znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 137/05-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. Š. D., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 231/95 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný súd Košice   I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 19 C 231/95 p o r u š i l základné   právo JUDr.   Š.   D. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   231/95 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. Š. D. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom   stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. Š. D. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 993 Sk (slovom   jedenásťtisíc   deväťstodeväťdesiattri   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. M., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 18. mája 2005 č. k. IV. ÚS 137/05-16 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť JUDr.   Š.   D.,   bytom   K. (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr.   J.   M.,   K.,   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 231/95.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 231/95 koná okresný   súd   od   14.   marca   1995   o návrhu   sťažovateľa   na   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov (ďalej   len   „BSM“).   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   okresný   súd koná v jeho veci s prieťahmi, čím sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Skutočnosť, že Okresný súd Košice I. o návrhu sťažovateľa o vysporiadanie BSM nerozhodol,   hoci   od   podania   návrhu   uplynulo   viac   ako   deväť   rokov,   vyvolala   u   neho dlhodobý   stav právnej   neistoty,   ktorý   naďalej   trvá.   Predmet konania pritom   nie   je tak právne   ani   fakticky   zložitý,   aby   objektívne   podmieňoval   dlhšiu   dobu   na   prípravu rozhodnutia napriek tomu, že rozhodnutie o vysporiadaní BSM je v rukách Okresného súdu Košice   I.,   tento   bez   primeraných   dôvodov   nekoná,   resp.   nekoná   primerane   svojim možnostiam a okolnostiam a spôsobuje pretrvávanie uvedeného stavu.“

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1) Okresný   súd   Košice   I.   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19 C 231/95   porušil základné   právo   JUDr.   Š.   D.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktoré   sú zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Okresnému   súdu   Košice   I.   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 231/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. Š. D. priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Košice I. je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta JUDr. J. M., advokáta, zapísaného v SAK pod č. 2036 so sídlom v K.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   JUDr.   A.   M.   listami   sp.   zn.   Spr   1667/04 z 28. februára 2005 a sp. zn. Spr 880/05 z 28. júna 2005 a právny zástupca sťažovateľa zaujal stanovisko k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom z 30. júla 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu k otázke prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie vo vyjadrení z 28. februára 2005 okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v predmetnom konaní uviedol:

„(...) musím konštatovať, že súdne konanie, ktoré sa začalo 14. 3. 1995, je stále vedené na súde prvého stupňa bez toho, aby bolo doposiaľ rozhodnuté vo veci samej. Súd vo veci koná, ale medzi niektorými úkonmi sú značné časové odstupy (od 14. 11. 1995 do 12. 8. 1996, od 2. 7. 1997 do 4. 8. 1998, od 16. 10. 1998 do 14. 7. 1999, od 9. 11. 1999 do 4. 8. 2000, od 2. 2. 2001 do 15. 2. 2002, od 23. 8. 2002 do 23. 9. 2003, od 26. 1. 2004   do   22.   9.   2004),   pričom   za   efektívne   nemožno   považovať   aj   niektoré   vytýčené pojednávania. (...)

V konaní došlo k prieťahom, tieto však boli spôsobené objektívnou skutočnosťou, ktorá   už   niekoľko   rokov   existuje   na   Okresnom   súde   Košice   I,   značnou   pracovnou zaťaženosťou jednotlivých občianskoprávnych oddelení, vrátane oddelenia 19 C.“

Listom   z   28.   júna   2005   predseda   okresného   súdu   doplnil   svoje   stanovisko   aj konštatovaním:

„Je pravdou, že základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa vlastne účastník obrátil na súd. Sudcovia sa snažia túto zásadu aplikovať v rozhodovacej činnosti, ale nemajú preto vytvorené vhodné podmienky. V oddeleniach pracujú s takým počtom vecí, že nie sú schopní konať vo všetkých veciach bez prieťahov.

