znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 137/2010- 38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. J. M., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   J.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 500   €   (slovom tisícpäťsto   eur),   ktoré mu j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   J.   M.   trovy   konania v sume 454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. februára 2010 doručená sťažnosť Ing. J. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   M.   P.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že predmetné súdne konanie „bolo začaté na základe návrhu na   začatie   konania   podaného   na   konajúci   súd   dňa   17.   03.   2005.   Predmetom   súdneho konania je zaplatenie poistného plnenia vo výške 70.752,88 € proti odporcovi A., a. s.“. V sťažnosti   sa   ďalej   uvádza: „Prvostupňový   súd   po   cca   14 mesiacoch   odo   dňa   podania žalobného návrhu vydal dňa 23. 05. 2006 vo veci samej rozsudok, ktorým žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 26. 6. 2006 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6 Co 343/06 zo dňa 7. 6. 2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.“

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že vo veci bolo po jej vrátení okresnému súdu okrem pojednávania   konaného   11.   októbra   2007   následne   uskutočnených   6   pojednávaní,   a   to 23. októbra 2007, 6. decembra 2007, 28. februára 2008, 15. apríla 2008, 12. júna 2008 a 18. februára 2010. Pojednávanie 6. decembra 2007 bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu   neúčasti   predvolaného   svedka,   ktorý   bol   následne   vypočutý   na   pojednávaní 28. februára 2008. Dňa 15. februára 2008 okresný súd opätovne pojednávanie odročil pre účely výsluchu ďalšieho svedka, a to na 12. jún 2008.

Pojednávanie   12.   júna 2008,   na ktorom   došlo   k   výsluchu   ďalšieho   svedka,   bolo odročené   na   neurčito   a okresný   súd „zaviazal   odporcu   ako   poškodeného   v   súvisiacom trestnom konaní na predloženie znaleckých posudkov z trestného konania v lehote 20 dní“ a „zároveň rozhodol o vyžiadaní spisu Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2 Pv 832/05-89“.

