípadné doplnenie už predloženého vyjadrenia sp. zn. VP/93/06-K z 23. mája 2007 a predložil mu dotknutý spis sp. zn. VP/93/06-K. Predseda výboru ústavnému súdu oznámil, že výbor zotrváva na svojom vyjadrení z 23. mája 2007.

V označenom vyjadrení výboru sa okrem iného uvádza:«... Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1.   Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   si v predmetnej   veci   vyžiadal   nielen   stanovisko   verejného   funkcionára   podľa   čl.   9   ods.   4 ústavného   zákona,   ale   i vyjadrenie   a podklady   od   predsedu   Prezídia   Fondu   národného majetku   Slovenskej   republiky   P.   Š.   Súčasťou   vyjadrenia   menovaného   z 19.   12.   2006 je i menovací dekrét z 18. 8. 2006, z ktorého je zrejmé, že Ing. J. V. bol do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR vymenovaný 18. 8. 2006....

V tomto   rozhodnutí   je   explicitne   uvedené,   že   „začiatok   výkonu   funkcie   je   dňom 18. augusta   2006“.   Sme   toho   názoru,   že   uvedený   dokument   je   jediným   relevantným dôkazom osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“....

2. Pokiaľ verejný funkcionár namieta, že výbor nerozhodol v lehote 60 dní od začatia konania, je to výhrada skutkovo opodstatnená, ale právne nerelevantná, keďže ide o lehotu poriadkovú. Ústavný zákon s jej nesplnením nespája zánik zodpovednosti za sankciu, ani neplatnosť   následného   rozhodnutia   o uložení   sankcie.   Je   potrebné   uviesť,   že   konanie v takejto veci je časovo náročné s ohľadom na ustálenie skutkového stavu a preto nebolo možné túto lehotu dodržať.»

Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd jeho napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Ústavný súd zaslal označené vyjadrenie výboru právnemu zástupcovi sťažovateľa na zaujatie stanoviska. Právny zástupca v stanovisku doručenom 21. septembra 2007 okrem iného uvádza:

«... Výbor NR SR pre NF opakovane nedoceňuje význam tej zásadnej skutočnosti, že menovací dekrét za člena Výkonného výboru FNM SR mi bol predložený (originálne, t. j. prvý krát) dňa 21. 08. 2006. Vtedy som až mal možnosť zoznámiť sa s jeho znením a obsahom, a rozhodnúť sa, či menovanú funkciu prijmem alebo neprijmem. Tým, že som podpísal prevzatie menovacej listiny som dal originálne najavo osobnú vôľu a učinil som originálny právny akt prijatia funkcie.   Pred týmto gestom a právnym aktom (prevzatia menovania   do   funkcie),   ktoré   sa   preukázateľne   udialo   dňa   21. 08. 2006   som   sa   nijako nemohol „ujať výkonu funkcie“ verejného funkcionára.

Je prekvapujúce a pre vykonávanú prax Výboru NR SR pre NF minimálne nevhodné (a   pre   zákonodarcu   absolútne   neadekvátne),   ak   nedokáže   učiniť   precíznejší   posun vo svojom právnom názore a naďalej zmiešava dve rôzne veci do veci jednej: menovanie do funkcie (dňa 18. 08. 2006) orgánom na to oprávneným - rozhodnutím Prezídia FNM SR a následnou   skutkovou   udalosťou   -   ujatím   sa   výkonu   funkcie,   ktoré   začína   prijatím menovania a ďalším následným konaním osoby z pozície menovanej funkcie (čo sa udialo až dňa 21. 08. 2006 - a nijako nie pred týmto dátumom!)....

1.)   V   zajatí   vyššie   pomenovaného   metodického   omylu   Výbor   NR   SR   pre   NF prezentuje   zásadne   nesprávny   názor,   že   podľa   neho   jediným   relevantným   dôkazom osvedčujúcim   termín   „ujatie   sa   funkcie“   má   byť   časť   textu   menovacieho   dekrétu, že „začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“.

Tento názor úplne ignoruje postupnosť a význam ďalších súvisiacich skutočnosti, a to že:

1., boli privedené priamo relevantné dôkazy, že menovací dekrét za člena VV FNM SR som prevzal a ako člen VV FNM SR som začal konať dňa 21. 08. 2006 - podobne ako moji ostatní kolegovia - na prvom spoločnom zasadnutí nového Výkonného výboru FNM SR (absolútne však nie pred týmto dátumom!).

