znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 137/08-284

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   G.   G., T.,   O. A.,   T.,   P.   B., T.,   MUDr.   M. B., T., Mgr. M. B., T., Š. B., T., M. B., T., Ing. V. B., T., M. B., T., M. B., T., M. B., T., Ing. I. B., T., K. B., T., S. B., T., Mgr. M. B., T., K. B., T., H. B., T., H. B., T., J. B., T., J. B., N., Š. B., T., Z. B., T., Ing. Ľ. B., T., PharmDr. M. B., T., A. B., T., Ing. Z. C., T., Ing. J. C., T., A. C., T., R. C., T., Š. C., T., M. C., T., Ing. A. Č., T., Ing. M. Č., T., A. Č., T., Z. Č., T., J. Č., T., Ing. V. Č., S., MUDr. A. D., T., J. D., T., M. D., T., I. D., T., D. D., T., MUDr. J. D., T., M. D., T., R. E., T., B. E., T., H. E., T., Š. F., T., P. F., T., Mgr. D. F., T., Ing. Ľ. G., T., Mgr. D. G., T., P. G., T., G. G., T., M. G., T., L. G., T., PaedDr. V. G., T., RNDr. R. G., T., RNDr. N. G., T., Mgr. G. G., T., Mgr. M. G., T., Ing. N. G., T., A. G., T., M. G., T., MUDr. R. H., T., MUDr. A. H., T., MUDr. M. H., T., MUDr. J. H., T., A. H., Z., J. H., T., M. H., T., K. H., T., E. H., N., E. H., T., V. H., T., J. H., T., J. Ch., T., A. I., T., J. I., T., Ing. M. J., T., R. J., T., Ing. K. J., T., Ing. M. J., T., R. J., T., Ing. L. J., T., MUDr. V. J., T., Z. J., T., M. J., Z., J. J., T., J. J., T., R. J., T., K. K., T., M. K., T., Ing. M. K., T., K. K., T., M. K., T., H. K., T., V. K., T., I. K., T., Z. K., T., A. K., V., V. K., T., J. K., T., M. K., T., Ing. P. K., T., D. K., T., A. K., T., Mgr. A. K., T., Ing. M. K., T., Ing. P. K., T., Ing. Z. K., T., M. K., T., M. K., T., J. K., T., A. K. C., T., A. K., T., Ing. J. K., T., Mgr. M. K., T., Š. K., T., K. K., T., Mgr. M. K., T., T. K., T., Mgr. E. K., T., Bc. J. K., T., E. K., T., A. K., T., Mgr. G. K., T., V. L., T., M. L., T., Mgr. L. L., T., MUDr. V. L., T., Ing. J. L., T., MUDr. M. L., T., MUDr. E. L., T., Ing. J. M., T., Ing. M. M., T., Ing. M. M., T., C. M., N., M. M., S., M. M., T., Ing. I. M., T., D. M., T., Mgr. R. M., T., Mgr. J. M., T., PaedDr. D. M., T., M. M., T., P. M., T., S. M., T., P. M., V., R. M., T., R. M., T., Bc. M. M., T., Ing. G. M., T., M. M., T., B. M., T., Mgr. M. M., T., I. M., T., F. M., T., M. M., T., L. M., T., D. M., T., J. M., T., J. M., T., Mgr. P. M., T., RNDr. Ľ. M., T., A. M., T., A. M., T., R. N., T., M. N., T., E. Ň., T., T. O., Z., M. O., Z., Mgr. A. O., T., Ing. O. O., T., M. O., T., D. O., T., Ing. D. O., T., MVDr. M. P., T., Mgr. M. P., T., MVDr. I. P., T., MUDr. J. P., T., MUDr. D. P., T., JUDr. J. P., T., R. P., T., Ing. Z. P., T., A. P., T., M. P., T., A. P., T., Ing. Ľ. P., T., M. P., T., Mgr. I. P., T., Ing. Ľ. P., T., A. P., T., Ing. E. P., T., Z. P., T., K. P., T., Mgr. R. P., T., Ing. E. P., T., Ing. Š. R., T., B. R., T., Mgr. S. R., T., A. R., E., M. R., E., M. R., T., I. R., T., JUDr. V. S., T., PharmDr. J. S., T., Z. S., T., E. S., T., MVDr. J. S., T., MUDr. J. S., T., M. S., T., M. S., T., I. S., T., Mgr. E. S., T., MUDr. J. S., T., D. S., T., A. S., T., A. S., T., J. S., T., I. Š., T., I. Š., T., Ing. I. Š., T., M. Š., T., V. Š., T., M. Š., T., Ing. D. Š., S., MUDr. J. T., T., MUDr. D. T., T., MUDr. M. T., T., K. U., T., Mgr. R. U., T., RNDr. Z. U., T., PaedDr. J. U., T., Ing. P. V., K., Ing. M. V., T., I. V., V., I. V., T., Z. V., T., M. V., T., A. V., T., M. V., T., Ing. Š. V., T., J. Z., T., Mgr. M. Z., T., I. Z., T., H. Z., T., a P. Z., T., zastúpených advokátkou Mgr. E. K., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv upravených v čl. 44, čl. 45 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky pri posudzovaní zámeru Nový energetický zdroj - T., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. G. G., O. A., P. B., MUDr. M. B., Mgr. M. B., Š. B., M. B., Ing. V. B., M. B., M. B., M. B., Ing. I. B., K. B., S. B., Mgr. M. B., K. B., H. B., H. B., J. B., J. B., Š. B., Z. B., Ing. Ľ. B., PharmDr. M. B., A. B., Ing. Z. C., Ing. J. C., A. C., R. C., Š. C., M. C., Ing. A. Č., Ing. M. Č., A. Č., Z. Č., J. Č., Ing. V. Č., MUDr. A. D., J. D., M. D., I. D., D. D., MUDr. J. D., M. D., R. E., B. E., H. E., Š. F., P. F., Mgr. D. F., Ing. Ľ. G., Mgr. D. G., P. G., G. G., M. G., L. G., PaedDr. V. G., RNDr. R. G., RNDr. N. G., Mgr. G. G., Mgr. M. G., Ing. N. G., A. G., M. G., MUDr. R. H., MUDr. A. H., MUDr. M. H., MUDr. J. H., A. H., J. H., M. H., K. H., E. H, E. H., V. H., J. H., J. Ch., A. I., J. I., Ing. M. J., R. J., Ing. K. J., Ing. M. J., R. J., Ing. L. J., MUDr. V. J., Z. J., M. J., J. J., J. J., R. J., K. K., M. K., Ing. M. K., K. K., M. K., H. K., V. K., I. K., Z. K., A. K., V. K., J. K., M. K., Ing. P. K., D. K., A. K., Mgr. A. K., Ing. M. K., Ing. P. K., Ing. Z. K., M. K., M. K., J. K., A. K. C., A. K., Ing. J. K., Mgr. M. K., Š. K., K. K., Mgr. M. K., T. K., Mgr. E. K., Bc. J. K., E. K., A. K., Mgr. G. K., V. L., M. L., Mgr. L. L., MUDr. V. L., Ing. J. L., MUDr. M. L., MUDr. E. L., Ing. J. M., Ing. M. M., Ing. M. M., C. M., M. M., M. M., Ing. I. M., D. M., Mgr. R. M., Mgr. J. M., PaedDr. D. M., M. M., P. M., S. M., P. M., R. M., R. M., Bc. M. M., Ing. G. M., M. M., B. M., Mgr. M. M., I. M., F. M., M. M., L. M., D. M., J. M., J. M., Mgr. P. M., RNDr. Ľ. M., A. M., A. M., R. N., M. N., E. Ň., T. O., M. O., Mgr. A. O., Ing. O. O., M. O., D. O., Ing. D. O., MVDr. M. P., Mgr. M. P., MVDr. I. P., MUDr. J. P., MUDr. D. P., JUDr. J. P., R. P., Ing. Z. P., A. P., M. P., A. P., Ing. Ľ. P., M. P., Mgr. I. P., Ing. Ľ. P., A. P., Ing. E. P., Z. P., K. P., Mgr. R. P., Ing. E. P., Ing. Š. R., B. R., Mgr. S. R., A. R., M. R., M. R., I. R., JUDr. V. S., PharmDr. J. S., Z. S., E. S., MVDr. J. S., J. S., M. S., M. S., I. S., Mgr. E. S., MUDr. J. S., D. S., A. S., A. S., J. S., I. Š., I. Š., Ing. I. Š., M. Š., V. Š., M. Š., Ing. D. Š., MUDr. J. T., MUDr. D. T., MUDr. M. T., K. U., Mgr. R. U., RNDr. Z. U., PaedDr. J. U., Ing. P. V., Ing. M. V., I. V., I. V., Z. V., M. V., A. V., M. V., Ing. Š. V., J. Z., Mgr. M. Z., I. Z., H. Z., a P. Z. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2008 doručená   sťažnosť   248   sťažovateľov   uvedených   v záhlaví   tohto   uznesenia,   zastúpených advokátkou   Mgr.   E.   K.,   B.,   na   základe   individuálne   vystavených   248   splnomocnení z 28. februára 2008 vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 44, čl. 45 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia čl. 1 ods. 1 ústavy postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri posudzovaní zámeru Nový energetický zdroj – T. (ďalej aj „NEZ – T.“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:«V zmysle ustanovenia § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie   (Environmental   Impact   Assessment,   ďalej   aj   „EIA“)   predkladateľ   zámeru Č., a. s.,   so   sídlom   K.,   predložil   v januári   2007   zámer   pre   plánovanú   činnosť   Nový energetický zdroj - T. (ďalej aj „NEZ“). Predmetom tohto zámeru je výstavba energoblokov na   výrobu   elektrickej   energie   so   súhrnným   nominálnym   výkonom   885   MW,   z čoho   tri uhoľné bloky s fluidným spaľovaním majú spaľovať energetické uhlie s možným spaľovaním drevnej štiepky (bloky s výkonom 3 x 240 MW) a jeden paroplynový blok (s nominálnym výkonom   165   MW).   Činnosť   má   byť   realizovaná   v bývalom   areáli   potravinárskeho komplexu (cukrovaru) v meste T. Projektovaná životnosť je plánovaná na 40 rokov. Zámer bol predložený na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „MŽP SR“). Realizácia NEZ sa má uskutočniť cca 100 m od najbližšej obytnej zóny (západne od areálu cukrovaru) popri ulici..., resp. 170 m (južne od areálu) popri ulici..., Sídlisko... sa nachádza cca 300 m od areálu.

