SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 137/08-284
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. G. G., T., O. A., T., P. B., T., MUDr. M. B., T., Mgr. M. B., T., Š. B., T., M. B., T., Ing. V. B., T., M. B., T., M. B., T., M. B., T., Ing. I. B., T., K. B., T., S. B., T., Mgr. M. B., T., K. B., T., H. B., T., H. B., T., J. B., T., J. B., N., Š. B., T., Z. B., T., Ing. Ľ. B., T., PharmDr. M. B., T., A. B., T., Ing. Z. C., T., Ing. J. C., T., A. C., T., R. C., T., Š. C., T., M. C., T., Ing. A. Č., T., Ing. M. Č., T., A. Č., T., Z. Č., T., J. Č., T., Ing. V. Č., S., MUDr. A. D., T., J. D., T., M. D., T., I. D., T., D. D., T., MUDr. J. D., T., M. D., T., R. E., T., B. E., T., H. E., T., Š. F., T., P. F., T., Mgr. D. F., T., Ing. Ľ. G., T., Mgr. D. G., T., P. G., T., G. G., T., M. G., T., L. G., T., PaedDr. V. G., T., RNDr. R. G., T., RNDr. N. G., T., Mgr. G. G., T., Mgr. M. G., T., Ing. N. G., T., A. G., T., M. G., T., MUDr. R. H., T., MUDr. A. H., T., MUDr. M. H., T., MUDr. J. H., T., A. H., Z., J. H., T., M. H., T., K. H., T., E. H., N., E. H., T., V. H., T., J. H., T., J. Ch., T., A. I., T., J. I., T., Ing. M. J., T., R. J., T., Ing. K. J., T., Ing. M. J., T., R. J., T., Ing. L. J., T., MUDr. V. J., T., Z. J., T., M. J., Z., J. J., T., J. J., T., R. J., T., K. K., T., M. K., T., Ing. M. K., T., K. K., T., M. K., T., H. K., T., V. K., T., I. K., T., Z. K., T., A. K., V., V. K., T., J. K., T., M. K., T., Ing. P. K., T., D. K., T., A. K., T., Mgr. A. K., T., Ing. M. K., T., Ing. P. K., T., Ing. Z. K., T., M. K., T., M. K., T., J. K., T., A. K. C., T., A. K., T., Ing. J. K., T., Mgr. M. K., T., Š. K., T., K. K., T., Mgr. M. K., T., T. K., T., Mgr. E. K., T., Bc. J. K., T., E. K., T., A. K., T., Mgr. G. K., T., V. L., T., M. L., T., Mgr. L. L., T., MUDr. V. L., T., Ing. J. L., T., MUDr. M. L., T., MUDr. E. L., T., Ing. J. M., T., Ing. M. M., T., Ing. M. M., T., C. M., N., M. M., S., M. M., T., Ing. I. M., T., D. M., T., Mgr. R. M., T., Mgr. J. M., T., PaedDr. D. M., T., M. M., T., P. M., T., S. M., T., P. M., V., R. M., T., R. M., T., Bc. M. M., T., Ing. G. M., T., M. M., T., B. M., T., Mgr. M. M., T., I. M., T., F. M., T., M. M., T., L. M., T., D. M., T., J. M., T., J. M., T., Mgr. P. M., T., RNDr. Ľ. M., T., A. M., T., A. M., T., R. N., T., M. N., T., E. Ň., T., T. O., Z., M. O., Z., Mgr. A. O., T., Ing. O. O., T., M. O., T., D. O., T., Ing. D. O., T., MVDr. M. P., T., Mgr. M. P., T., MVDr. I. P., T., MUDr. J. P., T., MUDr. D. P., T., JUDr. J. P., T., R. P., T., Ing. Z. P., T., A. P., T., M. P., T., A. P., T., Ing. Ľ. P., T., M. P., T., Mgr. I. P., T., Ing. Ľ. P., T., A. P., T., Ing. E. P., T., Z. P., T., K. P., T., Mgr. R. P., T., Ing. E. P., T., Ing. Š. R., T., B. R., T., Mgr. S. R., T., A. R., E., M. R., E., M. R., T., I. R., T., JUDr. V. S., T., PharmDr. J. S., T., Z. S., T., E. S., T., MVDr. J. S., T., MUDr. J. S., T., M. S., T., M. S., T., I. S., T., Mgr. E. S., T., MUDr. J. S., T., D. S., T., A. S., T., A. S., T., J. S., T., I. Š., T., I. Š., T., Ing. I. Š., T., M. Š., T., V. Š., T., M. Š., T., Ing. D. Š., S., MUDr. J. T., T., MUDr. D. T., T., MUDr. M. T., T., K. U., T., Mgr. R. U., T., RNDr. Z. U., T., PaedDr. J. U., T., Ing. P. V., K., Ing. M. V., T., I. V., V., I. V., T., Z. V., T., M. V., T., A. V., T., M. V., T., Ing. Š. V., T., J. Z., T., Mgr. M. Z., T., I. Z., T., H. Z., T., a