znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 140/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 295/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 45 C 69/2007) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2009 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 C 295/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom Bratislava II pod sp. zn. 45 C 69/2007).

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred   ústavným   súdom   a   vyplnené   potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových pomeroch.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že 11. decembra 2006 podal ako žalobca žalobu o náhradu škody proti žalovanej JUDr. L. R. (ďalej len „žalovaná“). Podľa názoru sťažovateľa okresný súd vykonal dosiaľ vo veci jediný úkon, keď uznesením sp. zn. 45 C 69/2007   z 20.   júla   2007   rozhodol   o jeho   žiadosti   o priznanie   oslobodenia   od   súdnych poplatkov z 11. decembra 2006 tak, že mu toto oslobodenie priznal a ustanovil mu ako právneho zástupcu z radov advokátov Mgr. V. Š. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „V záujme   nápravy   veci   dňa   29. januára   2009   poslal   som   sťažnosť   na   prieťahy   v súdnom konaní predsedovi okresného súdu, na ktorú som dostal odpoveď najprv od predsedníčky Okresného súdu Bratislava II, ktorá mi oznámila, že vec bola odstúpená po reorganizácii Okresnému súdu Pezinok a tak som 6. februára 2009 poslal opakovanú sťažnosť na vznik prieťahov v súdnom konaní predsedovi Okresného súdu v Pezinku, na ktorú mi listom zo dňa 5. marca 2009 Spr. 2015/2009 odpovedala JUDr. L. P., predsedníčka Okresného súdu Pezinok,   ktorá sa   mi   o.   i.   listom ospravedlnila   na spôsobený   prieťah v konaní   vo   veci 4 C/295/2008   čo   je   uvedené   na   2.   str.   jej   listu   v predposlednom   odseku.   Predsedníčka okresného   súdu   zdôvodnila   vznik   prieťahu   hlavne   personálnou   poddimenzovanosťou Okresného súdu v Pezinku ako aj dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne... Predsedníčka Okresného súdu v Pezinku vo svojom liste zo dňa 5. marca 2009, ktorý je jej odpoveďou na   moju sťažnosť   na   prieťahy upozorňujeme síce   že   pojednávanie je vytýčené na 30. apríla 2009 o 9.00 hod., čo však nijako nespochybňuje oprávnenosť mojej sťažnosti na prieťahy postúpenej ústavnému súdu, keďže prieťahy už vznikli...“.

Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „- zaviaže v súčasnosti konajúci Okresný súd v Pezinku pokračovať v súdnom konaní bez   prieťahov   a v zrýchlenom   slede,   aby   sa   tak   aspoň   čiastočne   eliminovali   vzniknuté prieťahy v súdnom konaní, ktoré zapríčinil častou nečinnosťou Okresný súd v Pezinku,

-   zaviaže   dotknutý   Okresný   súd   v Pezinku   vyplatiť   mi   zadosťučinenie   vo   výške 80 000,- Sk. Výšku zadosťučinenia považujem za primeranú s tým, že ústavný súd prihliadne na to a zohľadní nezvratnú skutočnosť, že dotknutý súd sa zdĺhavým konaním podieľa na zhoršovaní   môjho   zdravotného   stavu,   pretože   trpím   viacerými   vážnymi   chronickými ochoreniami a zdĺhavé pojednávanie na súdoch, vrátane pojednávania na ústavnom súde, ma zbytočne psychicky zaťažu, spôsobuje mi stresy, čo neprispieva hlavne na moju vysokú hypertenziu, ktorá sa pohybuje v priemere 200/100/90, pričom sa moje srdcovo - cievne ochorenie v súčasnosti naďalej zhoršuje.   Rovnako požadujem, aby súd prihliadol aj na námahu, ktorú musím naviac vynakladať, vinou dotknutého okresného súdu, aby som sa domohol   svojho   práva,   čo   máte   stojí   nemalé   finančné   prostriedky   (cestovné   na   súdy, poplatky poštové, za administratívne práce a iné),

-   zaviaže   dotknutý   Okresný   súd   v Pezinku   k úhrade   súdnych   trov   právneho zastupovania s tým že k úhrade dôjde na účet môjho právneho zástupcu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   4   C   295/2008   (pôvodne   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 69/2007).

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ podal 14. decembra 2006 proti žalovanej žalobu o náhradu škody na Okresnom súde Bratislava III. Vec bola vedená pod sp. zn. 9 C 182/2006. Prípisom sp. zn. 9 C 182/2006 zo 14. februára 2007 Okresný súd Bratislava III postúpil spis Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Vec napadla na Okresný súd Bratislava II 17. apríla 2007 a bola jej pridelená sp. zn. 45 C 69/2007. Okresný súd Bratislava II požiadal prípisom zo 7. mája 2007 Okresný súd Bratislava I o zapožičanie spisu sp. zn. 15 C 267/2004. Ďalším prípisom zo 7. mája 2007   vyzval   Okresný   súd   Bratislava   II   sťažovateľa   na   dôsledné   vyplnenie   pripojeného potvrdenia   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch   a zaslanie   dokladov preukazujúcich   uvádzané   tvrdenia.   Okresný   súd   Bratislava   I prípisom   z 15.   júna   2007 oznámil Okresnému súdu Bratislava II, že spis sp. zn. 15 C 267/2004 nemôže zapožičať, pretože   od   16.   januára   2007   sa   nachádza   na   Krajskom   súde   v Bratislave   z dôvodu rozhodnutia   o odvolaní. Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava II   sp.   zn.   45 C 69/2007 z 20. júla 2007 bolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a bol mu ustanovený zástupca z radov advokátov. Prípisom z 21. augusta 2007 požiadal Okresný súd Bratislava II Krajský súd v Bratislave o oznámenie, pod akým číslom je vedené konanie o odvolaní v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 15 C 267/2004, ako   aj   o poskytnutie   informácie,   v akom   štádiu   sa   odvolacie   konanie   nachádza. S účinnosťou   od   1.   januára   2008   došlo   v dôsledku   reoptimalizácie   súdnej   sústavy k prechodu výkonu súdnictva na okresný súd. Dňa 4. marca 2009 nariadil okresný súd termín   pojednávania na 30.   apríl   2009.   Výzvou   zo   4.   marca   2009   vyzval okresný   súd žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k žalobe.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

V konaniach   o sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   o súdoch“).   Takúto sťažnosť totiž   ústavný súd považuje za účinný   prostriedok ochrany   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch,   prijme opatrenia   smerujúce k zabezpečeniu   ochrany základného   práva sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedníčke okresného súdu 10. februára 2009 podal. Po podaní sťažnosti okresný súd 4. marca 2009 nariadil termín pojednávania vo veci sťažovateľa na 30. apríl 2009. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd po podaní sťažnosti začal vo veci konať, t. j. sťažnosťou sa zabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak by okresný   súd   v ďalšom   období   v   namietanom   konaní nepostupoval plynulo,   resp. efektívne,   sťažovateľovi   nič   nebráni   v tom,   aby   sa   opätovne   obrátil   na   ústavný   súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009