znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 140/04-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2004 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Auxta prerokoval prijatú sťažnosť V. D., bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. P. K., P., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   Poprad   v konaní vedenom   pod sp. zn. 11 C 129/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 129/98 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Poprad v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   129/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   D. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   25 000   Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Poprad j e   p o v i n n ý   uhradiť V. D. trovy právneho zastúpenia v sume   9 342   Sk   (slovom   deväťtisíc   tristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   na   účet   jej právneho zástupcu JUDr. P. K., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. IV. ÚS 140/04-22 z 5. mája 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. D., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), doručenú ústavnému súdu 9. marca 2004, ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 129/98.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 16. marca 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril okresný   súd   listom   sp.   zn.   Spr.   4/US/04   doručeným   ústavnému   súdu 21.   apríla   2004, v ktorom   konštatoval,   že „priebeh   konania   ovplyvnila   hlavne   sťažovateľka   neúplnými podaniami podľa obsahu smerujúcimi k zmene návrhu v predmete spore. Zmeny návrhu nie vždy skutkovo podložila a doplnila listinnými dôkazmi. K týmto návrhom musel vždy súd zaujať stanovisko aj s prihliadnutím k ďalšiemu dokazovaniu“. Okresný súd okrem iného konštatoval, že nepriaznivý dopad na dĺžku a plynulosť konania malo aj dočasné pridelenie zákonného sudcu na nadriadený súd.

Sťažovateľka reagovala na vyjadrenie okresného súdu listom právneho zástupcu z 12. júla 2004, ktorý uviedol, že z vyjadrenia okresného súdu „vyplýva, že bolo porušené základné právo sťažovateľky (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (...)“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení   účastníkov   a obsahu predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 17. február 1998 - sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na začatie konania,

- 24. február 1998 - okresný súd si vyžiadal od Okresného súdu Prešov výpis z obchodného registra týkajúci sa odporcu,

- 8. apríl 1998 - okresný súd urgoval zaslanie výpisu z obchodného registra,

- 7. máj 1998 - okresnému súdu bolo oznámené, že údaje o odporcovi sa v obchodnom registri nenachádzajú,

- 12. máj 1998 - okresný súd nariadil pojednávanie na 15. máj 1998,

- 15. máj 1998 - okresný súd uznesením č. k. 11 C 129/98-16 konanie zastavil,

- 30. jún 1998 - sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu okresného súdu z 15. mája 1998,

- 15. júl 1998 - spis bol zaslaný Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

-   2.   december   1998   -   krajský   súd   uznesením   č.   k.   3   Co   327/98-21   zrušil   uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 25. január 1999 - spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 4. marec 1999 - sťažovateľka oznámila okresnému súdu presné označenie odporcu,

-   9.   marec   1999   -   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   doplnila   návrh   a presne špecifikovala výšku škody, ktorej náhradu žiadala, a aby na preukázanie jej tvrdení doložila listinné dôkazy,

-   11.   máj   1999   -   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   bodové   ohodnotenie   a vyčíslenie výšky odškodnenia za bolesť poskytne lekár len na vyžiadanie okresného súdu,

- 14. máj 1999 - sťažovateľka zaslala okresnému súdu vyčíslenie straty na zárobku počas jej práceneschopnosti   spôsobenej   úrazom   a   súčasne oznámila,   že   nevie   dokladovať   ostatnú majetkovú škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku úrazu,

- 22.   február   2000   -   okresný   súd   zaslal   doplnený   návrh   sťažovateľky   na   vyjadrenie odporcovi, ktorý sa k nemu vyjadril 9. marca 2000,

- 17. máj 2000 - sťažovateľka urgovala konanie vo veci,

- 18. december 2000 - okresný súd nariadil pojednávanie na 9. február 2001,

- 31.   január   2001   -   sťažovateľka   navrhla   okresnému   súdu   vykonanie   dokazovania vypočutím svedkov a súčasne sa vyjadrila k stanovisku odporcu z 9. marca 2000,

- 9. február 2001 - pojednávanie bolo odročené na neurčito a sťažovateľke sa na jej žiadosť poskytla lehota dvoch mesiacov, aby v troch vyhotoveniach podala doplnený návrh, pretože na pojednávaní si uplatnila náhradu škody vo vyššej sume, než ako uviedla v pôvodnom návrhu,

- 5. apríl 2001 - sťažovateľka zaslala okresnému súdu doplnenie návrhu, v ktorom sčasti dokladovala ňou požadovanú náhradu škody,

- 2. máj 2001 - sťažovateľka podaním navrhla v rámci dokazovania vypočuť svedka,

- 7. máj 2001 - okresný súd nariadil na 18. máj 2001 informatívny výsluch sťažovateľkou navrhovaného svedka,