P. Z., T., zastúpených advokátkou Mgr. E. K., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv upravených v čl. 44, čl. 45 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri posudzovaní zámeru Nový energetický zdroj - T., a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. G. G., O. A., P. B., MUDr. M. B., Mgr. M. B., Š. B., M. B., Ing. V. B., M. B., M. B., M. B., Ing. I. B., K. B., S. B., Mgr. M. B., K. B., H. B., H. B., J. B., J. B., Š. B., Z. B., Ing. Ľ. B., PharmDr. M. B., A. B., Ing. Z. C., Ing. J. C., A. C., R. C., Š. C., M. C., Ing. A. Č., Ing. M. Č., A. Č., Z. Č., J. Č., Ing. V. Č., MUDr. A. D., J. D., M. D., I. D., D. D., MUDr. J. D., M. D., R. E., B. E., H. E., Š. F., P. F., Mgr. D. F., Ing. Ľ. G., Mgr. D. G., P. G., G. G., M. G., L. G., PaedDr. V. G., RNDr. R. G., RNDr. N. G., Mgr. G. G., Mgr. M. G., Ing. N. G., A. G., M. G., MUDr. R. H., MUDr. A. H., MUDr. M. H., MUDr. J. H., A. H., J. H., M. H., K. H., E. H, E. H., V. H., J. H., J. Ch., A. I., J. I., Ing. M. J., R. J., Ing. K. J., Ing. M. J., R. J., Ing. L. J., MUDr. V. J., Z. J., M. J., J. J., J. J., R. J., K. K., M. K., Ing. M. K., K. K., M. K., H. K., V. K., I. K., Z. K., A. K., V. K., J. K., M. K., Ing. P. K., D. K., A. K., Mgr. A. K., Ing. M. K., Ing. P. K., Ing. Z. K., M. K., M. K., J. K., A. K. C., A. K., Ing. J. K., Mgr. M. K., Š. K., K. K., Mgr. M. K., T. K., Mgr. E. K., Bc. J. K., E. K., A. K., Mgr. G. K., V. L., M. L., Mgr. L. L., MUDr. V. L., Ing. J. L., MUDr. M. L., MUDr. E. L., Ing. J. M., Ing. M. M., Ing. M. M., C. M., M. M., M. M., Ing. I. M., D. M., Mgr. R. M., Mgr. J. M., PaedDr. D. M., M. M., P. M., S. M., P. M., R. M., R. M., Bc. M. M., Ing. G. M., M. M., B. M., Mgr. M. M., I. M., F. M., M. M., L. M., D. M., J. M., J. M., Mgr. P. M., RNDr. Ľ. M., A. M., A. M., R. N., M. N., E. Ň., T. O., M. O., Mgr. A. O., Ing. O. O., M. O., D. O., Ing. D. O., MVDr. M. P., Mgr. M. P., MVDr. I. P., MUDr. J. P., MUDr. D. P., JUDr. J. P., R. P., Ing. Z. P., A. P., M. P., A. P., Ing. Ľ. P., M. P., Mgr. I. P., Ing. Ľ. P., A. P., Ing. E. P., Z. P., K. P., Mgr. R. P., Ing. E. P., Ing. Š. R., B. R., Mgr. S. R., A. R., M. R., M. R., I. R., JUDr. V. S., PharmDr. J. S., Z. S., E. S., MVDr. J. S., J. S., M. S., M. S., I. S., Mgr. E. S., MUDr. J. S., D. S., A. S., A. S., J. S., I. Š., I. Š., Ing. I. Š., M. Š., V. Š., M. Š., Ing. D. Š., MUDr. J. T., MUDr. D. T., MUDr. M. T., K. U., Mgr. R. U., RNDr. Z. U., PaedDr. J. U., Ing. P. V., Ing. M. V., I. V., I. V., Z. V., M. V., A. V., M. V., Ing. Š. V., J. Z., Mgr. M. Z., I. Z., H. Z., a P. Z. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2008 doručená sťažnosť 248 sťažovateľov uvedených v záhlaví tohto uznesenia, zastúpených advokátkou Mgr. E. K., B., na základe individuálne vystavených 248 splnomocnení z 28. februára 2008 vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 44, čl. 45 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia čl. 1 ods. 1 ústavy postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri posudzovaní zámeru Nový energetický zdroj – T. (ďalej aj „NEZ – T.“).