Táto situácia na Okresnom súde Košice I spôsobila aj v tomto konaní to, že medzi jednotlivými   úkonmi   súdu   sú   aj   niekoľkomesačné   obdobia   nečinnosti,   ktoré   nemožno pripísať na vrub sťažovateľa.

Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávanie o prijatej sťažnosti (...).“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného súdu uviedol: „Vyjadrenia súdu sú zavádzajúce a skresľujúce v snahe odvrátiť svoju právnu zodpovednosť za porušenie práva môjho mandanta na prerokovania vecí bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote. Poznamenávame, že prejednávané veci neboli tak náročné, aby súd nerozhodol v zákone stanovenej lehote. Ani zo strany môjho mandanta neboli kladené žiadne prekážky pre priechodnosť rozhodnutia vo veci samej. V plnom rozsahu trváme na našom podanom návrhu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr. 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prerokujú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo   sťažnosti,   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 231/95:

- 14. marec 1995 – sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému súdu (pôvodne Obvodnému súdu Košice 1) domáhal po zániku manželstva rozvodom vyporiadania murovanej chaty patriacej do BSM, pretože podľa jeho tvrdenia o vyporiadaní ostatného majetku tvoriaceho BSM sa s odporkyňou dohodli;

- 20. marec 1995 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za návrh a „konkretizoval svoj návrh“;

- 29. marec 1995 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok;

- 20. apríl 1995 – okresný súd urgoval u sťažovateľa odpoveď na výzvu z 20. marca 1995;

- 26.   apríl   1995   –   sťažovateľ   doplnil   návrh   na   vyporiadanie   BSM   tak,   že   predmetom vyporiadania majú byť okrem chaty aj osobné motorové vozidlo a veci tvoriace zariadenie bytu nadobudnuté počas manželstva;

- 19. máj 1995 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. jún 1995, vyzval sťažovateľa, aby predložil potrebný počet rovnopisov doplneného návrhu, a žiadal pripojiť rozvodový spis sp. zn. 24 C 418/93;

- 6.   jún   1995   –   pojednávanie   bolo   po   vyhlásení   účastníkov,   že   sú   ochotní   uzatvoriť mimosúdnu dohodu ohľadom vyporiadania BSM, odročené na 7. júl 1995 (nekonalo sa);

- 14.   júl   1995   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   k ustáleniu   okruhu   vecí patriacich do BSM odročené na 6. október 1995. Súčasne okresný súd uznesením nariadil, aby súdny znalec z odboru odhady a ceny nehnuteľností ocenil do 50 dní spornú chatu (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 21. júla 1995);

- 1. august 1995 – sťažovateľ zaslal okresnému súdu „doplnenie žiadosti o vysporiadanie BSM“, ktorým rozšíril návrh o ďalšie veci nadobudnuté počas manželstva;

- 6. október 1995 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom účastníci predložili okresnému súdu   dohodu   z roku   1994,   ktorou   ešte   pred   podaním   návrhu   vyporiadali   časť   majetku patriaceho   do   BSM   (zariadenie   bytu),   ktorý   bol   zahrnutý   aj   do   návrhu,   a   po   vypočutí účastníkov   k ďalším   veciam   patriacim   do   BSM   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom predloženia znaleckého posudku na ocenenie chaty;

- 11. október 1995 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi;

- 26. október 1995 – sťažovateľ predložil okresnému súdu kópiu dohody o vyporiadaní časti BSM (zariadenia bytu) pred podaním návrhu;

- 14. november 1995 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 14. august 1996 – okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov o priznaní užívacieho práva k pozemku, na ktorom bola postavená chata, ako aj dokladov ohľadom garáže patriacej do BSM;

- 16. august 1996 – odporkyňa urgovala konanie vo veci;

- 9. september 1996 – sťažovateľ predložil okresnému súdu požadované doklady týkajúce sa pozemku a súčasne oznámil, že „problematika garáže je predmetom konania na Obvodnom súde Košice I pod sp. zn. 17 C 374/96“;