2.,   menovací   dekrét   len   založil   právny   predpoklad   -   titul   (menovanie   za   člena VV FNM SR) a dátum (18. 08. 2006), odkedy sa funkcia menovanou osobou pro forma môže vykonávať, - nie je to však to isté, ako kedy sa reálne začala daná funkcia vykonávať (čo je zasa   preukázateľné   až   následnými   aktami   dňa   21.   08.   2006).   Dátum   a akt,   kedy a ako menovaná osoba začala funkciu reálne vykonávať je možné ale aj dôvodne potrebné neprotirečivo a v integrálnej (kauzálnej) súvislosti stotožniť s dátumom ujatia sa výkonu funkcie (prevzatie menovania a konanie v mene funkcie). Iné úvahy, také, aké vyprodukoval Výbor NR SR pre NF sú mimo tento reálny kontext.

2.)   Ak   termíny   dané   ústavným   zákonom   majú   mať   rôzny   (procesný)   význam   pre orgán a verejného funkcionára (Výbor NR SR má rozhodovať do 60 dní, no akoby nemusel záväzne   túto   lehotu   dodržať,   verejný   funkcionár   však   musí   záväzne   podať   majetkové priznanie   najneskôr   do   30   dní),   takáto   legislatíva   je   pre   bežnú   prax   diferenciačná, diskriminačná a zmätočná. Takáto praktická nerovnosť pred zákonom rozrušuje dôveru a úctu k zákonu a dáva impulzy vyvolaniu pochybnosti o legislatívnom prostredí a jeho kvalite.

Výbor argumentuje pre seba (voľnou) poriadkovou lehotou a časovou náročnosťou na   zistenie   skutkového   stavu   veci.   Verejný   funkcionár   ako   pracovné   indivíduum bezprostredne po nástupe do funkcie je však spravidla nemenej pracovne vyťažovaný. Prečo by jeho postavenie pred zákonom malo byť kvalitatívne horšie (diferencované a prísnejšie sankcionované) ako orgánu, ktorý v tej istej veci má konať? Porušovanie zásady rovnosti je poškodzovaním ústavných práv a slobôd a oberá demokraciu o jej výsostný esprit, ktorý ju činí lepšou než sú iné spoločenské systémy.

Bližšie   zdôvodnenia   veci   a   analytické   súvislosti   obsahuje   nami   podaný   samotný pôvodný návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru NR SR pre NF.»

II.

Skutkový stav

Ústavný súd z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako   aj   z obsahu   predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom sa konania   vedeného   výborom   proti   navrhovateľovi   zistil   nasledovný   skutkový   stav relevantný pre posúdenie veci.

1. Navrhovateľ   bol   do   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   vymenovaný rozhodnutím Prezídia fondu 18. augusta 2006, t. j. týmto dňom bol vymenovaný do verejnej funkcie, t. j. verejnej funkcie podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

2. Navrhovateľ prevzal menovací dekrét, ktorým bol vymenovaný do funkcie člena výkonného   výboru   fondu   21. augusta 2006   na   pracovnom   stretnutí   zvolanom viceprezidentom Prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu Ing. A. H.

3. Dňa   6. septembra 2006   došlo   medzi   fondom   a   navrhovateľom   k uzatvoreniu Dohody   o zmene   pracovných   podmienok,   na   základe   ktorej   bol   navrhovateľ   zaradený v pracovnom   pomere   do   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   s účinnosťou od 18. augusta 2006.

4. Navrhovateľ   podal   písomné   oznámenie   podľa   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. na poštovú prepravu 19. septembra 2006.

5. Výbor na svojej 4. schôdzi uznesením sp. zn. VP/93/06-K zo 16. októbra 2006 začal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za porušenie povinnosti podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie.

6. Uvedenú   skutočnosť   oznámil   navrhovateľovi   predseda   výboru   listom sp. zn. VP/93/06-K   z   20. októbra 2006   doručeným   navrhovateľovi   25. októbra 2006, v prílohe   ktorého   mu   zaslal   predmetné   uznesenie   a zároveň   ho   vyzval,   aby   sa   k nemu vyjadril.

7. Navrhovateľ   sa   k výzve   vyjadril   listom   zo   7. novembra 2006,   v ktorom   okrem iného uviedol, že «moje ujatie sa funkcie... nastalo prevzatím a podpisom „Dohody o zmene pracovných podmienok“ a to dňa 06. 09. 2006... Mám zato, že 30 dňovú lehotu som dodržal a preto navrhujem NR SR - Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ukončiť konanie...».

8. Rozhodnutím   sp. zn.   VP/93/06-K   z   29. januára 2007   výbor   konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen výkonného výboru fondu porušil povinnosť ustanovenú   v čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.,   za   čo   mu   uložil   pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to vo výške 47 500 Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol:„Výbor   dospel   po   vykonanom   dokazovaní   dospel   k   záveru,   že   obrana   verejného funkcionára nie je právne relevantná, keďže ústavný zákon nepodmieňuje výkon funkcie výkonom pracovného pomeru a nie je možné počítať začatie lehoty inak, ako je uvedené v ústavnom zákone. Z tohto dôvodu je výklad verejného funkcionára účelový a je nesporné, že uvedený verejný funkcionár porušil ústavný zákon a preto prijal uznesenie, ktorým sa menovanému... ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona.“

9. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 bolo navrhovateľovi doručené 12. apríla 2007.

