znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 14/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1, čl.   47   ods.   2   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 103/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára 2011   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Senica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C 103/2007.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 24. októbra 2006 Okresnému súdu Trnava žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy proti sudcovi tohto súdu. Vec bola postúpená okresnému súdu 11. mája 2007 a je vedená pod sp. zn. 4 C 103/2007.

Sťažovateľ   odôvodňuje   tvrdenie   o   porušení   svojich   ústavou   garantovaných   práv najmä takto:

„I.A.   Žaloba   4   C/103/2007   bola   podaná   26.   10.   2006,   konanie   trvá   4-roky   bez vytýčenia termínu pojednávania, predseda súdu odmieta existenciu prieťahov a rovnako neznalosť zákonov sudkyňou. Sudkyňa marí konanie, pomáha jej predseda súdu, napokon nadriadený   súd   potvrdí   protizákonne   rozhodnutie   a   Ústavný   súd   sťažnosť   odmietne protiústavným spôsobom.

I.B.   Hoci   žaloba   je   –   o   náhradu   škody   spôsobenej   sudcom,   ktorý   zmaril   žalobu machináciami podanú v roku 1999 sp. zn.: 11 C/251/1999, neskôr prepísané na sp. zn.: 25 C/70/2004 marené sudkyňou JUDr. J. H., neskôr sudkyňou JUDr. Z. Z. a predsedom Okresného súdu v Trnave JUDr. P. L. Po 12-ročných prieťahoch nie je stále rozhodnuté vo veci. I.C.   Škoda   je   vo   výške   46.284   EUR   istina   plus   prísl.   dosahuje   výšku   1,000.000 EUR.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o nej takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd v Senici porušuje základné právo D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, spolu s čl. 14.

II.B. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 19 Co/220/2009-151 z dňa 27. 08. 2009 a aj uznesenie 4 Co/244/2010-189 z dňa 29. 10. 2010 a vec vracia na ďalšie konanie miestne príslušnému súdu, ktorým Okresný súd Bratislava II.

II.C. Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 46.284 EUR podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti Nálezu ÚS SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 v spojení s čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 103/2007.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   namietané   konanie   uznesením č.   k.   4   C   103/2007-   143   z   19.   mája   2009   zastavil   z   dôvodu,   že   sťažovateľ   napriek predchádzajúcim   výzvam (ako   aj   právoplatnému rozhodnutiu   okresného   súdu   z   5.   júna 2008,   ktorým   nevyhovel   jeho   žiadosti   o   priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov) nezaplatil súdny poplatok. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19 Co 220/2009-151 z   27.   augusta   2009   tak,   že   ho   potvrdil;   doručením   tohto   uznesenia   sťažovateľovi 28. septembra 2009 nadobudlo uznesenie okresného súdu o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 4 C 103/2007 právoplatnosť.

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená   10.   januára   2011,   pričom namietané konanie bolo právoplatne skončené 28. septembra 2009. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V súvislosti   s prípravou   predbežného   prerokovania   veci   ústavný   súd   zistil,   že v predmetnej   veci   sťažovateľ   podal   dovolanie   (aj   keď   to   v sťažnosti   neuvádza).   Keďže v súvislosti s predkladaním spisu dovolaciemu súdu Občiansky súdny poriadok ukladá súdu prvého   stupňa   určité   úlohy,   môžu   aj   v súvislosti   s týmto   postupom   príslušného   súdu vzniknúť   prieťahy,   a to   aj   s intenzitou,   ktorá   by   mohla   signalizovať   porušenie   ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Pre   posúdenie   tejto   otázky   bolo   ale v danom   prípade   relevantné   zistenie,   že v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (10.   januára   2011)   už   nemohlo   dochádzať postupom okresného súdu k porušovaniu označených práv, keďže spis sa od 5. januára 2011 už nachádzal na dovolacom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj ustálený právny   názor,   podľa   ktorého   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právu   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému   porušovaniu   týchto   práv   ešte   mohlo dochádzať, alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Vzhľadom na uvedené je sťažnosť vo vzťahu k postupu okresného   súdu   súvisiacemu   s predkladaním   spisu   dovolaciemu   súdu   zjavne neopodstatnená.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2011