-   18.   máj   2001   -   okresným   súdom   bol   vypočutý   svedok   (bez   prítomnosti   účastníkov konania),

-   22.   august   2001   -   sťažovateľka   urgovala   konanie   vo   veci   a žiadala   o nariadenie pojednávania,

- 31. január 2002 - okresný súd vyzval odporcu na zaujatie stanoviska k doplnenému návrhu sťažovateľky z 5. apríla 2001,

-   14.   február   2002   -   okresnému   súdu   bolo   právnym   zástupcom   odporcu   oznámené,   že k doplnenému   návrhu   sťažovateľky   nemôže   zaujať stanovisko,   pretože   okresný   súd   mu tento návrh nezaslal,

- 25. február 2002 - okresný súd vyzval sťažovateľku na dokladovanie „pracovno-právnej spôsobilosti   odporcu“ a súčasne   opätovne   žiadal   odporcu   o vyjadrenie   k doplnenému návrhu sťažovateľky,

- 21. marec 2002 - okresnému súdu bol sťažovateľkou zaslaný doklad o právnej subjektivite odporcu,

-   26.   marec   2002   -   právny   zástupca   odporcu   podal   okresnému   súdu   stanovisko k doplnenému návrhu sťažovateľky,

- 2. júl 2002 - okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľky na 9. august 2002,

- 30. september 2002 - sťažovateľka na informatívnom výsluchu oznámila okresnému súdu zmenu návrhu a doložila jeho písomnú podobu,

- 30. október 2002 - sťažovateľka   žiadala,   aby   okresný   súd   vyžiadal   od   lekára   bodové ohodnotenia bolestného,

-   3.   január   2003   -   sťažovateľka   poslala   okresnému   súdu   potvrdenie   o výške   bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a v súlade s ním upravila petit návrhu,

- 28. február 2003 - okresný súd nariadil pojednávanie na 30. apríl 2003,

- 30. apríl 2003 - pojednávanie bolo na žiadosť právneho zástupcu odporcu odročené na 19. máj 2003 z dôvodu uskutočnenia ohliadky na mieste samom a vypočutia účastníkov konania,

- 5. máj 2003   -   okresný   súd   zmenil   nariadený   termín   pojednávania   z 19.   mája 2003   na 26. máj 2003,

- 26. máj 2003 - pojednávanie bolo po vykonaní ohliadky na mieste samom a vypočutí účastníkov   konania   odročené   na   neurčito   z dôvodu   ustanovenia   znalca   z   odboru traumatológie,

-   29.   jún   2003   -   okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalca   z odboru   traumatológie   na vypracovanie znaleckého posudku,

- 1. október 2003 - okresnému súdu bol znalcom doručený znalecký posudok (zranenie sťažovateľky je v príčinnej súvislosti s úrazom),

- 28.   január   2004   -   vo   veci   konajúca   sudkyňa   oznámila   predsedovi   okresného   súdu skutočnosti, pre ktoré sa vzhľadom na podanie sťažovateľky z 28. januára 2004 cítila byť vo veci zaujatá,

- 6. február 2004 - okresný súd zaslal spis krajskému súdu na rozhodnutie o dôvodoch, pre ktoré by zákonná sudkyňa mohla byť z prejednania veci vylúčená,

-11. február 2004 - spis bol doručený krajskému súdu

-17.   marec 2004   -   krajský   súd   uznesením   č.   k.   9 NCc 6/04-139   rozhodol,   že zákonná sudkyňa   nie   je   vylúčená   z prejednávania   a rozhodnutia   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 11 C 129/98,

- 30. marec 2004 - spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu,

- 30. júl 2004 - okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku z 1. októbra 2003, a nariadil pojednávanie na 25. október 2004.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48   ods.   2 ústavy   ustanovuje právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (IV. ÚS 232/03).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Pri hodnotení právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd zohľadnil skutkový a právny charakter veci, ako aj platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie o predmete konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 129/98, v ktorom si sťažovateľka uplatňuje   náhradu   škody   na   zdraví   spôsobenej   úrazom. Zo   skutočností   uvedených sťažovateľkou   a okresným   súdom   ani   z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu nezistil ústavný súd žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Ústavný súd vychádzal z toho, že na konania o náhradu škody na zdraví (odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) bolo v relevantnom čase potrebné aplikovať právnu   úpravu   prijatú   v   druhej   hlave   šiestej   časti   zákona   č.   40/1964   Zb.   Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a právnu úpravu prijatú vo vyhláške ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Ústavný súd súčastne pripúšťa, že rozhodovanie o náhrade škody na zdraví vykazuje určitý stupeň faktickej zložitosti veci súvisiaci s dokazovaním existencie úrazu,   príčinnej   súvislosti   medzi   úrazom   a spôsobenou   škodou   na   zdraví   (znalecké dokazovanie) a výšky škody.

