SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 14/2011-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 103/2007, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára 2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 103/2007.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 24. októbra 2006 Okresnému súdu Trnava žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy proti sudcovi tohto súdu. Vec bola postúpená okresnému súdu 11. mája 2007 a je vedená pod sp. zn. 4 C 103/2007.
Sťažovateľ odôvodňuje tvrdenie o porušení svojich ústavou garantovaných práv najmä takto:
„I.A. Žaloba 4 C/103/2007 bola podaná 26. 10. 2006, konanie trvá 4-roky bez vytýčenia termínu pojednávania, predseda súdu odmieta existenciu prieťahov a rovnako neznalosť zákonov sudkyňou. Sudkyňa marí konanie, pomáha jej predseda súdu, napokon nadriadený súd potvrdí protizákonne rozhodnutie a Ústavný súd sťažnosť odmietne protiústavným spôsobom.
I.B. Hoci žaloba je – o náhradu škody spôsobenej sudcom, ktorý zmaril žalobu machináciami podanú v roku 1999 sp. zn.: 11 C/251/1999, neskôr prepísané na sp. zn.: 25 C/70/2004 marené sudkyňou JUDr. J. H., neskôr sudkyňou JUDr. Z. Z. a predsedom Okresného súdu v Trnave JUDr. P. L. Po 12-ročných prieťahoch nie je stále rozhodnuté vo veci. I.C. Škoda je vo výške 46.284 EUR istina plus prísl. dosahuje výšku 1,000.000 EUR.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o nej takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd v Senici porušuje základné právo D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, spolu s čl. 14.
II.B. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 19 Co/220/2009-151 z dňa 27. 08. 2009 a aj uznesenie 4 Co/244/2010-189 z dňa 29. 10. 2010 a vec vracia na ďalšie konanie miestne príslušnému súdu, ktorým Okresný súd Bratislava II.
II.C. Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 46.284 EUR podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti Nálezu ÚS SR.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 v spojení s čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 103/2007.
Ústavný súd zistil, že okresný súd namietané konanie uznesením č. k. 4 C 103/2007- 143 z 19. mája 2009 zastavil z dôvodu, že sťažovateľ napriek predchádzajúcim výzvam (ako aj právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu z 5. júna 2008, ktorým nevyhovel jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov) nezaplatil súdny poplatok. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19 Co 220/2009-151 z 27. augusta 2009 tak, že ho potvrdil; doručením tohto uznesenia sťažovateľovi 28. septembra 2009 nadobudlo uznesenie okresného súdu o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 4 C 103/2007 právoplatnosť.
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 10. januára 2011, pričom namietané konanie bolo právoplatne skončené 28. septembra 2009. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania veci ústavný súd zistil, že v predmetnej veci sťažovateľ podal dovolanie (aj keď to v sťažnosti neuvádza). Keďže v súvislosti s predkladaním spisu dovolaciemu súdu Občiansky súdny poriadok ukladá súdu prvého stupňa určité úlohy, môžu aj v súvislosti s týmto postupom príslušného súdu vzniknúť prieťahy, a to aj s intenzitou, ktorá by mohla signalizovať porušenie ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pre posúdenie tejto otázky bolo ale v danom prípade relevantné zistenie, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (10. januára 2011) už nemohlo dochádzať postupom okresného súdu k porušovaniu označených práv, keďže spis sa od 5. januára 2011 už nachádzal na dovolacom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušovaniu týchto práv ešte mohlo dochádzať, alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Vzhľadom na uvedené je sťažnosť vo vzťahu k postupu okresného súdu súvisiacemu s predkladaním spisu dovolaciemu súdu zjavne neopodstatnená.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2011