- 30. september 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. november 1996;

- 18. november 1996 – okresný súd žiadal pripojiť spis sp. zn. 17 C 374/96 (pripojený v ten istý deň);

- 19. november 1996 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a vyhlásení odporkyne, že pred podaním návrhu nedošlo k vyporiadaniu časti BSM (zariadenia bytu) dohodou a že išlo iba o súpis vecí, ktoré si sťažovateľ odniesol z bytu, odročené na 3. december 1996 za účelom predvolania svedka;

- 28. november 1996 – odporkyňa predložila okresnému súdu prehlásenie svojich rodičov, že časť majetku uvádzaného sťažovateľom ako súčasť BSM, jej dali ako svadobný dar;

- 3.   december   1996   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   konania   a   svedkov odročené   na   14. január   1997   s tým,   že   účastníci   predložia   prípadné   ďalšie   návrhy   na dokazovanie;

- 16.   december   1996   –   odporkyňa   predložila   okresnému   súdu   dohodu   uzavretú   so sťažovateľom   pred   podaním   návrhu   ohľadom   užívania   garáže   a osobného   motorového vozidla;

- 14.   január   1997   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   ku   konečnému   okruhu hnuteľných vecí tvoriacich BSM z dôvodu predvolania a vypočutia svedkov odročené na 14. február 1997;

- 14. február 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov z dôvodu predvolania ďalších svedkov odročené na 21. marec 1997;

- 21. marec 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov na žiadosť sťažovateľa, ktorý trval na vypočutí neprítomného svedka Okresným súdom Humenné (ďalej len „dožiadaný súd 1“), odročené na neurčito;

- 9. apríl 1997 – okresný súd žiadal dožiadaný súd 1, aby vypočul svedka;

- 22. apríl 1997 – spis bol doručený dožiadanému súdu 1;

- 2. jún 1997 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 4. august 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 3. september 1998;

- 3. september 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania a po oznámení sťažovateľa, že v súdnom konaní o vypratanie bytu bol úspešný, odročené na 16. október 1998 s cieľom poskytnúť účastníkom lehotu na mimosúdne urovnanie sporu;

- 16. október 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov a zistení, že na okresnom súde sa vedie medzi účastníkmi aj spor o „zrušení nájmu garáže pod č. k. 16 C 123/97“, odročené na neurčito s tým, že účastníci oznámia okresnému súdu spisovú značku konania vo veci „vypratania žalovanej z bytu“;

- 4. máj 1999 – sťažovateľ urgoval konanie vo veci a súčasne oznámil okresnému súdu, že konanie o vypratanie bytu vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 375/96 bolo skončené po tom, ako bol zamietnutý návrh odporkyne na obnovu konania v tejto veci;

- 14.   júl   1999   –   okresný   súd   žiadal   pripojiť   spisy   súvisiacich   konaní   ohľadne   garáže a vypratania bytu a nariadil pojednávanie na 9. november 1999;

- 9. november 1999 – pojednávanie bolo po vyhlásení účastníkov, že už bol ustálený okruh vecí patriacich do BSM a že súhlasia s ohodnotením chaty podľa znaleckého posudku zo 14. novembra   1995,   na   žiadosť   účastníkov   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia znaleckého dokazovania „znalcom z odboru hnuteľných vecí“;

- 25.   apríl   2000   –   sťažovateľ   urgoval   pokračovanie   v konaní   a súčasne   oznámil,   že krajský súd   uznesením   sp.   zn.   16   Co   243/99   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu sp. zn. 17 C 1060/98, ktorým bol zamietnutý návrh odporkyne na obnovu konania vo veci vypratania bytu;

- 4. august 2000 – okresný súd uznesením uložil súdnej znalkyni, aby ocenila hnuteľné veci patriace do BSM (súdnej znalkyni bolo uznesenie doručené 14. augusta 2000);