Faktickú (skutkovú) náročnosť veci namietal aj okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 4/US/04 zo 6. apríla 2004 doručenom ústavnému súdu 21. apríla 2004, keď uviedol, že „... v danom prípade sa jedná o skutkovo náročnú vec a to najmä v oblasti dokazovania“.

Vychádzajúc   zo   samotnej   dĺžky   konania,   jeho   priebehu   a doteraz   dosiahnutých výsledkov   ústavný   súd   uvádza,   že   aj   napriek   predchádzajúcemu   konštatovaniu   určitej faktickej   zložitosti   veci   (náročnosti   dokazovania)   nejde   o takú   skutočnosť,   ktorá   by odôvodňovala doterajšiu dĺžku konania a stav, v akom sa konanie nachádza ku dňu vydania tohto nálezu.

2)   Pri   posudzovaní   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   ústavný   súd konštatuje, že určitý podiel na celkovej dĺžke konania má i sťažovateľka, a to najmä tým, že často menila petit návrhu ohľadom výšky ňou požadovanej náhrady škody (4. marca 1999, 9. februára 2001, 30. septembra 2002 a 3. januára 2003), ako aj tým, že zmeny návrhu nie vždy skutkovo podložila a doplnila listinnými dôkazmi, čím sťažila postup okresného súdu v otázke   ďalšieho   dokazovania   nevyhnutného   na   rozhodnutie   o merite   veci.   Na   ťarchu sťažovateľky ako účastníčky konania možno pripočítať aj nesplnenie si zákonom uloženej povinnosti označiť v návrhu dôkazy [výsluch svedkov navrhla sťažovateľka od podania návrhu (17.   februára 1998)   až podaním   z 31.   januára 2001]   a predložiť listinné   dôkazy (potvrdenie o bodovom ohodnotení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, doklady osvedčujúce stratu na zárobku) podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“).   Na   druhej   strane sťažovateľka urgovala konanie vo veci (17. mája 2000 a 22. augusta 2001) a opakovanými sťažnosťami adresovanými orgánu štátnej správy súdu sa domáhala urýchlenia konania v jej veci (6. decembra 2000, 4. novembra 2001, 4. februára 2002 a 10. decembra 2003). Na sťažnosti   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní   reagoval   predseda   okresného   súdu   listami sp. zn.   Spr.   0003/01   z 26.   januára   2001   a   Spr.   0016/01   z 30.   januára   2002,   v ktorých konštatoval,   že „nezistil   subjektívne   dôvody   na   strane   vybavujúceho   sudcu,   na   základe ktorých by bolo možné sťažnosť vyhodnotiť ako dôvodnú“, a predĺženie konania zdôvodnil aj   množstvom   agendy   a zaťaženosťou   senátov.   Sťažovateľka   sa   v záujme   urýchlenie konania   vo   veci   obrátila   podaním   z 13.   júna   2002   aj   na   Ministerstvo   spravodlivosti Slovenskej   republiky,   ktoré   naň reagovalo listom   č.   13690/02-51/1013-C   zo   7.   augusta 2002, ktorým ju odkázalo na príslušný krajský súd ohľadne prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu. Na podanie sťažovateľky z 13. marca 2003 odpovedal Krajský súd v Prešove listom sp. zn. Spr. 10043/03 z 15. mája 2003, ktorým konštatoval zistenie objektívnych   prieťahov   v konaní v dôsledku   stáže   zákonnej   sudkyne,   ako aj v dôsledku procesných   úkonov   sťažovateľky „týkajúcich   sa   ďalších   nárokov   na   náhradu   škody a zabezpečenia výsluchu svedkov“.

3)   Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu,   ústavný   súd   zistil   nasledovné   obdobia nečinnosti,   ktoré   mali   výrazný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania   a ktoré   je   potrebné považovať za zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy:

- od 14. mája 1999 (sťažovateľka zaslala okresnému súdu potvrdenie o výške straty na zárobku počas práceneschopnosti spôsobenej úrazom) do 22. februára 2000 (okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi), t. j. viac ako 9 mesiacov,

- od 9. marca 2000 (odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľky) do 18. decembra 2000 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 9 mesiacov,

- od 18. mája 2001 (okresný súd vypočul svedka) do 31. januára 2002 (okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k doplnenému návrhu), t. j. viac ako 8 mesiacov,

- od 30. septembra 2002 (sťažovateľka bola okresným súdom vypočutá na informatívnom výsluchu) do 28. februára 2003 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. 5 mesiacov.