Podľa sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I. bol v období od 13. 06. 2008 (žiadosť o pripojenie spisu) do 18. 02. 2010 bezdôvodne nečinný, pričom aj pojednávanie vytýčené na   18.   02.   2010   nemá   z   hľadiska   vecného   prejednania   nároku   navrhovateľa,   bez zabezpečenia navrhovaných dôkazov význam – teda nečinnosť súdu pretrváva“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C   83/2005   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikáže okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje takto: „Predmetom   samotného   súdneho   konania   pred   všeobecným   súdom   je   zaplatenie sumy 70.752,88 € titulom poistného plnenia, ktorá sama suma o sebe predstavuje významné majetkové práva sťažovateľa ako fyzickej osoby, pričom z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty, nie je sťažovateľ schopný už po dobu 5 rokov (celkové trvanie sporu) riadnym spôsobom zabezpečiť konsolidáciu osobných financií, kedy v dôsledku absencie meritórneho rozhodnutia   nie   je   zrejmé,   či   sa   môže   do   budúcnosti   na   prípadne   poistné   plnenie spoľahnúť.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 137/2010-18 z 25. marca 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčku   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa vyjadrila   k sťažnosti.   Právny   zástupca   sťažovateľa   a predsedníčka   okresného   súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. mája 2010. V jeho prvej časti je popísaný doterajší priebeh namietaného konania, a to takto: „Dňa 17. 03. 2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci   navrhovateľa:   Ing.   J.   M.,   proti   odporcovi:   A.,   a. s.   Dňa   12.   04.   2005   súd   vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 28. 04. 2005 pokyn na zistenie, či súdny poplatok bol zaplatený. Dňa 27. 04. 2005 záznam o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 03. 05. 2005 súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 03. 05. 2005 výzva adresovaná Okresnému dopravnému inšpektorátu. Dňa 03. 05. 2005 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k podanému návrhu na začatie konania. Dňa 05. 05. 2005 oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 17. 06. 2005 odporca faxom doručil súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania, doplnené originálom dňa 20. 06. 2005. Dňa 20. 06. 2005 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podaniu odporcu. Dňa 20. 06. 2005 súd adresoval výzvu Okresnému dopravnému inšpektorátu Policajného zboru v Trenčíne. Dňa 11. 07. 2005 oznámenie Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru v Trenčíne o tom, že žiadaný spisový materiál sa nachádza na Úrade inšpekčnej služby   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   Bratislava.   Dňa   18.   07.   2005   bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 18. 10. 2005 bol nariadený termín pojednávania na deň 8. december 2005 o 09.30 hod. Dňa 21. 10. 2005 výzva adresovaná Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava. Dňa 25. 11. 2005   oznámenie   Úradu   inšpekčnej   služby   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky Bratislava o tom, že žiadaný spisový materiál na nachádza na ÚJKP OR PZ Trenčín. Dňa 02. 12. 2005 výzva adresovaná ÚJKP OR PZ Trenčín. Dňa 08. 12. 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 16. február 2006 o 12.30 hod. Dňa 14. 12. 2005 doručené oznámenie ÚJKP OR PZ Trenčín. Dňa 07. 02. 2006 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 16. 02. 2006   ospravedlnenie   svedka   (M.   L.)   neúčasť   na   pojednávaní.   Dňa   16.   02.   2006   sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na 13. apríl 2006 o 08.15 hod. Dňa 20. 02. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 01. 03. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 29. 03. 2006 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 13. 04. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 23. máj 2006 o 10.00 hod. Dňa 21. 04. 2006 faxom doručené vyjadrenie odporcu, doplnené originálom dňa 24. 04. 2006. Dňa 23. 05. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, č. k. 18 C 83/2005-138, ktorým bol návrh zamietnutý. Dňa 28. 06. 2006 doručené odvolanie právneho   zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   13.   07.   2006   bol   predmetný   spis   predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Dňa 07. 06. 2007 Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 6 Co 343/2006-157 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konania. Dňa 22. 06. 2007 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 27. 08. 2007 bol nariadený termín pojednávania na deň 11. október 2007 o 09.00 hod. Dňa 11. 10. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 23. október 2007 o 09.00 hod. Dňa 23. 10. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 06. december 2007 12.35 hod. Dňa 25. 10. 2007 súd predvolal svedka. Dňa 25. 10. 2007 výzva adresovaná Okresnému riaditeľstvu Hasičského zboru v Trenčíne. Dňa 07. 11. 2007 doručené podanie z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne.   Dňa 15.   11.   2007 doručené podanie odporcu.   Dňa 06.   12.   2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje   na   deň   28.   február   2008   o   08.15   hod.   Dňa   19.   12.   2007   doručené   podanie právneho   zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   02.   01.   2008   výzva   adresovaná   Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, 18. 01. 2008 urgencia. Dňa 21. 01. 2008 doručené podanie adresované Okresného riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Dňa 22. 01. 2008 súd predvolal svedka. Dňa 28. 02. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 15. apríl 2008 o 10.00 hod. Dňa 29. 02. 2008 výzva adresovaná Okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Dňa 03. 03. 2008 žiadosť P. K. (svedok). Dňa 11.   03.   2008   doručené   podanie   z adresovaná   Okresného   riaditeľstvu   hasičského   a záchranného zboru v Trenčíne. Dňa 15. 04. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 12. jún 2008 o 08.15 hod.   Dňa   18.   04.   2008   súd   predvolal   svedka.   Dňa   21.   04.   2008   výzva   adresovaná Hasičskému   a   záchrannému   zboru.   Dňa   21.   04.   2008   výzva   adresovaná   Hasičskému   a záchrannému zboru Dubnica nad Váhom. Dňa 27. 07. 2008 faxom doručené podanie z Okresného   riaditeľstva hasičského a   záchranného   zboru v   Trenčíne.   Dňa   18.   09.   2006 oznámenie   adresované   Okresnému   riaditeľstvu   Hasičského   a   záchranného   zboru   v Trenčíne.   Dňa   12.   06.   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené uznesenie,   že   termín   pojednávania   sa   odročuje   na   neurčito.   Dňa   13.   06.   2008   výzva adresovaná znalcovi. Dňa 13. 06. 2008 výzva adresovaná Okresnej prokuratúre Trenčín. Dňa 20. 06. 2008 doručené podanie znalca. Dňa 26. 06. 2008 doručené podanie z Okresnej prokuratúry Trenčín. Dňa 24. 06. 2009 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 17. 09. 2009 súd uznesením, č. k. 18 C 83/2005-235 nepriznal znalečné a svedočné Ing. G. B. Dňa 16. 09. 2009 súd uznesením, č. k. 18 C 83/2005-236 priznal svedkovi svedočné. Dňa 23. 09. 2009 súd doručil vyjadrenie navrhovateľa odporcovi. Dňa 13. 11. 2009 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa   o   pokračovanie   v   konaní.   Dňa   25.   01.   2010   doručená   žiadosť   právneho zástupcu navrhovateľa o pokračovanie v konaní. Dňa 05. 02. 2010 bol nariadený termín pojednávania na deň 18.   február 2010 o 08.15 hod.   Dňa 18.   02.   2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na 08. apríl 2010 o 08.15 hod. Dňa 03. 03. 2010 súd predvolal svedka. Dňa 03. 03. 2010 výzva adresovaná Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Trenčín. Dňa 03. 03. 2010 výzva adresovaná Okresnej prokuratúre Trenčín. Dňa 08. 03. 2010 doručené podanie odporcu. Dňa 17. 03. 2010 doručené podanie z Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Dňa 08. 04.   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok,   č. k.   18 C 83/2005-308. Dňa 09. 04. 200 uplatnenie trov konania právneho zástupcu navrhovateľa. S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období od 13. 07. 2006 do 22. 06. 2007 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.“