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:«V zmysle ustanovenia § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment, ďalej aj „EIA“) predkladateľ zámeru Č., a. s., so sídlom K., predložil v januári 2007 zámer pre plánovanú činnosť Nový energetický zdroj - T. (ďalej aj „NEZ“). Predmetom tohto zámeru je výstavba energoblokov na výrobu elektrickej energie so súhrnným nominálnym výkonom 885 MW, z čoho tri uhoľné bloky s fluidným spaľovaním majú spaľovať energetické uhlie s možným spaľovaním drevnej štiepky (bloky s výkonom 3 x 240 MW) a jeden paroplynový blok (s nominálnym výkonom 165 MW). Činnosť má byť realizovaná v bývalom areáli potravinárskeho komplexu (cukrovaru) v meste T. Projektovaná životnosť je plánovaná na 40 rokov. Zámer bol predložený na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „MŽP SR“). Realizácia NEZ sa má uskutočniť cca 100 m od najbližšej obytnej zóny (západne od areálu cukrovaru) popri ulici..., resp. 170 m (južne od areálu) popri ulici..., Sídlisko... sa nachádza cca 300 m od areálu.
V zmysle ust. § 30 zákona o EIA vypracovalo MŽP SR Rozsah hodnotenia pod č. 4255/07-3,4/vh zo dňa 27. 04. 2007, v ktorom určilo všeobecné podmienky rozsahu hodnotenia (tri body) a tiež špecifické požiadavky (17 bodov).
V júni 2007 bola v zmysle ust. § 31 a nasl. zákona o EIA vypracovaná Správa o hodnotení navrhovanej činnosti...
Ministerstvo životného prostredia správu doručilo na zaujatie stanovísk príslušným orgánom a dotknutej obci – mestu T. Správa bola tiež zverejnená na internetovej stránke MŽP SR www.enviroportal.sk.
Verejné prerokovanie správy v zmysle ust. § 34 zákona o EIA sa uskutočnilo dňa 03. 07. 2007 na mestskom úrade v T. Okrem zástupcov predkladateľa zámeru, zástupcov MŽP SR a predstaviteľov spolupracujúcich organizácií podieľajúcich sa na príprave projektu sa na prerokovaní zúčastnili zástupcovia mesta T. a verejnosti (v počte 600 – 800 ľudí). Verejnosť aj mesto na prerokovaní jednoznačne odmietli realizáciu zámeru na území mesta T., pričom poukazovali okrem iného aj na nedostatočne spracovanú Správu.
Vzhľadom na predpokladaný cezhraničný vplyv navrhovanej činnosti maďarská strana iniciovala posudzovanie v zmysle Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presadzujúceho štátne hranice (oznámenie) Ministerstva zahraničných vecí SR č. 162/2000 Z. z.; označovaný aj ako Dohovor Espoo). Verejné prerokovanie správy sa na podnet Maďarskej republiky uskutočnilo v S., nasledovali konzultácie v zmysle § 47 ods. 2 zákona o EIA a čl. 5 Dohovoru Espoo, ktoré sa uskutočnili dňa 12. 12. 2007 v Košiciach.
K správe sa následne vyjadrili (§ 35 zákona o EIA) dotknuté orgány, obce a verejnosť aj písomne (v priebehu mesiaca júl 2007).