- 7. november 2000 – okresný súd zaslal spis súdnej znalkyni;

- 11. január 2001 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 28.   február   2001   –   odporkyňa   predložila   okresnému   súdu   pripomienky   k   znaleckému posudku z 11. januára 2001;

- 24. júl 2001 – sťažovateľ urgoval pokračovanie v konaní;

- 15. február 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. apríl 2002;

- 16. apríl 2002 – pojednávanie bolo po vyhlásení účastníkov, že súhlasia, aby sa hnuteľné veci vyporiadali takým spôsobom, že u každého z nich ostanú veci tak, ako ich užívajú, a trvajú iba na vyporiadaní chaty, odročené na 28. máj 2002 s tým, že účastníci sa pokúsia dohodnúť na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí patriacich do BSM;

- 26.   apríl   2002   –   okresnému   súdu   bola   doručená   dohoda   z 24.   apríla   2002   uzavretá účastníkmi, podľa ktorej si hnuteľné veci tvoriace BSM ponechá každý z nich tak, ako ich užíva, bez nároku na majetkové vyrovnanie a ohľadne vyporiadania chaty patriacej do BSM žiadali, aby odporkyňa bola rozsudkom zaviazaná „vyplatiť navrhovateľa z ceny chaty“,

- 28.   máj   2002   –   pojednávanie   bolo   po   prečítaní   dohody   účastníkov   z 24.   apríla   2002 a vyhlásení odporkyne, že predmetom sporu ostala iba chata, odročené na neurčito z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania na určenie ceny hnuteľných vecí a chaty;

- 2.   august   2002   –   okresný   súd   zaslal   pripomienky   odporkyne   z   28.   februára   2001 k znaleckému posudku súdnej znalkyni na zaujatie stanoviska;

- 23. august 2002 – súdna znalkyňa sa vyjadrila k pripomienkam odporkyne a predložila dodatok k znaleckému posudku z 11. januára 2001;

- 30. január 2003 – sťažovateľ urgoval pokračovanie konania;

- 10. september 2003 – sťažovateľ urgoval pokračovanie konania;

- 23. september 2003 – okresný súd uznesením nariadil kontrolné znalecké dokazovanie ohľadne ocenenia hnuteľných vecí patriacich do BSM k 19. aprílu 1994 a súdnemu znalcovi uložil vypracovať znalecký posudok do 60 dní (súdnemu znalcovi bolo uznesenie doručené 29. septembra 2003);

- 28. október 2003 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi;

- 16. december 2003 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 28. január 2004 – okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom konania;

- 23. september 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. december 2004;

- 22.   november   2004   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   žiadosť,   aby   mu   v rámci konania o vyporiadanie BSM bola priznaná chata do vlastníctva, pretože odporkyňa nemá ako nezamestnaná prostriedky, aby ho „z chaty vyplatila“;

- 2.   december   2004   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   konania   odročené   na 10. február 2005 s tým, že účastníci predložia súdu doklady „preukazujúce ich schopnosť vyplatiť   druhého   účastníka   z nehnuteľnosti“, a súčasne   okresný   súd   uznesením   nariadil znalecké   dokazovanie   súdnym   znalcom   z odboru   slaboprúdová   elektrotechnika,   aby   do 30 dní   ocenil   elektrospotrebiče   patriace   do   BSM   (uznesenie   bolo   súdnemu   znalcovi doručené 14. decembra 2004);

- 6.   december   2004   –   okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, aby do 30 dní ocenil „drevené obloženie v chodbe bytu“ (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 11. decembra 2004);

- 7.   december   2004   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   doklady   preukazujúce   jeho majetkové pomery;

- 15.   december   2004   –   okresný   súd   zaslal   spis   súdnemu   znalcovi   za   účelom   ocenenia elektrospotrebičov;

