znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 138/2010-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti P. T., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. L., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 316/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 316/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 316/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. T. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   mu j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   P.   T.   trovy   konania   v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. L., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2010 doručená sťažnosť P. T., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. L., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 316/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   doručil   16.   augusta   2005   Okresnému   súdu Trnava návrh na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). O predmetnom návrhu konal Okresný súd Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005.

V sťažnosti sa ďalej uvádza:

„Ostatné   pojednávanie   vo   veci   sa   konalo   31.   10.   2006,   keď   OS   Trnava   odročil pojednávanie na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

V   súvislosti   s   prechodom   výkonu   súdnictva   k   01.   01.   2008   bola   predmetná   vec odovzdaná z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany, bola jej pridelená spisová značka 7 C 316/2008 a bola pridelená na prejednanie zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch., ktorá neurobila žiaden procesný úkon.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 316/2008 a prikáže okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 254,88 €. Primeraného finančného zadosťučinenia sa sťažovateľ domáha z dôvodov, že   v   dôsledku   dosiaľ   neskončeného   konania   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   nemá   dostatok   finančných   prostriedkov   na   splácanie hypotekárneho úveru, ktorý si zobral pre účely vyriešenia svojej bytovej otázky.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 138/2010-8 z 25. marca 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 336/2010 z 26.   apríla   2010,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené   30.   apríla   2010,   okrem   iného uviedla:

„Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 7 C 316/2008 som zistila, že sťažovateľ ako žalobca podal na Okresnom súde Trnava dňa 16. 08. 2005 žalobu proti žalovanej   J.   T.   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Vec   bola pridelená sudkyni JUDr. J. H. Okresný súd Trnava bol v predmetnej veci miestne príslušný do 31. 12. 2007. Od 01. 01. 2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava je miestne príslušný Okresný súd Piešťany. Predmetná vec bola pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch., ktorá neurobila žiaden procesný úkon. Dňa 22. 07.   2009   bola   vec   pridelená   v rámci   prerozdeľovania   spisov   novovymenovanej   sudkyni JUDr. N. K., ktorá nariadila termín pojednávania na deň 28. 06. 2010 o 13.00 hod. Dňa 30. 09. 2009 bola Okresnému súdu Piešťany doručená sťažnosť sťažovateľa P. T., ktorú som vyhodnotila ako opodstatnenú. Prieťahy v predmetnom konaní boli spôsobené objektívnymi okolnosťami   súvisiacimi   s množstvom   odovzdaných   spisov   z Okresného   súdu   Trnava a nedostatočným personálnym obsadením Okresného súdu Piešťany, keď civilnú agendu vybavovali   iba   štyria   sudcovia,   pričom   mal   každý   sudca   vo   svojom   oddelení 900 nevybavených spisov a po nástupe novovymenovaných sudkýň má každý civilný sudca vo svojom oddelení 550 nevybavených spisov.“

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 316/2008 ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konania:

1. Dňa 16. augusta 2005 bola Okresnému súdu Trnava doručená žaloba sťažovateľa o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola vedená pod sp. zn. 16 C 105/2005.

2. Uznesením z 19. decembra 2005 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa, aby doplnil   svoj   návrh   na   konkretizáciu   a   špecifikáciu   vecí   patriacich   do   bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sťažovateľ na predmetnú výzvu reagoval podaním z 27. januára 2006, ktorým doplnil pôvodný návrh.

3.   Dňa 15.   februára 2006   Okresný   súd Trnava vyzval sťažovateľa,   aby v lehote 10 dní   predložil   všetky   doklady   o   veciach,   ktoré   patria   do   BSM;   sťažovateľ   na   výzvu reagoval podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava doručené 6. marca 2006.

4.   Dňa   6.   apríla   2006   Okresný   súd   Trnava   opätovne   vyzval   sťažovateľa   na predloženie   konkretizácie   hnuteľných   vecí   jednotlivo   po   položkách   s   uvedením   roku nadobudnutia a uvedením ich nadobúdacej ceny; sťažovateľ na výzvu reagoval 22. mája 2006 predložením požadovaného zoznamu.

5. Okresný súd Trnava prípisom z 12. júna 2006 vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k veci; vyjadrenie odporkyne mu bolo doručené 25. septembra 2006.

6. Dňa 28. septembra 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí sťažovateľ, odporkyňa a zástupca odporkyne; pojednávanie bolo odročené na 31. október 2006.

7. Na pojednávaní konanom 31. októbra 2006 bol vypočutý svedok, následne bolo pojednávanie odročené pre účely ustanovenia znalcov.