Všetky dotknuté obce... ako aj združenie 10 obcí... regiónu so sídlom v Č. zámer jednoznačne odmietli predovšetkým z dôvodu ohrozenia životného prostredia, zdravia občanov, chránených biotopov, z dôvodu negatívneho vplyvu na pestovanie rastlín, vinárstvo a celkovú krajinnú štruktúru. ... Vo svojich vyjadreniach poukazovali tiež na závažné nedostatky v Správe...
Podobné pripomienky a odmietavé stanoviská podala v písomnej forme aj verejnosť. Súčasťou pripomienok bola aj petícia občanov s podpismi 6776 občanov adresovaná predsedovi vlády SR, následne postúpená na Ministerstvo životného prostredia SR... Mimovládne organizácie, ktoré podali pripomienky ku Správe, namietali negatívne dopady výstavby na biotu...
Jednoznačne negatívne stanoviská k Správe predložili aj odborné organizácie a obchodné spoločnosti...
Dotknuté orgány vo svojich stanoviskách namietajú závažné nedostatky v Správe, v dôsledku ktorých nie je možné reálne posúdiť a vyhodnotiť predpokladané vplyvy zamýšľanej činnosti na okolité životné prostredie vrátane obyvateľstva. Vyčítajú jej formálne aj vecné chyby, nesprávne údaje a žiadajú doplniť a rozpracovať podrobnejšie vyhodnotenie vo viacerých oblastiach. Mnohé z nich so zámerom nesúhlasia a neodporúčajú ho (Úrad K. samosprávneho kraja, Krajský úrad životného prostredia K., Obvodný úrad životného prostredia T., Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v S.– správa chránenej krajinnej oblasti L.).
Rezortný orgán (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) sa k Správe nevyjadril.
Po verejnom prerokovaní Správy boli na MŽP SR predložené ešte... „doplňujúce špecializované štúdie resp. expertno-znalecké posudky“ (...)
Odborný posudok na správu o hodnotení v zmysle § 36 zákona o EIA vypracoval v období júl – september 2007 prof. Ing. M. M., PhD., Strojnícka fakulta Technickej univerzity v K.
Následne MŽP SR vydalo Záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti (§ 37 zákona o EIA) dňa 19. 12. 2007, ktorým sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti Nový energetický zdroj T. Záverečné stanovisko bolo v zmysle § 37 ods. 4 zákona o EIA doručené mestu T. dňa 11. 01. 2008, ktoré o tom informovalo verejnosť na svojej elektronickej úradnej tabuli dňa 15. 01. 2008.».
Sťažovatelia ďalej tvrdia, že v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti Nový energetický zdroj – T. došlo k takým závažným porušeniam zákona, v dôsledku ktorých nemožno v ďalšom konaní použiť záverečné stanovisko ako zákonný podklad (podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o EIA“), pričom podľa nich došlo aj k významnému zásahu do ich práv – základného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ústavy a základného práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 ústavy.
V rámci procesu posúdenia vplyvov NEZ – T. na životné prostredie sťažovatelia namietajú, že správa o hodnotení činnosti bola neúplná a že ministerstvo zasiahlo do práva verejnosti vyjadriť sa k podkladom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Vychádzajú z toho, že správa, ktorá neobsahuje všetky požadované náležitosti, a nie sú v nej primerane rozpracované všetky body podľa prílohy č. 11 k citovanému zákonu, je správou neúplnou a ako takú je potrebné vrátiť ju na dopracovanie.
Podľa sťažovateľov ministerstvo dostalo neúplnú správu, v rozpore s § 31 ods. 3 zákona o EIA ju však nevrátilo bez zbytočného odkladu navrhovateľovi, ale posunulo ju do ďalšieho procesu. Nevrátilo ani neúplný posudok a následne vydalo záverečné stanovisko, v ktorom odporučilo realizáciu predmetnej činnosti, hoci táto nebola komplexne posúdená v zmysle príslušných zákonných ustanovení.
Ministerstvo podľa sťažovateľov postupovalo arbitrárne a svojvoľne a svojím postupom znemožnilo verejnosti prístup k včasným a úplným informáciám o stave životného prostredia.
