znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 138/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť V. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v bližšie neoznačenom konaní, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. januára 2014 doručené podanie V. B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“.

Sťažovateľ vo svojom podaní okrem iného uvádza:

„Touto cestou podávam sťažnosť pre porušenie môjho práva podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Porušenie môjho označovaného práva sa podľa môjho názoru dopustil Okresný súd Topoľčany, ktorý moju Tr. vec na tomto súde viedol 10 rokov od roku 14. 6. 2001 až do 27. 4. 2011.

Preto podávam sťažnosť a súčasne žiadam o ustanovenie obhajcu aby v mojom mene napísal kvalifikovanú sťažnosť pre prieťahy v konaní...“

Ústavný   súd   podľa   obsahu kvalifikoval   podanie   sťažovateľa   ako   sťažnosť   podľa čl. 127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Topoľčany v bližšie neoznačenom konaní (ďalej aj „namietané konanie okresného súdu“).

Keďže sťažnosť v predloženom znení neobsahovala všetky   náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd v prípise č. k. Rvp 138/2014-2 z   5.   februára   2014   sťažovateľa   poučil,   aké   náležitosti   musí   obsahovať   sťažnosť   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a vyzval ho, aby ju v určenej lehote doplnil o chýbajúce náležitosti, pričom   zároveň   uviedol,   že   o   jeho   žiadosti   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   nemožno rozhodnúť bez toho, aby svoje podanie aspoň v minimálnom rozsahu nedoplnil (o bližšie označenie konania okresného súdu, v ktorom malo byť porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a informáciu o tom, kedy bolo namietané   konanie   okresného   súdu   právoplatne   skončené).   Ústavný   súd   v označenom prípise sťažovateľa tiež informoval, že ak v určenej lehote svoje podanie požadovaným spôsobom nedoplní, tak môže byť jeho sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, príp. odložená podľa § 23a zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu zareagoval v podaní doručenom 14. februára 2014,   ktoré   je   označené   ako „Doplnenie   informácií   k   podanej   sťažnosti“.   Sťažovateľ v tomto podaní uviedol: „Tr. konanie viedol Okresný súd Topoľčany a právoplatne bolo ukončené 27. 4. 2011 Krajským súdom v Nitre.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z I. časti tohto uznesenia vyplýva, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu svoju sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplnil o chýbajúce náležitosti, a to napriek tomu, že bol poučený, aké náležitosti musí sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy obsahovať, a zároveň ho ústavný súd upozornil, že ak ju v určenej lehote požadovaným spôsobom nedoplní, tak môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej doplnenia vyplýva, že namietané konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené 27. apríla 2011, pričom sťažovateľ ju doručil ústavnému súdu až 24. januára 2014, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedeného,   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2014