8. Okresný súd Trnava svojimi uzneseniami č. k. 16 C 105/05-82, č. k. 16 C 105/05-83 a č. k. 16 C 105/05-84 zo 6. decembra 2006 rozhodol o ustanovení znalcov z odboru stavebníctva, z odboru bytového zariadenia a z odboru cestnej dopravy.

9. Na základe žiadosti znalkyne z odboru stavebníctva jej Okresný súd Trnava zaslal 21. januára 2007 predmetný súdny spis.

10.   Dňa   29.   marca   2007   bolo   Okresnému   súdu   Trnava   doručené   nesúhlasné vyjadrenie sťažovateľa k znaleckému posudku k stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti.

11. Dňa 28. júna 2007 Okresný súd Trnava urgoval sťažovateľa a odporkyňu, aby sa vyjadrili k ďalšiemu znaleckému posudku.

12. Dňa 30. júla 2007 Okresný súd Trnava rozhodol o priznaní znalečného.

13. V zmysle § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov došlo v posudzovanej veci k 1. januáru 2008 k prechodu výkonu súdnictva   z   Okresného   súdu   Trnava   na   okresný   súd,   ktorý   v ďalšom   období   vo   veci nekonal.

14. Sťažovateľ doručil 30. septembra 2009 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy, ktorú   predsedníčka   okresného   súdu   vyhodnotila   ako   opodstatnenú,   pričom   v odpovedi uviedla, že v záujme zjednania nápravy dohliadne na zabezpečenie nariadenia pojednávania na čo najskorší termín.

15. Dňa 27. apríla 2010 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 28. jún 2010.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   V súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II. ÚS 32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie   o žalobe   sťažovateľa,   ktorou   sa   domáha   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov, konštatoval, že ide   o konanie, ktoré nemožno považovať za právne zložité vzhľadom na skutočnosť, že tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, v rámci ktorej sa už sformovala stabilizovaná judikatúra.

Pre   rozhodovanie   súdu   vo   veciach,   ktorých   predmetom   je   vyporiadanie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   je   potrebné   predovšetkým   určiť   (stanoviť) okruh vecí tvoriacich jeho predmet, zistiť ich hodnotu ku dňu zániku manželstva a napokon rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Pri oceňovaní vecí v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ide spravidla o posúdenie skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, a preto   nie   zriedka   vyvstáva   potreba   ustanovenia   znalca   podľa   §   127   OSP.   Faktickú zložitosť veci preto v takýchto veciach nemožno vylúčiť a môže byť vyvolaná počtom a povahou   vecí   tvoriacich   predmet   bezpodielového   spoluvlastníctva,   súhlasným   alebo nesúhlasným stanoviskom účastníkov konania o veciach tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva,   ako   aj   potrebou   zisťovania   ich   hodnoty   ku   dňu   zániku   manželstva prostredníctvom znaleckého dokazovania.

Uvedené   skutočnosti   sa   prejavili   aj   v   namietanom   konaní,   a   preto   ústavný   súd pripúšťa   faktickú   zložitosť   veci,   ale   v tejto   súvislosti   zároveň   považoval   za   potrebné poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce a nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu (m. m. I. ÚS 47/96).

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   pri preskúmaní   predloženého   spisu   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľ   prispel k zbytočným prieťahom v namietanom konaní.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je samotné konanie súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 C 316/2008 (pôvodne vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005) vyplýva, že v období, keď bol vo veci príslušný Okresný súd Trnava, sa vo veci konalo v zásade plynulo, t. j. bez neodôvodnených prieťahov. Po prechode súdnictva (od 1. januára 2008) až do 27. apríla 2010 (nariadenie pojednávania na 28. jún 2010) však okresný súd vo veci bez akéhokoľvek ospravedlniteľného   dôvodu   nekonal,   t.   j.   v namietanom   konaní   došlo   k zbytočným prieťahom v trvaní takmer 28 mesiacov.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 316/2008 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 5 000 €.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia   tohto   práva,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku namietaného konania (takmer päť rokov od podania žaloby), berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, správanie sťažovateľa ako účastníka konania a najmä dĺžku obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   2   000   €   sťažovateľovi   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (výrok 3 tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. L. (výrok 4 tohto nálezu); sťažovateľ žiadal úhradu trov konania v sume 254,88 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľom neprekračovali   sumu   vypočítanú   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd povinný   zaplatiť na účet   právneho zástupcu   sťažovateľa do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010