znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 140/2014-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu   Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. S., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Serekom, Nová Doba 489/15, Nižná, ktorou   namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Námestovo   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C   157/2008,   za   účasti Okresného súdu Námestovo, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 157/2008   p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 157/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   mu   j e   Okresný   súd   Námestovo   p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e   p o v i n n ý   uhradiť J. S. trovy konania v sume 417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu   JUDr.   Dušana   Sereka,   Nová   Doba   489/15,   Nižná,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra 2013   doručená   sťažnosť   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. Dušanom Serekom, Nová Doba 489/15, Nižná, ktorou   namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 157/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 157/2008 v procesnom postavení navrhovateľa. Žalobou doručenou okresnému súdu 22. augusta 2008 sa sťažovateľ domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Podľa judikatúry Ústavného súdu aj nesústredená a neefektívna činnosť súdu môže zapríčiniť   porušenie   Ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov ak činnosť súdu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na súd. Odstránením právnej neistoty účastníka konania je   až   právoplatné   meritórne   rozhodnutie   súdu   (I.   ÚS   376/06,   III.   ÚS   90/07, IV. ÚS 493/2012).   Vydanie   rozsudku   Okresného   súdu   Námestovo   so   sp.   zn. 5 C/157/2008-169 zo dňa 30. 11. 2011 možno podľa nášho názoru považovať za úkon, ktorý bol   výsledkom   nesústredenej   a   neefektívnej   činnosti   súdu,   nakoľko   bol   neskôr   tento rozsudok zrušený Krajským súdom Žilina z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, na ktoré však sťažovateľ poukazoval (dôvody uvedené v odvolaní uvádzal už aj v samotnom prvostupňovom konaní) počas celého konania v písomných vyjadreniach, ale aj v ústnych prednesoch, najmä v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 11. 11. 2011.“

Podľa názoru sťažovateľa „V konaní je niekoľko období, ktoré svedčia o neefektivite postupu   porušovateľa   a   možno   ich   označiť   za   prieťahy   v   konaní   a   to   v   období od 15. 08. 2008 do 22. 09. 2009 (od podania žalobného návrhu až do vytýčenia prvého pojednávania vo veci, v trvaní 13 mesiacov), od 23. 09. 2009 do 15. 03. 2010 (v trvaní 6 mesiacov), od 10. 06. 2010 do 02. 06. 2011 (po odročení pojednávania až po konanie pojednávania nového v trvaní takmer 12 mesiacov), od 01. 01. 2012 do 01. 03. 2012 (od podania odvolania sťažovateľom až po doručenie spisu odvolaciemu súdu).“.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia „vo výške 8.000   €   z   dôvodu   vzniknutej   nemajetkovej   ujmy   spôsobnej   bezdôvodným   nekonaním zo strany Okresného súd Námestovo...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa J. S... priznané v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods.   1   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Námestovo Ústavný súd SR prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/157/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej výške 8.000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Námestovo povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľovi J. S. trovy právneho zastúpenia podľa § 11, ods. 3 v spojitosti s § 14, ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a   to   za   nasledujúce   2   úkony   právnej   služby   za   rok   2013   v   celkovej   výške   275,94   €: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 130,16 € + 7,81 € réž. paušál, 2. vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 130,16 € + 7,81 € réž. paušál, ktoré je povinný zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   Dušana   Sereka   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného súdu   o   vyjadrenie   k   sťažnosti.   Na   žiadosť   ústavného   súdu   reagovala   predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 4505/14 z 20. januára 2014, v ktorom okrem iného uviedla, že „sa jedná o vec náročnú na skutkové dokazovanie, keďže predmetom konania je určenie podielového spoluvlastníctva a určenie vlastníctva žalobcu titulom zmlúv, ktoré vychádzali z neoverených geometrických plánov a nezobrazovali medzitým prebiehajúcu ROEP   v   katastri   a   ani   zmeny   vykonané   od   ich   vyhotovenia   do   účinnosti   zmlúv“. K svojmu vyjadreniu pripojila aj prehľad procesných úkonov:

„- dňa 22. 8. 2008 bola podaná Okresnému súdu v Námestove žaloba sťažovateľa o určenie vlastníckeho práva

- dňa 03. 09. 2008 bol daný pokyn na doručenie žaloby vrátane jej prílohy strane žalovaných na vyjadrenie v počte 10 kusov

-   dňa   16.   10.   2008   vyjadrenie   žalovaných   1/-9/   prostredníctvom   ich   zástupcu, ktorého si splnomocnili na zastupovanie vo veci

-   dňa   20.   10.   2008   daný   pokyn   na   doručenie   žaloby   pre   žalovaného 1/ prostredníctvom OO PZ

-   dňa   16.   01.   2009   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   o   ktorom   bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu z 29. 01. 2009

- dňa 21. 07. 2009 bol určený termín pojednávania na 22. 09. 2009, boli žiadané doklady od Správy katastra + výzva pre žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu

- dňa 29. 07. 2009 podaný návrh - doplnenie žaloby, ktoré bolo 3. 8. 2009 zaslané na vedomie právnemu zástupcovi žalovaných 1/ až 9/

- dňa 22. 09. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovaným v 1/ až 5/ rade a voči žalovaným v 11 až 9/ rade a zastaveniu konania voči ním,   došlo   k   výsluchu   účastníkov   konania   a   svedkov.   Pojednávanie   bolo   odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania podľa návrhu účastníkov konania. Zároveň bola podaná ústavná sťažnosť, za ktorým účelom bolo pojednávanie odročené na neurčito. Spis bol vrátený z ústavného súdu dňa 28. 10. 2009, o čom svedčí úradný záznam na čl. 81 p. v.

- dňa 30. 11. 2009 doručený návrh na zmenu petitu žaloby, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením z 15. 03. 2010, kedy bol zároveň vytýčený termín pojednávania na 4. 5. 2010.

- dňa 4. 5. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okrem vyjadrenia právnych zástupcov účastníkov konania k dosiaľ zabezpečeným dôkazov a vykonanému dokazovaniu, došlo k výsluchu predvolaných svedkov (2). Pojednávanie bolo odročené na 10. 06. 2010 za   účelom   doplnenia   dokazovania   vyžiadaním   si   ďalších   potrebných   dokladov. Pojednávanie bolo zrušené 2. 6. 2010 z dôvodu povinného školenia sudcu.

-   dňa   9.   5.   2011   bolo   vytýčené   pojednávanie   na   2.   6.   2011,   na   ktorom   došlo k výsluchu svedkov.   Pojednávanie   odročené za   účelom doplnenia dokazovania výsluchu žalovanej 2/ a technického pracovníka Správy katastra na deň 14. 07. 2011

-   dňa   07.   06.   2011   návrh   na   zámenu   účastníka   konania,   o   ktorej   súd   rozhodol uznesením z 13. 06. 2011

-   proti   uzneseniu   o   pripustení   nového   účastníka   do   konania   podané   odvolanie 8. 7. 2011,   za   ktorým   účelom   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   do   rozhodnutia o odvolaní sa žalovaného. Zároveň dňa 14. 07. 2011 mimo pojednávanie došlo k výsluchu predvolanej svedkyne

- dňa 08. 08. 2011 bola vec predložená na KS ZA na rozhodnutie o odvolaní sa pristupujúceho účastníka do konania

- dňa 20. 09. 2011 spis vrátený na tunajší súd

- dňa 05. 10. 2011 vytýčený termín pojednávania na 11. 11. 2011

- dňa 11. 11. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k dokazovaniu oboznámením   s   obsahom   listín   tvoriacich   súčasť   spisu   a   k   vyjadreniu   sa   strán k dokazovaniu   a   k   právnej   stránke   veci.   Pojednávanie   odročené   na   30.   11.   2011 na vyhlásenie rozsudku

- dňa 30. 11. 2011 vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá a tiež vydané uznesenie o priznaní svedočného

- dňa 20. 12. 2011 podané odvolanie a dňa 01. 03. 2012 bola vec predložená KS ZA

- dňa 14. 12. 2012 vec vrátená z KS ZA, rozhodnutie bolo zrušená a vec vrátená na ďalšie konanie [s poukázaním na § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pozn.]