Na základe uvedeného predsedníčka okresného súdu v sumarizujúcej časti svojho vyjadrenia k sťažnosti uvádza:

„Mám   za   to,   že   predmetné   konanie   je   poznačené   zbytočnými   prieťahmi,   avšak objektívneho charakteru.

Z vyjadrenia zákonného sudcu bolo zistené, že prieťahy v konaní boli spôsobené aj na strane účastníkov konania, súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania bol zaplatený na výzvu súdu, pojednávanie uskutočnené dňa 13. 04. 2006 bolo odročené z dôvodu,   že   odporca   neposkytol   kompletný   spisový   materiál,   pre   neznámy   pobyt   svedka pojednávanie   dňa   12.   06.   2008   muselo   byť   odročené   z   dôvodu,   že   svedok   si   ponechal trojdňovú zákonnú lehotu na uplatnenie svedočného, pojednávanie dňa 18. 02. 2010 muselo byť   odročené   z   dôvodu,   že   navrhovateľ   sa   nedostavil.“ Predsedníčka   okresného   súdu zároveň ústavný súd vyzvala, aby vzal do úvahy skutočnosť, že zákonná sudkyňa svojím konaním vznik prieťahov nezavinila.

Ústavný   súd   predložil   vyjadrenie   predsedníčky   okresného   súdu   na   zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý v tejto súvislosti v podaní z 28. mája 2010 uviedol:

„Sám Okresný súd Bratislava I. na strane 3 svojho vyjadrenia priznal, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, tieto však pripisuje skutočnostiam objektívneho charakteru. OS BA I. ako skutočnosti objektívneho charakteru uviedol nasledovné:

a) Súdny poplatok nebol uhradený pri podaní návrhu, ale až na základe výzvy súdu. K tomuto uvádzame, že súdny poplatok za podanie žalobného návrhu bol vo výške 106.575,- Sk, ktorý nie je možné uhradiť priamo kolkami pri podaní žalobného návrhu, pričom ide o bežný procesný postup, že súdny poplatok vo výške presahujúcej pôvodne 10.000,- Sk sa uhrádza na základe výzvy súdu.