V zmysle   ust.   §   30   zákona   o EIA   vypracovalo   MŽP   SR   Rozsah   hodnotenia   pod č. 4255/07-3,4/vh   zo   dňa   27.   04.   2007,   v ktorom   určilo   všeobecné   podmienky   rozsahu hodnotenia (tri body) a tiež špecifické požiadavky (17 bodov).

V júni   2007   bola   v zmysle   ust.   §   31   a nasl.   zákona   o EIA   vypracovaná   Správa o hodnotení navrhovanej činnosti...

Ministerstvo životného prostredia správu doručilo na zaujatie stanovísk príslušným orgánom a dotknutej obci – mestu T. Správa bola tiež zverejnená na internetovej stránke MŽP SR www.enviroportal.sk.

Verejné   prerokovanie   správy   v zmysle   ust.   §   34   zákona   o   EIA   sa   uskutočnilo dňa 03. 07.   2007   na   mestskom   úrade   v T.   Okrem   zástupcov   predkladateľa   zámeru, zástupcov   MŽP   SR   a predstaviteľov   spolupracujúcich   organizácií   podieľajúcich sa na príprave   projektu   sa   na   prerokovaní   zúčastnili   zástupcovia   mesta   T.   a verejnosti (v počte   600   –   800   ľudí).   Verejnosť   aj   mesto   na   prerokovaní   jednoznačne   odmietli realizáciu zámeru na území mesta T., pričom poukazovali okrem iného aj na nedostatočne spracovanú Správu.

Vzhľadom   na   predpokladaný   cezhraničný   vplyv   navrhovanej   činnosti   maďarská strana   iniciovala   posudzovanie   v zmysle   Dohovoru   o hodnotení   vplyvu   na   životné prostredie presadzujúceho štátne hranice (oznámenie) Ministerstva zahraničných vecí SR č. 162/2000   Z.   z.;   označovaný   aj   ako   Dohovor   Espoo).   Verejné   prerokovanie   správy sa na podnet Maďarskej republiky uskutočnilo v S., nasledovali konzultácie v zmysle § 47 ods.   2   zákona   o EIA   a čl.   5   Dohovoru   Espoo,   ktoré   sa   uskutočnili   dňa   12. 12. 2007 v Košiciach.

K správe   sa   následne   vyjadrili   (§   35   zákona   o   EIA)   dotknuté   orgány,   obce a verejnosť aj písomne (v priebehu mesiaca júl 2007).

Všetky dotknuté obce... ako aj združenie 10 obcí... regiónu so sídlom v Č. zámer jednoznačne   odmietli   predovšetkým   z dôvodu   ohrozenia   životného   prostredia,   zdravia občanov,   chránených   biotopov,   z dôvodu   negatívneho   vplyvu   na pestovanie   rastlín, vinárstvo   a celkovú   krajinnú   štruktúru.  ... Vo   svojich   vyjadreniach   poukazovali   tiež   na závažné nedostatky v Správe...