- 17. december 2004 – odporkyňa žiadala, aby k preukazovaniu jej majetkových pomerov bol ako svedok vypočutý jej syn cestou Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „dožiadaný súd 2“);

- 22. december 2004 – súdny znalec ustanovený uznesením zo 6. decembra 2004 oznámil okresnému súdu, že nie je oprávnený podať znalecký posudok, pretože „nie je znalcom zapísaným v odbore stavebníctvo, ale v odbore bezpečnosť práce“;

- 23.   december   2004   –   okresnému   súdu   bol   doručený   znalecký   posudok   na   ocenenie elektrospotrebičov okrem ocenenia „pletacieho stroja“, čo nepatrilo do odbornosti súdneho znalca;

- 13.   január   2005   –   okresný   súd   uznesením   zmenil   uznesenie   zo   6.   decembra   2004 a ustanovil nového súdneho znalca na ocenenie „dreveného obloženia v chodbe bytu“ ;

- 14. január 2005 – okresný súd zaslal znalecký posudok z 23. decembra 2004 na vyjadrenie účastníkom konania;

- 24. január 2005 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi ustanovenému uznesením z 13. januára 2005;

- 7. február 2005 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok (na ocenenie dreveného obloženia);

- 10. február 2005 – pojednávanie bolo po doručení znaleckého posudku zo 7. februára 2005 krátkou cestou účastníkom konania a po ich vyhlásení, že nemajú námietky k znaleckému posudku   z 23.   decembra   2004,   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania na ocenenie „pletacieho stroja“ a vypočutia odporkyňou navrhovaného svedka dožiadaným súdom 2;

- 23. február 2005 – okresný súd uznesením uložil súdnemu znalcovi z odboru slaboprúdová elektrotechnika, aby do 40 dní ocenil „pletací stroj“ (súdnemu znalcovi bolo uznesenie doručené 14. marca 2005);

- 7.   marec   2005   –   okresný   súd   uznesením   zmenil   uznesenie   z 23.   februára   2005   a na ocenenie   „pletacieho   stroja“   ustanovil   súdneho   znalca   z odboru   strojárstvo   (súdnemu znalcovi bolo uznesenie doručené 14. marca 2005);

- 29. marec 2005 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi;

- 20. apríl 2005 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 21. apríl 2005 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom;

- 29. jún 2005 – okresný súd žiadal dožiadaný súd 2 o vypočutie odporkyňou navrhovaného svedka ohľadom jej majetkových pomerov;

- 8. júl 2005 – dožiadanie bolo „omylom“ doručené Okresnému súdu Bratislava III;

- 16. november 2005 – Okresný súd Bratislava III postúpil spis dožiadanému súdu 2;

- 30. november 2005 – spis bol doručený dožiadanému súdu 2;

- 16. január 2006 – po vypočutí svedka bol spis vrátený okresnému súdu;

- 3. marec 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. máj 2006.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 231/95 o návrhu sťažovateľa na vyporiadanie BSM došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02, I. ÚS 251/05). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný   súd   sa   stotožňuje   s názorom   okresného   súdu,   že „vo   všeobecnosti   sú takéto spory svojou povahou náročné na dokazovanie“. Aj v danom prípade si dokazovanie pri zisťovaní skutkového stavu potrebného pre meritórne rozhodnutie (ustálenie okruhu vecí patriacich do BSM a ich ocenenie) vyžiadalo opakované znalecké dokazovanie zamerané na zistenie   ceny   vecí   patriacich   do   BSM,   ako   aj   vypočutie   svedkov   dožiadanými   súdmi (9. apríl 1997 a 29. jún 2005).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   však   skutková   a   právna   zložitosť   veci   nemôže ospravedlniť takmer 11-ročné trvanie sporu na súde prvého stupňa a navyše, dosiaľ bez jediného meritórneho rozhodnutia.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že dĺžka predmetného konania je sama osebe   nezlučiteľná   s imperatívom   ustanoveným   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a v čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Takáto   zdĺhavosť   konania   totiž   v princípe   predlžuje   stav   právnej   neistoty dotknutej osoby do takej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 52/01).