Uvedenú skutočnosť, ako možný dôvod prieťahov považujeme z toho hľadiska za irelevantnú, najmä keď predmetom sťažnosti je nečinnosť súdu za obdobie od 13. 06. 2008 do 18. 02. 2010.

b)   Ako   ďalší   tzv.   objektívny   dôvod   prieťahov   OS   BA   I.   uviedol,   odročenie pojednávania zo dňa 13. 04. 2006 z dôvodu, že odporca neposkytol požadovaný kompletný spisový materiál.

K   vyššie   uvedenému   uvádzame,   že   opätovne   ide   o   skutočnosť   mimo   obdobia   od 13. 06.   2008   do   18.   02.   2010,   kedy   súd   bezdôvodne   nekonal.   Navrhovateľ   čiastočne akceptuje uvedené odročenie pojednávania, aj keď je nutné zdôrazniť, že pokiaľ súd nemal zabezpečené všetky doklady potrebné pre vytýčenie pojednávania, mal termín pojednávania vopred zrušiť a urgovať odporcu na doplnenie dokladov (napr. aj pod hrozbou poriadkov pokuty).

c) Ďalší dôvod uvádzaný OS BA I. je odročenie pojednávania zo dňa 12. 6. 2008 z dôvodu, že svedok si nechal 3 dňovú lehotu pre uplatnenie svedočného.

Ide   evidentne   o   dôvod,   ktorý   nie   je   možné   absolútne   akceptovať.   Rozhodnutie o svedočnom   predsa   nebráni   súdu,   aby   vo   veci   nekonal   vyše   1   a 1/2   roka,   najmä,   ak z obsahu spisu je zrejmé, že svedok si svedočné neuplatnil. T. z., že súd mohol po márnom uplynutí lehoty 3 dní opätovne konať, čo sa však nestalo.

Skutočným dôvodom odročenia bolo vyžiadanie si spisu 2 Pv 832/08 z Okresnej prokuratúry Trenčín tak, ako to vyplýva z poslednej strany zápisnice o pojednávaní zo dňa 12. 6. 2008.

Listom Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 19. 6. 2008 bolo súdu oznámené, že žiadosti o pripojenie spisu nie je možné vyhovieť, keďže tento sa aktuálne nachádza na Krajskej prokuratúre Trenčín.

Konajúci   Okresný   súd   Bratislava   I.   teda   počnúc   od   13.   06.   2008   (žiadosť o pripojenie spisu) do 18. 02. 2010 (vytýčené pojednávanie) t. j. za obdobie 20 mesiacov (vyše   1   a   pol   roka)   nevykonal   vo   veci   žiaden   úkon   smerujúci   k   vecnému   prejednaniu žalobného návrhu.

d) OS BA I. záverom uviedol, že pojednávanie dňa 18. 02. 2010 muselo byť odročené z dôvodu neúčasti navrhovateľa.

Vyššie   uvedený   dôvod   považujeme   rovnako   za   minimálne   pravdu   skresľujúci. Konajúca sudkyňa na OS BA I. na pojednávaní dňa 18. 02. 2010 zistila, že nemá pripojený 2 Pv   832/08   z   Okresnej   prokuratúry   Trenčín,   ktorý   vyžiadala   pred   vyše   20   mesiacmi, pričom vyžiadanie spisu vôbec neurgovala.

Následne pojednávanie odročila s tým, že si vyžiada predmetný spis, ďalej spis ODI Trenčín č. ORP-1960/DI-Tn-04-Lo a opätovne predvolá už vypočutého svedka B. J. Súd na ďalšom pojednávaní konanom dňa 8.   4.   2010 už za účasti navrhovateľa vykonal jeho formálny výsluch, avšak súd položil navrhovateľovi v podstate tie isté otázky ako na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 8. 12. 2005, teda výsluch po piatich rokoch (v porovnaní s prvým výsluchom) smeroval k otázkam, ktoré už boli zo strany navrhovateľa osobne pred súdom zodpovedané.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sme toho názoru, že bolo preukázané porušenie   práva   sťažovateľa,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, pričom tvrdenia uvádzané vo vyjadrení OS BA I. zo dňa 24. 5. 2010 o existencii tzv. objektívnych prekážok brániacich riadnemu postupu súdu, nezodpovedajú skutočnosti. V   prípade   úspechu   vo   veci   samej   si   uplatňujeme   náhradu   nákladov   právneho zastúpenie vo výške 454,96 €.