Sťažovatelia na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:
„Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie svojím postupom vo veci posudzovania zámeru Nový energetický zdroj T. vo vzťahu k navrhovateľom porušilo čl. 1, čl. 44, čl. 45 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je povinné nahradiť navrhovateľom trovy konania a právneho zastúpenia na účet ich právnej zástupkyne.“.
Sťažovatelia podali rovnaký návrh v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na príslušný všeobecný súd - Krajský súd v Bratislave, kde je vec vedená pod sp. zn. 2 S 43/08.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia mali (majú) na ochranu nimi označených základných práv upravených v čl. 44 a 45 ústavy postupom ministerstva pri posudzovaní zmlúv NEZ – T. k dispozícii účinný prostriedok nápravy v systéme všeobecných súdov (návrh na ochranu nimi označených základných práv, ktorých porušenie namietajú, podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku všeobecným súdom), ktorý aj využili, avšak všeobecný súd o ich návrhu v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu zatiaľ nerozhodol a ako sami uvádzajú, na ústavný súd sa obrátili z „obozretnosti“, argumentujúc skúsenosťami z poznatkami z rozhodovacej praxe všeobecných súdov v obdobných veciach.
Argumentácia sťažovateľov „o ich obozretnosti“ pri uplatnení ochrany ich základných práv vzhľadom na aplikačnú prax všeobecných súdov je pre založenie právomoci ústavného súdu vo veci konať a rozhodnúť irelevantná. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov; v tomto prípade je to návrh podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Za daných okolností a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (IV. ÚS 97/08) nie je dôvod na to, aby ústavný súd vstupoval v právnej veci sťažovateľov do právomoci všeobecného súdu, ktorý má právomoc poskytnúť sťažovateľom ochranu ich základným právam upraveným v čl. 44 a 45 ústavy. Opačný postup by navyše viedol k ústavou neakceptovateľnej situácii, keď by skutkový stav podstatný na rozhodnutie zároveň posudzovali a následne vo veci rozhodovali paralelne dva orgány verejnej moci.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcou z čl. 127 ods. 1 ústavy a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľov pre nedostatok svojej právomoci.
Pokiaľ ide o časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv upravených v čl. 46 ústavy zo strany ministerstva, sťažovatelia síce neuviedli, porušenie ktorého základného práva upraveného v čl. 46 ústavy namietajú, ale ústavný súd vychádzal z materiálneho posúdenia sťažnosti. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.
Časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, je podľa názoru ústavného súdu zjavne neopodstatnená, pretože porušenie tohto základného práva sa viaže na rozhodovanie súdu a ministerstvo sa porušenia tohto základného práva nemôže dopustiť.
Čo sa týka namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ministerstvo by sa mohlo dopustiť pri výkone niektorej z foriem činnosti štátnej správy, ktorú je oprávnené vykonávať, porušenia základného práva na inú právnu ochranu. Vzhľadom na namietané porušenie základných práv podľa čl. 44 a 45 ústavy vo väzbe na čl. 46 ods. 2 ústavy je namieste v danom prípade poskytnutie súdnej ochrany, ktorú v súlade s princípom subsidiarity poskytujú fyzickým osobám a právnickým osobám v prvom rade všeobecné súdy. Sťažovatelia sami uvádzajú, že sa na všeobecný súd obrátili, tento však v čase rozhodovania o sťažnosti v konaní pred ústavným súdom návrh sťažovateľov neodmietol, t. j. ani formálnoprávne neodmietol sťažovateľom poskytnutie súdnej ochrany garantovanej v čl. 46 ods. 1 ústavy a vo veci samej ešte nerozhodol, a preto ústavný súd nemá ani možnosť posúdiť ústavnoprávne aspekty rozhodovania všeobecného súdu. Iba ak by všeobecné súdy neposkytli alebo odmietli poskytnúť ochranu základných práv sťažovateľov, bola by daná právomoc ústavného súdu. V porovnateľnej veci už ústavný súd uplatnil svoju subsidiárnu právomoc (II. ÚS 58/01, II. ÚS 22/02).
Z tohto dôvodu ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti za zjavne neopodstatnenú, čo je dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2008