- dňa 27. 12. 2012 daný pokyn na doručenie rozhodnutia krajského súdu

-   dňa   30.   apríla   2013   vydané   uznesenie o ustanovení znalca   z odboru   geodézia a kartografia

- dňa 20. 05. 2013 vydané uznesenie o zložení zálohy na znalecké dokazovanie

- dňa 14. 06. 2013 vydané uznesenie o poukázaní preddavku znalcovi na základe jeho vyžiadania z 7. 6. 2013

- dňa 26. 07. 2013 žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Súhlas s predĺženým lehoty zaslaný 28. 08. 2013

- dňa 09. 09. 2013 bol doručený súdu vypracovaný znalecký posudok

-   dňa   30.   09.   2013   vydané   uznesenie   o   priznaní   znalečného,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 25. 10. 2013, spolu s uznesením bol doručovaný ZP na vyjadrenie sa.

- dňa 09. 10. 2013 zaslané vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného 1/

- dňa 08. 01. 2014 vytýčený termín pojednávania na 5. 2. 2014.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu   v   zásade   zodpovedá   obsahu   spisu,   a   preto   ho   považoval   za   relevantný   podklad pre svoje rozhodovanie. Navyše ústavný súd zo spisu zistil, že pojednávanie nariadené na   5. február   2014   okresný   súd   medzičasom   odročil   na   účely   doplnenia   znaleckého dokazovania   a v nadväznosti   na   to   24.   marca   2014   vyzval   účastníkov   konania na predloženie otázok pre znalca. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 157/2008 z 20. mája   2014   nariadil   znalecké   dokazovanie   a   uznesením   sp.   zn.   5 C 157/2008 z 27. mája 2014 uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 140/2014-14 zo   7.   marca   2014   ju   prijal   na   ďalšie   konanie   v   rozsahu   namietaného   porušenia   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 157/2008.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu,   aby   prípadne   doplnila   predchádzajúce   vyjadrenie   okresného   súdu   k   sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 378/14 zo 17. apríla 2014 oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. Spr 4505/14 z 20. januára 2014 o ďalší procesný úkon súdu z 24. marca 2014, kedy boli účastníci konania vyzvaní na predloženie otázok pre znalca na účely doplnenia znaleckého dokazovania.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 4505/14 z 20. januára 2014 a zo 7. februára 2014, ako aj sp. zn. Spr 378/14 zo 17. apríla 2014 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   9.   júna   2014 okrem iného uviedol, že sa „nestotožňuje s tvrdením, že skutková náročnosť veci je daná skutočnosťou, že sa sťažovateľ ako žalobca domáha určenia vlastníckeho práva titulom zmlúv,   ktoré   mali   vychádzať   z   neoverených   geometrických   plánov,   ktoré   nezobrazovali prebiehajúcu ROEP v katastri a ani zmeny vykonané od ich vyhotovenia do účinnosti zmlúv. V   tejto   súvislosti   sťažovateľ   považuje   za   potrebné   uviesť,   že   kúpne   zmluvy,   na základe ktorých nadobudol vlastníckeho právo povolením vkladu býv. Správou katastra Tvrdošín spísané formou notárskej zápisnice č.... vychádzali z geometrických plánov č..., ktorý bol úradne overený Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom dňa 24. 05. 2001 pod číslom... a č..., ktorý bol úradne overený Správou katastra Dolný Kubín dňa 26. 06. 1995 pod č... (GP ako originály sú súčasťou súdneho spisu), pričom tieto GP boli súčasťou ako technický podklad predmetných kúpnych zmlúv. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že by tieto geometrické plány boli neoverenými GP. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že by v čase platnosti   a   účinnosti   predmetných   kúpnych   zmlúv,   resp.   v   čase   nadobudnutia   vecno- právnych   účinkov   týchto   zmlúv   prebiehala   pre   k.   ú...,ROEP.   Aj   zo   súdneho   spisu a   z   výsluchu   svedkov   (vyhotoviteľa   ROEP   -   Ing.   B.)   vyplynulo,   že   register   obnovenej evidencie   pozemkov   pre   k.   ú....   prebiehal   a bol   ukončený   v   roku   2007,   konkrétne rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Námestovo č... zo dňa 23. 11. 2007. Vklady vlastníckeho práva na základe predmetných kúpnych zmlúv boli povolené dňa 18. 03. 2003. V čase, kedy teda boli úradne overené predmetné GP a predmetné kúpne zmluvy spísané, podpísané,   kedy   bol   na   ich   základe   povolený   vklad   do   KN   vychádzali z aktuálnych a platných údajov KN pre k. ú... (pozemnoknižný stav).“.

