znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 139/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť C. B. C. L., so sídlom V. B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1   a   čl. 152   ods. 4   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl. 1   ods. 1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp. zn. 29 Cb 56/02   z   9.   júna   2003,   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. 6 Obo 207/03   z   30.   septembra   2004,   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp. zn. z 8. júla 2003 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 237/03 z 30. septembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť C. B. C. L., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2005 doručená sťažnosť C. B. C. L., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2   ods. 2   a   čl. 7   ods. 5   ústavy   a   práva   podľa   čl. 1   ods. 1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 29 Cb 56/02 z 9. júna 2003, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 207/03 z 30. septembra 2004,   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp. zn.   z 8.   júla   2003   a   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 237/03 z 30. septembra 2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že ju v zastúpení sťažovateľa podala advokátka Mgr. A. B., B., na   základe   splnomocnenia   z   1.   februára   2005   podpísaného   advokátom   JUDr. J. K., K., označeným   ako   „oprávnený   zástupca“   sťažovateľa.   Keďže   z   k   sťažnosti   pripojenej fotokópie   výpisu   z obchodného   registra   pre   A.   a W.   z   2.   apríla   2002   nevyplýva,   že by splnomocniteľ   bol   štatutárnym   orgánom   sťažovateľa,   ktorý   by   bol   oprávnený   udeliť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa pred ústavným súdom menovanej advokátke, vyzval   ju   ústavný   súd   22.   februára   2005,   aby   sťažnosť   v   stanovenej   30-dňovej   lehote doplnila v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) predložením kvalifikovaného splnomocnenia.

Na výzvu ústavného súdu odpovedala advokátka Mgr. A. B. podaním z 18. marca 2005, v prílohe ktorého predložila to isté splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom, aké bolo pripojené k pôvodnej sťažnosti zo 7. februára 2005.

V označenom podaní bolo zároveň uvedené, že „...   pre prípad,   ak Ústavný súd Slovenskej   republiky   bude   požadovať   splnomocnenie   sťažovateľa   v   inom   vyhotovení, dovoľujeme si ctený súd týmto požiadať o predĺženie lehoty na predloženie splnomocnenia, ktoré súdu preložíme bez zbytočného odkladu“.

Ústavný   súd   konštatujúc,   že   napriek   jeho   predošlej   výzve   z   22.   februára   2005 nie je na základe predloženého splnomocnenia možné overiť, či sťažnosť sťažovateľ podal, tak ako to vyžaduje čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, alebo ju podal   niekto   v   jeho   mene,   opätovne   vyzval   29. marca 2005   menovanú   advokátku na predloženie kvalifikovaného splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom. Predmetná výzva obsahovala zároveň upozornenie, že ak nebude   sťažnosť   v   stanovenej   30-dňovej   lehote   doplnená,   bude   ju   môcť   ústavný   súd po predbežnom   prerokovaní   (§ 25   ods. 1   a   2   zákona   o   ústavnom   súde)   odmietnuť   pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí.   Advokátka   Mgr. A. B.   prevzala   označenú výzvu   ústavného   súdu   4.   apríla   2005,   avšak   v   stanovenej   lehote   na   ňu   neodpovedala a neurobila tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ   sú   tieto   podmienky   splnené,   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 3   zákona o ústavnom   súde   rozhodne   o   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   V   prípade   nesplnenia niektorej z podmienok rozhodne v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti.

Z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že k návrhu na začatie konania vrátane sťažnosti sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Citované ustanovenie treba vykladať v kontexte § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že splnomocnenie musí byť udelené navrhovateľom (sťažovateľom). Splnomocnenie pre advokátku Mgr. A. B. na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ nepodpísal.

Vzhľadom na to, že ani napriek výzve ústavného súdu dosiaľ nie je preukázané, že sťažnosť   podal   označený   sťažovateľ,   čo   je   základným   predpokladom   (náležitosťou) na to, aby sa sťažnosť mohla prijať na ďalšie konanie (čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2005