III.

Relevantná právna úprava

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie (...) podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie (...).

Podľa   čl. 2   písm. zj)   v spojení   s čl. 3   ods. 1   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z. je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie   ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo zákonom (...).

Podľa druhej vety čl. 9 ods. 3 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie je začaté dňom, keď orgán podľa odseku 1 urobil prvý úkon voči verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 (...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj   povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru   na   ústavný   súd   v lehote   30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

IV.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha,   aby   ústavný   súd   preskúmal   a následne zrušil   rozhodnutie   výboru   sp.   zn.   VP/93/06-K   z   29.   januára   2007.   Svoj   návrh   opiera o nasledovné tvrdenia:

1. Funkcie   člena výkonného výboru   fondu   sa   právne relevantným spôsobom   ujal až 6. septembra 2006, keď došlo k uzatvoreniu Dohody o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej bol zaradený v pracovnom pomere do funkcie člena výkonného výboru fondu, z čoho vyplýva, že oznámenie podal v zákonom stanovenej lehote 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (do 60 dní od začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 prvá veta ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.), keďže bolo začaté uznesením zo 16. októbra 2006 a rozhodnutie bolo prijaté až 29. januára 2007, a preto výbor „mal povinnosť po dni 15. 12. 2006 konštatovať, že nedodržal ústavnú lehotu pre svoje rozhodnutie vo veci samej... a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd po preskúmaní dotknutej   dokumentácie   konštatoval,   že   z menovacieho   dekrétu   predloženému   výboru predsedom Prezídia fondu vyplýva, že navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru fondu   vymenovaný   18.   augusta   2006,   pričom   v tomto   dekréte   je   explicitne   uvedené, že „Začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“. V zhode so stanoviskom výboru, je ústavný   súd   toho   názoru,   že   obsah   tohto   menovacieho   dekrétu   ústavne   relevantným spôsobom   určil   termín,   ktorým   sa   navrhovateľ   ujal   dotknutej   verejnej   funkcie   a   ktorý je podstatný a určujúci z hľadiska plynutia lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že Dohoda o zmene   pracovných   podmienok   medzi   fondom   a   navrhovateľom   bola   uzatvorená až 6. septembra 2006, pretože aj v tejto dohode sa výslovne uvádza, že nadobúda účinnosť 18. augusta 2006.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že tvrdenia navrhovateľa o začatí plynutia lehoty   na   podanie   oznámenia   od   6.   septembra   2006   neobstoja,   a to   ani s prihliadnutím na jeden   zo   základných princípov   práva   „ignorantia   legis   non   exusat“   (neznalosť zákona neospravedlňuje).   Navrhovateľ   ako   verejný   činiteľ   mal   poznať   ústavný   zákon č. 357/2004 Z. z. a postupovať podľa neho (m. m. tiež IV. ÚS 3/07, II. ÚS 101/07).Z uvedeného   vyplýva,   že   navrhovateľ   bol   povinný   podať   oznámenie   podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v lehote 30 dní od svojho vymenovania do funkcie, t. j. v lehote 30 dní od 18. augusta 2006. Pretože ústavné právo nemá všeobecné ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie generálnej právnej normy civilného procesu, a teda § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi začala plynúť 30-dňová lehota na splnenie povinnosti uloženej ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z. nasledujúci deň po ustanovení do funkcie,   teda   19. augusta 2006.   Požadované   oznámenie   však   navrhovateľ   podal na poštovú   prepravu   až   19.   septembra   2006,   hoci   lehota   na   jeho   podanie   mu   uplynula 17. septembra 2006. Z tohto zjavne vyplýva, že navrhovateľ podal oznámenie po ústavným zákonom   ustanovenej   30-dňovej   lehote,   čím   porušil   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. (m. m. II. ÚS 101/07).

Vo vzťahu k druhému z tvrdení navrhovateľa ústavný súd po tom ako zistil, že lehota uvedená v čl. 9 ods.   5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade nebola   dodržaná,   v zhode   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV. ÚS 3/07, III. ÚS 23/07,   III. ÚS 24/07),   konštatoval,   že   v právnom   poriadku   Slovenskej   republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne   relevantným   spôsobom   rozhodnúť   aj   po   uplynutí   tejto   lehoty,   t. j.   ide   len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával   rozhodnutia   v lehote   ustanovenej   v   čl. 9   ods. 5   prvej   vete   ústavného   zákona č. 357/2004 Z. z. aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Opierajúc   sa   o uvedené   ústavný   súd   sumarizujúc   svoje   závery   konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia výboru sp. zn. VP/93/06-K z 29. januára 2007 nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, a preto ho podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007