znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 139/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Pezinok v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   364/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom Bratislava II pod sp. zn. 6 C 29/2006), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2008 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 364/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 6 C 29/2006). Sťažovateľ súčasne podaním doručeným ústavnému súdu toho istého dňa požiadal ústavný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní   pred   ústavným   súdom   (spolu   s potvrdením   o majetkových   a zárobkových pomeroch).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Pre poškodenie môjho bytu stavebnou firmou T., s. r. o., S. a spol., podal som dňa 18. apríla 2006 žalobu na Okresný súd Bratislava II, kde ju evidovali pod sp. zn. 6 C/29/2006-34, pri reorganizácii slovenských súdov z hľadiska ich teritoriálneho pôsobenia k 1. januáru 2008 bola vec odstúpená podľa novely zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach súdov SR staronovému zriadenému Okresnému súdu Pezinok, kde je žalobný návrh v súčasnosti vedený pod sp. zn.: 5 C 364/08-94...“.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa „...   doposiaľ   nebolo   vytýčené   pojednávanie,   pričom žaloba je na súde už dva a pol roka... na Okresnom súde Bratislava II bol môj žalobný návrh zaevidovaný pod č. sp. 6 C/29/2006 od 18. apríla 2006 do 1. januára 2008, pričom tento   súd za   jeden   rok   a   8   mesiacov   nerozhodol   právoplatne   ani   o mojej   žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Po spomenutej reorganizácii prevzal moju žalobu na konanie pre novú príslušnosť a to dňom 1. januára 2008 Okresný súd v Pezinku, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 5 C 364/08-94 a ktorý po celý rok 2008 vo veci takmer nekonal a nateraz dokonca právoplatne nerozhodol ani   o mojej   opakovanej   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a to na základe súdom schváleného zmeny petitu žaloby.“.

Sťažovateľ   v sťažnosti   podrobne   opisuje   priebeh   doterajšieho   konania   a uvádza úkony súdu a doby, keď podľa jeho mienky došlo v konaní k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti konštatoval, že „Značné prieťahy spôsobil konajúci súd pri rozhodovaní o mojich opakovaných   žiadostiach   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenie   právneho zástupcu   z radov   advokátov.   Na   ilustráciu   konania   s prieťahmi   uvádzam   aspoň   jeden príklad: dňa 23. októbra 2007 poslal som súdu novú, opakovanú, žiadosť o oslobodenie od súdnych   poplatkov   a ustanovenie   mi   právneho   zástupcu   z radov   advokátov,   čo   som zdôvodnil   zmenou   petitu   a stiahnutím   časti   žaloby   a súdu   trvalo   viac   ako   rok,   trinásť mesiacov, kým rozhodol o tejto mojej žiadosti v môj neprospech...“.

Sťažovateľ podal 28. júla 2008 Okresnému súdu Bratislava II sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 29/2006. V odpovedi zo 6. augusta 2008 predsedníčka Okresného súdu Bratislava II vyhodnotila jeho sťažnosť ako neopodstatnenú, poukazujúc pritom na prechod výkonu súdnictva k 1. januáru 2008 z Okresného súdu Bratislava II na okresný súd.

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 364/2008 konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 319,39 € (100 000 Sk), ktoré je mu povinný zaplatiť po 1 659,69 € (50 000 Sk) tak Okresný súd Bratislava II, ako aj okresný súd, a úhradu trov konania v zatiaľ nevyčíslenej sume.

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (I. ÚS 12/01, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 79/07).

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu   vedený   pod   sp.   zn.   5   C   364/2008,   z ktorého   zistil,   že   sťažovateľ   sa   podaním doručeným   pôvodne   Okresnému   súdu   Bratislava   III   18.   novembra   2005   domáhal   proti obchodnej   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   S.   (ďalej   len   „odporca   v   1.   rade“),   Spoločenstvu vlastníkov bytov, D. (ďalej len „odporca v 2. rade“), PhDr. S. B., D. (ďalej len „odporca v 3. rade“),   MUDr.   V.   M.,   D.   (ďalej   len   „odporca   v   4.   rade“),   a O.   K.,   D.   (ďalej   len „odporca v 5. rade“), zaplatenia sumy 35 849,43 € (1 080 000 Sk) s príslušenstvom ako náhrady škody. Svoj návrh sťažovateľ odôvodnil tým, že zo strany odporcov v 1. až 5 rade došlo „k porušeniu   jeho   domácej   slobody,   poškodeniu   bytu,   poškodeniu   dobrého   mena a k ohováraniu,   vyhrážaniu   sa,   krivej   svedeckej   výpovedi,   či   k nesprávnemu a protizákonnému nakladaniu so zverenými finančnými prostriedkami“.

Predmetná vec bola 8. februára 2006 odstúpená Okresnému súdu Bratislava II ako súdu   miestne   príslušnému,   ktorý   vec   zaevidoval   pod   sp.   zn.   6   C   29/2006.   Uznesením z 5. apríla   2006   Okresný   súd   Bratislava   II   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie   a opravu neúplného a nezrozumiteľného podania, v ktorom absentoval petit.

Dňa 6. apríla 2006 sťažovateľ požiadal Okresný súd Bratislava II o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a 24. apríla 2006 mu doručil opravený a doplnený žalobný návrh.

Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. 6 C 29/2006 zo 4. mája 2006 nepriznal sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a súčasne   zamietol   jeho   žiadosť o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov, keď dospel k záveru, že „podanie návrhu možno   dôvodne   považovať   za   zmätočné   obsahujúce   prvky   laickej   mimoprávnej argumentácie, pričom by zrejme viedlo k bezúspešnému uplatňovaniu práva“.

Sťažovateľ 24. mája 2006 doručil Okresnému súdu Bratislava II žiadosť o vylúčenie zákonného   sudcu   z   prerokúvania   veci   pre „zrejmú   zaujatosť   v dôsledku   neobjektívnosti v konaní   s nadŕžaním   žalovaným“. Toho   istého   dňa   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo 4. mája 2006.

Z dôvodu   rozhodnutia o odvolaní Okresný   súd Bratislava II   odstúpil   spis 9.   júna 2006   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Odvolací   súd   uznesením sp. zn. 4 Co 274/06 z 30. apríla 2007 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Okresnému súdu Bratislava II bolo predmetné uznesenie doručené 22. júna 2007.

Následne   Okresný   súd   Bratislava   II   doručoval   uznesenie   odvolacieho   súdu účastníkom konania (sťažovateľovi bolo doručené 13. júla 2007). Prípisom z 22. augusta 2007   Okresný   súd   Bratislava   II   sťažovateľovi   oznámil,   že   námietka   zaujatosti,   ktorú uplatnil podaním z 24. mája 2006 z dôvodov spočívajúcich v postupe sudcu v prerokúvanej veci, nebude predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pretože podľa § 15a ods. 5 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ak   sa   námietka   zaujatosti   týka   len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, súd na námietku zaujatosti neprihliada.

Sťažovateľ 15. novembra 2007 doručil Okresnému súdu Bratislava II zmenu žaloby, ako aj čiastočné späťvzatie žaloby spolu s opätovnou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

V súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007 Z. z.“), sa od 1. januára 2008 na prejednanie a rozhodnutie veci sťažovateľa stal miestne a vecne príslušným novozriadený okresný súd. Predmetná vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 364/2008.

Uznesením   z   19.   novembra   2008   okresný   súd   pripustil   zmenu   petitu   žalobného návrhu, zastavil konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby sťažovateľom, nepriznal mu   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a jeho   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu z radov advokátov opätovne zamietol.

O odvolaní   sťažovateľa   (doručenom   okresnému   súdu   11.   decembra   2008)   proti uzneseniu okresného súdu z 19. novembra 2008 v časti nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov   a zamietnutia   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   z radov   advokátov rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 115/08 z 30. januára 2009 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Zo zberného spisu krajského súdu ústavný súd   zistil,   že   predmetné   uznesenie   krajský   súd   ešte   okresnému   súdu   nedoručil. K právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   zo   strany   okresného   súdu   tak   do   dňa   podania sťažnosti ústavnému súdu nedošlo.

Z uvedeného   prehľadu   úkonov   vykonaných   v danej   veci   vyplýva,   že   predmetné konanie trvá   od   podania   návrhu (18.   novembra   2005) dosiaľ takmer   tri   a pol   roka   bez nariadeného pojednávania vo veci. Je však nesporné, že vo veci konajúce súdy (Okresný súd Bratislava II a okresný súd) v tomto období (okrem doby rozhodovania krajského súdu o dvoch podaných odvolaniach sťažovateľa) rozhodovali o procesných otázkach z dôvodov na strane sťažovateľa (odstúpenie žaloby z dôvodu miestnej príslušnosti, odstraňovanie vád žalobného   návrhu,   rozhodovanie   o návrhu   sťažovateľa   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov,   o jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   z radov   advokátov,   ako   aj o jeho   opätovnom   návrhu   a žiadosti   v tomto   smere,   o námietke   zaujatosti   vybavujúceho sudcu, o zmene návrhu a jeho čiastočnom späťvzatí). Na tomto základe možno konštatovať, že na doterajšiu dĺžku namietaného konania majú objektívne vplyv najmä procesné úkony sťažovateľa,   na   ktoré   má   na   jednej   strane   právo,   ale   na   druhej   strane   skutočnosť,   že v dôsledku ich uplatnenia došlo k predĺženiu namietaného konania, nemôže byť pripísaná na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že doterajšia dĺžka namietaného konania, počas ktorého ešte nebolo nariadené pojednávanie vo veci, by bez zohľadnenia   konkrétnych   okolností   prípadu   mohla   signalizovať,   že   došlo   k porušeniu základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Na   druhej   strane   zo   zistení ústavného   súdu   vyplynulo,   že   Okresný   súd   Bratislava   II   a následne   okresný   súd   sa objektívne   museli   zaoberať   a vysporiadať   s procesnými   návrhmi   sťažovateľa,   čo   si vyžiadalo   primeraný   čas.   Aj   keď   okresný   súd   po   delimitácii   agendy   z Okresného   súdu Bratislava   II   k 1.   januáru 2008   začal   vo   veci   efektívne   konať až po   uplynutí viac ako 11 mesiacov   (pripustenie   zmeny   žaloby   a rozhodnutie   o ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľa), tento nedostatok podľa názoru ústavného súdu ale nevykazuje takú intenzitu, že by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 364/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 6 C 29/2006) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukázal   na   svoju   konštantnú   judikatúru,   z ktorej vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 47/09). V prípade, keď ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (II. ÚS 57/01), prípadne sťažnosti buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 47/09).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi   sťažovateľa   (žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   priznanie   finančného zadosťučinenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009