znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 138/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. T., bytom P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva personálnym rozkazom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 335 z 28. októbra 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. T. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2005 doručená sťažnosť JUDr. L. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva personálnym rozkazom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 335 (ďalej len „personálny rozkaz“) z 28. októbra 2002.

Podľa   sťažovateľa   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“)   ho   dňom   doručenia   personálneho rozkazu   z   28. októbra 2002   prepustilo zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   Slovenskej   republiky   a   Železničnej   polície v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o štátnej   službe   príslušníkov   PZ“). Personálny   rozkaz   bol   sťažovateľovi   doručený   7. novembra 2002.   Z obsahu   sťažnosti vyplýva, že dôvodom pre vydanie personálneho rozkazu mala byť skutočnosť, že sťažovateľ v čase   mimo   výkonu   služby   17. októbra 2002   mal   riadiť   osobné   motorové   vozidlo pod vplyvom alkoholu a havarovať s ním. Sťažovateľ ďalej uvádza: «Dňa 23. 10. 2002 som bol   oboznámený   s   „Návrhom   na   moje   prepustenie   zo   služobného   pomeru“,   ale   takýto záznam   pracovníkov   ÚIS-156/IKE-KP-2002   neexistoval   a   ani   mi   nebol   predložený k oboznámeniu. Uvedený záznam bol vyrobený nezákonným spôsobom! Ako ďalší dôkaz v PR MV SR č. 335 z 28. 10. 2002 sa uvádza „záznam k dopravnej nehode (...).“ Uvedený záznam nepreukazuje tú skutočnosť, či som spôsobil dopravnú nehodu alebo nie. Z dôvodu toho, že ja som dňa 17. 10. 2002 nespôsobil dopravnú nehodu, ale na moje prepustenie bola zneužitá   nehoda   môjho   syna   (...).» Pred   vydaním   personálneho   rozkazu   malo   podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu § 233 ods. 1 a 2, § 238 ods. 1, 2 a 3 a § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ a § 73 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe čoho je personálny rozkaz ministerstva neplatný.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol uznesením:

«Sťažnosť   navrhovateľa   JUDr.   L.   T.   vo   veci   porušenia   jeho   základných   práv   a slobôd   postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   č.: „Personálny rozkaz MV SR č. 335 z 28. 10. 2002“ prijíma na ďalšie konanie.»

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu rozhodol nálezom:

„Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Bratislava v konaní vedenom pod č. 335 svojím personálnym rozkazom zo dňa 28. 10. 2002 porušila základné ľudské práva a slobody JUDr. L. T. podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

JUDr. L. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- Sk, ktoré je Ministerstvo vnútra v Bratislave povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdenie   o   porušení   jeho   základného   práva personálnym rozkazom ministerstva č. 335 z 28. októbra 2002.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Personálny   rozkaz   ministerstva,   ktorým   malo   byť   porušené   základné   právo sťažovateľa, bol sťažovateľovi doručený ešte v roku 2002, z čoho teda vyplýva, že do dňa podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (7. apríla 2005)   sťažovateľovi   uplynula   lehota   podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   ústavný   súd   už   na   svojom   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   o   porušení   základného   práva   označeným   personálnym   rozkazom ministerstva rozhodol tak, že sťažnosť odmieta ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažnosť   sťažovateľa   mohol   odmietnuť   aj   pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pretože z obsahu sťažnosti nevyplýva a sťažovateľ to ani netvrdil, že využil postup podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2005