Podobné pripomienky a odmietavé stanoviská podala v písomnej forme aj verejnosť. Súčasťou   pripomienok   bola   aj   petícia   občanov   s podpismi   6776   občanov   adresovaná predsedovi vlády SR, následne postúpená na Ministerstvo životného prostredia SR... Mimovládne organizácie, ktoré podali pripomienky ku Správe, namietali negatívne dopady výstavby na biotu...

Jednoznačne   negatívne   stanoviská   k Správe   predložili   aj   odborné   organizácie a obchodné spoločnosti...

Dotknuté orgány vo svojich stanoviskách namietajú závažné nedostatky v Správe, v dôsledku   ktorých   nie   je   možné   reálne   posúdiť   a vyhodnotiť   predpokladané   vplyvy zamýšľanej   činnosti   na   okolité   životné   prostredie   vrátane   obyvateľstva.   Vyčítajú jej formálne aj vecné chyby, nesprávne údaje a žiadajú doplniť a rozpracovať podrobnejšie vyhodnotenie   vo   viacerých   oblastiach.   Mnohé   z nich   so   zámerom   nesúhlasia a neodporúčajú ho (Úrad K. samosprávneho kraja, Krajský úrad životného prostredia K., Obvodný úrad životného prostredia T., Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v S.– správa chránenej krajinnej oblasti L.).

Rezortný   orgán   (Ministerstvo   hospodárstva   Slovenskej   republiky)   sa   k   Správe nevyjadril.

Po verejnom prerokovaní Správy boli na MŽP SR predložené ešte... „doplňujúce špecializované štúdie resp. expertno-znalecké posudky“ (...)

Odborný posudok na správu o hodnotení v zmysle § 36 zákona o EIA vypracoval v období   júl   –   september   2007   prof.   Ing.   M.   M.,   PhD.,   Strojnícka   fakulta   Technickej univerzity v K.

Následne MŽP SR vydalo Záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti (§ 37 zákona o EIA) dňa 19. 12. 2007, ktorým sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Nový energetický zdroj T. Záverečné stanovisko bolo v zmysle § 37 ods. 4 zákona o EIA doručené   mestu   T.   dňa   11.   01.   2008,   ktoré   o tom   informovalo   verejnosť   na svojej elektronickej úradnej tabuli dňa 15. 01. 2008.».

Sťažovatelia ďalej tvrdia, že v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti Nový energetický zdroj – T. došlo k takým závažným porušeniam zákona,   v dôsledku   ktorých   nemožno   v ďalšom   konaní   použiť   záverečné   stanovisko ako zákonný podklad (podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na   životné   prostredie   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov – ďalej len „zákon o EIA“), pričom podľa nich došlo aj k významnému zásahu do ich   práv   –   základného   práva   na   priaznivé   životné   prostredie   podľa   čl.   44   ústavy a základného práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 ústavy.

V rámci procesu posúdenia vplyvov NEZ – T. na životné prostredie sťažovatelia namietajú, že správa o hodnotení činnosti bola neúplná a že ministerstvo zasiahlo do práva verejnosti   vyjadriť   sa   k podkladom   posudzovania   vplyvov   na   životné   prostredie. Vychádzajú   z toho,   že   správa,   ktorá   neobsahuje   všetky   požadované   náležitosti,   a nie sú v nej primerane rozpracované všetky body podľa prílohy č. 11 k citovanému zákonu, je správou neúplnou a ako takú je potrebné vrátiť ju na dopracovanie.

Podľa sťažovateľov ministerstvo dostalo neúplnú správu, v rozpore s § 31 ods. 3 zákona   o EIA   ju   však   nevrátilo   bez   zbytočného   odkladu   navrhovateľovi,   ale   posunulo ju do ďalšieho   procesu.   Nevrátilo   ani   neúplný   posudok   a následne   vydalo   záverečné stanovisko, v ktorom odporučilo realizáciu predmetnej činnosti, hoci táto nebola komplexne posúdená v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

Ministerstvo   podľa   sťažovateľov   postupovalo   arbitrárne   a svojvoľne   a svojím postupom   znemožnilo   verejnosti   prístup   k včasným   a úplným   informáciám   o stave životného prostredia.

Sťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Ministerstvo   životného   prostredia   Slovenskej   republiky,   Odbor   hodnotenia a posudzovania   vplyvov   na   životné   prostredie   svojím   postupom   vo   veci   posudzovania zámeru Nový energetický zdroj T. vo vzťahu k navrhovateľom porušilo čl. 1, čl. 44, čl. 45 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

Ministerstvo   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   je   povinné   nahradiť navrhovateľom trovy konania a právneho zastúpenia na účet ich právnej zástupkyne.“.

Sťažovatelia   podali   rovnaký   návrh   v zmysle   piatej   časti   Občianskeho   súdneho poriadku na príslušný všeobecný súd - Krajský súd v Bratislave, kde je vec vedená pod sp. zn. 2 S 43/08.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných   práv alebo slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Právomoc ústavného   súdu   je preto v týchto prípadoch subsidiárna.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia mali (majú) na ochranu nimi označených základných práv upravených v čl. 44 a 45 ústavy postupom ministerstva pri posudzovaní zmlúv NEZ – T. k dispozícii účinný prostriedok nápravy v systéme všeobecných súdov (návrh na ochranu nimi označených základných práv, ktorých porušenie namietajú, podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku všeobecným súdom), ktorý aj využili, avšak všeobecný súd o ich návrhu v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu zatiaľ nerozhodol a ako   sami   uvádzajú,   na   ústavný   súd   sa   obrátili   z „obozretnosti“,   argumentujúc skúsenosťami z poznatkami z rozhodovacej praxe všeobecných súdov v obdobných veciach.

Argumentácia   sťažovateľov „o   ich   obozretnosti“ pri   uplatnení   ochrany ich základných   práv   vzhľadom   na   aplikačnú   prax   všeobecných   súdov   je   pre   založenie právomoci ústavného súdu vo veci konať a rozhodnúť irelevantná. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných predpisov; v tomto prípade je to návrh podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Za daných okolností a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (IV. ÚS 97/08) nie je dôvod na to, aby ústavný súd vstupoval v právnej veci sťažovateľov do právomoci všeobecného súdu, ktorý má právomoc poskytnúť sťažovateľom ochranu ich základným   právam   upraveným   v čl.   44   a 45   ústavy.   Opačný   postup   by   navyše   viedol k ústavou   neakceptovateľnej   situácii,   keď   by   skutkový   stav   podstatný   na   rozhodnutie zároveň posudzovali a následne vo veci rozhodovali paralelne dva orgány verejnej moci.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   v súlade   s princípom   subsidiarity vyplývajúcou z čl. 127 ods. 1 ústavy a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľov pre nedostatok svojej právomoci.

Pokiaľ   ide   o   časť   sťažnosti,   v ktorej   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   upravených   v čl.   46   ústavy   zo   strany   ministerstva,   sťažovatelia   síce neuviedli,   porušenie   ktorého   základného   práva   upraveného   v čl.   46   ústavy   namietajú, ale ústavný súd vychádzal z materiálneho posúdenia sťažnosti. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.

Časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, je podľa názoru ústavného súdu zjavne neopodstatnená, pretože porušenie tohto základného práva sa viaže na rozhodovanie súdu a ministerstvo sa porušenia tohto základného práva nemôže dopustiť.

Čo sa týka namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ministerstvo by sa mohlo dopustiť pri výkone niektorej z foriem činnosti štátnej správy, ktorú   je   oprávnené   vykonávať,   porušenia   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu. Vzhľadom na namietané porušenie základných práv podľa čl. 44 a 45 ústavy vo väzbe na čl. 46   ods.   2   ústavy   je   namieste   v danom   prípade   poskytnutie   súdnej   ochrany, ktorú v súlade   s princípom   subsidiarity   poskytujú   fyzickým   osobám   a právnickým   osobám v prvom rade všeobecné súdy. Sťažovatelia sami uvádzajú, že sa na všeobecný súd obrátili, tento   však   v čase   rozhodovania   o sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom   návrh sťažovateľov neodmietol, t. j. ani formálnoprávne neodmietol sťažovateľom poskytnutie súdnej ochrany garantovanej v čl. 46 ods. 1 ústavy a vo veci samej ešte nerozhodol, a preto ústavný súd nemá ani možnosť posúdiť ústavnoprávne aspekty rozhodovania všeobecného súdu. Iba ak by všeobecné súdy neposkytli alebo odmietli poskytnúť ochranu základných práv   sťažovateľov,   bola   by   daná   právomoc   ústavného   súdu.   V porovnateľnej   veci už ústavný súd uplatnil svoju subsidiárnu právomoc (II. ÚS 58/01, II. ÚS 22/02).

Z tohto dôvodu ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti za zjavne neopodstatnenú, čo je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008