Podľa názoru právneho zástupcu   sťažovateľa „Skutkovo možno vec hodnotiť ako zložitejšiu, nie však náročnú. Charakterom ide o vec (určovacia žaloba k nehnuteľnostiam) v   súdnom   konaní   pomerne   často   prejednávanú   a   preto   nemožno   povedať,   že   by   si vyžadovala   náročné   a   zdĺhavé   skutkové   dokazovanie.   Vo   veci   je   potrebné   v súčasnosti správne technicky identifikovať sporné diely parciel, ktoré boli predmetom predmetných kúpnych   zmlúv,   stotožniť   ich   prípadne   so   súčasným   KN-E   stavom,   resp.   vyhotoviť geometrický   plán,   ktorým sa odčlení príslušná   časť   KN-E   parcely   zodpovedajúca   tomu ktorému spornému dielu. Všetky tieto otázky je možné vyriešiť v rámci jedného znaleckého dokazovania, ktoré v podstate bolo možné vykonať už na začiatku celého procesu, avšak do rozhodnutia Krajského súdu Žilina (7Co/60/2012-196 zo dňa 06. 11. 2012) sa súd riadil vo   veci   nesprávnym   právnym   názorom,   na   základe   ktorého   znalecké   dokazovanie   ani nevykonával, čím v podstate došlo k zbytočnému predĺženiu celého sporu.“.

Právny zástupca sťažovateľa zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa   v konaní pred ústavným súdom   v prvom   rade domáha vyslovenia porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 157/2008.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného   konania   je   rozhodovanie   o   určení   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam. Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú   súčasť rozhodovacej   agendy   okresných   súdov.   Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd pripúšťa, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä   vzhľadom   na   potrebu   vykonať   v   záujme   ustálenia   skutkového   stavu   znalecké dokazovanie na identifikáciu sporných parciel, pričom vyvstáva potreba zabezpečiť celý rad listinných dôkazov. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že skutková zložitosť veci   síce   nemôže   ospravedlniť   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   namietaného   konania,   ale možno ju primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj závery v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 116/2012).

2.   Pri   hodnotení   doterajšieho   priebehu   namietaného konania z   hľadiska   ďalšieho štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 157/2008 k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   5   C   157/2008   vyplýva,   že   v   doterajšom   priebehu namietaného konania sa vyskytli obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu, avšak konanie   ako   celok   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   poznačené   najmä   neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na dôvody, pre ktoré bol jeho rozsudok sp. zn. 5 C 157/2008 z 30. novembra 2011 zrušený krajským súdom [z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, teda že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav] a vrátený na ďalšie konanie.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   najmä   neefektívnou a nesústredenou   činnosťou   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   došlo   k   zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   namietané   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 157/2008 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 8 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádza zo   zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Majúc na zreteli, že vec je skutkovo náročnejšia, vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného   konania,   období   krátkodobej   nečinnosti,   ako   aj   období,   v   ktorých   došlo k neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   priznanie finančného   zadosťučinenia   v   sume   3   000   €   bude   primerané   konkrétnym   okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. Dušanom Serekom. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keď išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013, a za prvý polrok 2013, ktorá bola 804 €, pri úkone právnej služby vykonanom v roku 2014. Úhradu   priznal   za   tri   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia,   podanie sťažnosti, písomné podanie na súd) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“).   Za   dva   úkony   vykonané   v   roku   2013   tak   priznal po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, za jeden úkon vykonaný v roku 2014 úhradu 134 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 € a za úkon vykonaný v roku 2014 v sume 8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 417,98 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014