Náklady právneho zastúpenia sú určené v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR 655/2004 Z. z. za 3 úkony (prevzatie veci, spísanie sťažnosti, vyjadrenie zo dňa 28. 5. 2010) á 120,23 € + paušál 7,21 €, spolu 382,32 € + 72,64 € (19 % DPH) = 454,96 €.“

Ústavný súd zistil, že prehľad procesných úkonov tak, ako sú uvádzané vo vyjadrení k sťažnosti predsedníčkou okresného súdu, zodpovedá obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 83/2005, a preto na neho prihliadal ako na relevantné východisko pri rozhodovaní o sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   si   vo   svojej   doterajšej   judikatúre   v súvislosti   s výkladom   obsahu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu “ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu prejednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým ak k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie poistného plnenia vo výške 70 752,88 € proti odporcovi A., a. s., z dôvodu plnenia z poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti (škody na hnuteľnej veci – motorovom vozidle), pričom na základe analýzy príslušného súdneho spisu dospel k záveru, že v záujme ustálenia skutkového stavu musel okresný súd vykonať časovo náročné dokazovanie, a preto po faktickej stránke hodnotil namietané konanie ako pomerne zložité. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov (pozri napr. II. ÚS 84/04, I. ÚS 316/08).

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti posudzoval tvrdenie okresného súdu obsiahnuté vo vyjadrení jeho predsedníčky č. Spr 3332/2010 z 13. mája 2010, podľa ktorého sťažovateľ prispel k prieťahom v konaní tým, že zaplatil súdny poplatok až po výzve súdu, ako aj tým, že pojednávanie 18. februára 2010 muselo byť odročené z dôvodu, že sa naň nedostavil, a konštatoval, že uvedené skutočnosti nemohli zásadným spôsobom prispieť k predĺženiu namietaného   konania,   pričom   vzal   do   úvahy   aj   argumentáciu   sťažovateľa   citovanú v časti I tohto nálezu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne   k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   v primeranom   čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Z rozboru veci vyplýva, že sťažovateľ podal 17. marca 2005 žalobu o zaplatenie 70 752,84 € proti žalovanej A., a. s., ktorou sa žalobca domáhal plnenia z poistnej zmluvy, pretože   žalovaná   odmietla   plniť   z dôvodu,   že   poškodenie   vozidla   nezodpovedalo popisovanému priebehu dopravnej nehody. Okresný súd v období po doručení žaloby konal vo veci plynulo, keď nariadil až do v poradí prvého meritórneho rozhodnutia vo veci štyri pojednávania,   pričom   na   ostatnom   pojednávaní   23.   mája   2006   bol   vo   veci   vyhlásený rozsudok   č.   k.   18   C   83/2005-138,   ktorým   bol   návrh   zamietnutý   z dôvodu,   že   žalobca nepreukázal, že nastala poistná udalosť, ktorá by zakladala povinnosť žalovanej plniť. Na základe odvolania žalobcu (sťažovateľa) doručenému okresnému súdu 28. júna 2006 bol spis 13. júla 2006 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením č. k. 6 Co 343/06-157 zo 7. júna 2007 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil   na   ďalšie   konanie.   V uznesení   krajský   súd   uviedol,   že   okresný   súd   vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že škoda spôsobená mikrospánkom nie je krytá havarijným poistením,   pričom   súčasne   uviedol,   že   okresný   súd   sa   musí   vysporiadať   s námietkami žalovanej týkajúcimi sa toho, či v danom prípade nejde o poistný podvod.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatoval,   že   okresný   súd   v rozsudku č.   k.   18   C   83/2005-138   z 23.   mája   2006   vychádzal   z nesprávneho   právneho   názoru a zároveň sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovanej, a preto činnosť okresného súdu   v období   od   doručenia   žaloby   do   vyhlásenia   tohto   rozsudku   (viac   než   1   rok) vyhodnotil   ako   neefektívnu,   t.   j.   takú,   ktorá v konečnom   dôsledku   spôsobila   predĺženie namietaného súdneho konania.

Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súdu v období od 22. júna 2007 nariadil 8 pojednávaní. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že okresný súd bol od 13. júna 2008, keď žiadal Okresnú prokuratúru Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) o zapožičanie spisu   v   trestnej   veci   poisťovacieho   podvodu   vedenej   pod   sp.   zn.   2   Pv   832/05,   do 18. februára   2010   (pojednávanie   na   okresnom   súde)   nečinný,   ústavný   súd   na   základe svojich   zistení   vzal   do   úvahy,   že 26. júna 2008   okresná   prokuratúra   odpovedala   na predmetnú žiadosť vyjadrením, že spis zapožičať nemožno, keďže sa nachádza z dôvodu podania   sťažnosti   proti   jej   uzneseniu   č.   k.   2 Pv 832/05-89 z 20. mája 2008 na Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“). Krajská prokuratúra uznesením z 1. júla 2008 v súlade s § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 832/05-89 z 20. mája 2008 zrušila a uložila okresnej prokuratúre vo veci opätovne konať. Dňa 20. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresnej prokuratúry   č.   k.   2   Pv   832/06-125,   ktorým   bolo   trestné   stíhanie   pre   trestný   čin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250c ods. 1 a 4 Trestného zákona zastavené.

Ústavný   súd   rešpektoval,   že   okresný   súd   sa   v záujme   ďalšieho   postupu   musel oboznámiť s obsahom príslušného trestného spisu, ako aj so závermi, ku ktorým dospeli orgány činné v trestnom konaní, čo čiastočne ospravedlňuje jeho nečinnosť. Zo súdneho spisu však ústavný súd zistil, že už 24. júna 2009 právny zástupca sťažovateľa (žalobcu) doručil okresnému súdu označené uznesenie okresnej prokuratúry. Okresný súd však, aj napriek tomu opätovne urgoval okresnú prokuratúru o zaslanie príslušného trestného spisu, a to   až   po   pojednávaní,   ktoré   bolo   nariadené   na   18. február   2010,   čo   svedčí   o jeho nesústrednej činnosti. Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že aj v období po vrátení   veci   na   ďalšie   konanie,   t.   j.   od   22.   júna   2007   bol   postup   okresného   súdu poznamenaný   nesústredenou,   a teda   aj   neefektívnou   činnosťou,   ktorá   prispela k neodôvodnenému predĺženiu namietaného konania.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou nesústredenou a neefektívnou činnosťou v namietanom konaní spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, a tým porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 83/2005 bez zbytočných prieťahov. Aj keď okresný súd na pojednávaní 8.   apríla   2010   rozhodol   v danej   veci   v poradí   druhým   rozsudkom,   ktorým sťažovateľovej   žalobe   čiastočne   vyhovel,   ústavný   súd   vyhovel   aj   tomuto   návrhu sťažovateľa   (bod   2   výroku   tohto   nálezu)   vzhľadom   na   svoje   zistenie,   že   proti   tomuto rozsudku   podali   odvolanie   tak   sťažovateľ,   ako   aj odporca,   pričom   v čase   rozhodovania ústavného súdu bol príslušný súdny spis ešte stále v dispozícii okresného súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 9 000 €.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia   tohto   práva,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania   pred   okresným   súdom, s prihliadnutím   na   obdobie,   v ktorom   konal   vo   veci   krajský   súd   a ktoré   nemôže   byť pripočítané na ťarchu okresného súdu, a dôvody, pre ktoré došlo k zbytočným prieťahom v konaní,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   1 500   €   sťažovateľovi   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním   advokátom   JUDr.   M.   P.   (bod   3   výroku   tohto   nálezu);   sťažovateľ   žiadal úhradu trov konania v sume 454,96 € za tri úkony právnej služby (prevzatie veci, spísanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu a ďalšie podanie vo veci z 28. mája 2010), vrátane 19 % DPH, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH. Vzhľadom na to, že trovy konania   požadované   sťažovateľom   zodpovedali   sume   vypočítanej   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010