Okresný súd tak spôsobil prieťahy spolu v trvaní viac ako 2,5 roka.

Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   sp.   zn.   Spr.   4/US/04   doručenej ústavnému súdu 2. júla 2004 poukázal na to, že za skutočnosti ovplyvňujúce dĺžku konania možno   považovať   aj   nadmerné   množstvo   vecí   v senáte   sudcu,   nedostatočné   personálne obsadenie súdu a dočasné pridelenie sudcu na nadriadený súd.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne   konanie,   ho   nezbavuje   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní. Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia   sudcov   pri   vybavovaní   agendy   nepredstavuje   dôvody,   ktoré   by   mohli   byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02).

V súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   ústavný   súd   tiež   konštatuje,   že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd (m. m. II. ÚS 2/01).

Podľa   názoru   ústavného súdu   okresný   súd   konal neefektívne napríklad v prípade oneskoreného reagovania okresného súdu na podanie sťažovateľky, ktorá 14. mája 1999 vyčíslila stratu na zárobku počas jej práceneschopnosti, a okresný súd zaslal doplnený návrh sťažovateľky odporcovi až 22. februára 2000. Podobne aj doplnenie návrhu sťažovateľkou z 5. apríla 2001 okresný súd zaslal na vyjadrenie odporcovi až 31. januára 2002.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že počas vyše šiestich rokov konania vo veci (od podania návrhu 17. februára 1998 do podania sťažnosti 9. marca 2004) okresný súd nariadil   vo   veci   štyri   pojednávania   (na   15.   máj   1998,   9.   február   2001,   30.   apríl   2003 a 26. máj 2003), z toho pojednávanie 15. mája 1998 sa konalo bez predvolania účastníkov (pojednávanie   bolo   totiž   nariadené   až   12.   mája   1998).   Prvé   pojednávanie   vo   veci   za prítomnosti   účastníkov   sa   tak   konalo   až   9.   februára   2001,   teda   po   viac   ako   2   rokoch a 11 mesiacoch od podania návrhu (17. februára 1998). Do vydania tohto nálezu okresný súd vo veci meritórne nerozhodol.

Ústavný súd, vychádzajúc z analýzy postupu podľa troch označených kritérií, dospel k záveru,   že   okresný   súd   v doterajšom   konaní   porušil základné   právo   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 11 C 129/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala z dôvodu prieťahov v konaní priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk.

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadnil všetky skutočnosti prebiehajúceho konania, ako aj všetky okolnosti zakladajúce porušenie   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   spočívajúce   v jej podiele na prieťahoch v konaní, ako aj v nekonaní a neefektívnej činnosti okresného súdu, pričom ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 Sk.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať úhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 29 310 Sk za tri úkony právnej služby podľa § 13 ods.   1 a   § 16   ods.   1   písm.   a), b) a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 a § 25 vyhlášky. Základná sadzba odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2004   je   4 534 Sk   (1/3 výpočtového   základu,   ktorým   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2003   vo   výške   13 602   Sk)   a hodnota   režijného paušálu je 136 Sk.

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde)   úhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   (prípravu a prevzatie   zastúpenia   a   písomné   podanie   ústavnému   súdu)   uskutočnené   v roku   2004 v hodnote 9 068 Sk (2 x 4 534 Sk) a dvakrát náhradu režijného paušálu vo výške 272 Sk (2 x   136   Sk).   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   konania   v celkovej   výške 9 342 Sk.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľke úhradu trov konania podľa § 13 ods. 1 vyhlášky, pretože   podľa   §   13   ods.   8   vyhlášky   ústavný   súd   postupuje   pri   rozhodovaní   o priznaní úhrady trov konania pred ústavným súdom podľa § 13 ods. 1 vyhlášky len vtedy, keď predmet konania pred ústavným súdom je oceniteľný v peniazoch, v inom prípade postupuje ústavný súd podľa § 13 ods. 8 prvej vety vyhlášky. Predmetom konania pred ústavným súdom bola ochrana práv sťažovateľky pred ich porušovaním okresným súdom (predmet konania neoceniteľný peniazmi). Ústavný súd nepriznal sťažovateľke ani úhradu trov za úkon právnej služby spočívajúci v ďalšej porade alebo rokovaní s klientom, pretože podľa neho   je   uplatnený   duplicitne,   pretože   tento   úkon   mohol   byť   vykonaný   v   rámci   úkonu prípravy a prevzatia veci, za ktorý ústavný súd náhradu trov priznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2004