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania mal svoj podiel aj sťažovateľ, a to jednak tým, že okresnému súdu včas neoznámil existenciu a stav súvisiacich súdnych konaní, v ktorých okresný súd prejednával usporiadanie vlastníckych a užívateľských práv účastníkov k ďalšiemu majetku (bytu a garáži), ktorý nadobudli počas manželstva, ale najmä tým, že sa spolupodieľal na vzniku viac ako 6-mesačného prieťahu v konaní (od 16. októbra 1998 – do 4. mája 1999). V danom prípade sťažovateľ po odročení pojednávania 16. októbra 1998 s tým, že účastníci konania oznámia okresnému súdu spisové značky súvisiacich konaní, požadované údaje oznámil okresnému súdu až 4. mája 1999. Vzhľadom na uvedené je však podľa názoru ústavného súdu podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch v porovnaní s nečinnosťou okresného súdu (pozri bod 3) nepatrný a navyše to nijako neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu (takmer 11 rokov) v predmetnej veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období:

- od 14. novembra 1995 (okresnému súdu bol doručený znalecký posudok) – do 14. augusta 1996 (okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie listinných dôkazov), t. j. 9 mesiacov;

- od 2. júna 1997 (spis bol z dožiadaného súdu vrátený okresnému súdu) – do 4. augusta 1998 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 1 rok a 2 mesiace;

- od 16. októbra 1998 (pojednávanie odročené na neurčito) – do 14. júla 1999 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. takmer 9 mesiacov;

- od 9. novembra 1999 (pojednávanie odročené na neurčito) – do 4. augusta 2000 (okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie), t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 28. februára 2001 (okresnému súdu boli doručené pripomienky k znaleckému posudku) – do 15. februára 2002 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. takmer 1 rok;

- od 23. augusta 2002 (súdna znalkyňa sa vyjadrila k pripomienkam) – do 23. septembra 2003 (okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie na ocenenie hnuteľných vecí), t. j. viac ako 1 rok;

- od 28. januára 2004 (okresný súd zaslal účastníkom znalecký posudok) – do 23. septembra 2004 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 7 mesiacov.

Celková doba nečinnosti okresného súdu zistená ústavným súdom predstavuje viac ako 6 rokov, pričom zanedbateľnou nie je ani skutočnosť, že konanie v predmetnej veci dosiaľ bez jediného meritórneho rozhodnutia stále prebieha na súde prvého stupňa.

Zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že napríklad pojednávanie 28. mája 2002 bolo odročené   aj   z dôvodu   nariadenia   znaleckého   dokazovania   ohľadom   určenia   ceny nehnuteľnosti   (chaty)   patriacej   do   BSM,   avšak   dosiaľ,   t.   j.   po   viac   ako   3   rokoch a 9 mesiacoch, okresný súd znalecké dokazovanie na jej zistenie nenariadil. Navyše okresný súd nedostatočne využíval priestor pojednávaní na objasnenie skutkového stavu veci, čo napokon vo svojom vyjadrení pripustil aj okresný súd, keď konštatoval, že „za efektívne nemožno považovať aj niektoré vytýčené pojednávania“.

Ústavný   súd   súčasne   poukazuje   na   skutočnosť,   že   doba,   počas   ktorej   sa   spis nachádzal   na   dožiadaných   súdoch   (najmä   od   29.   júna   2005   do   16.   januára   2006),   je obdobím, ktorého dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, a preto sa v tomto období z objektívnych dôvodov nemohol dopustiť zbytočných prieťahov v konaní.

V súvislosti   s obranným   tvrdením   predsedu   okresného   súdu,   že „v   konaní   došlo k prieťahom, tieto však boli spôsobené objektívnou skutočnosťou, ktorá už niekoľko rokov existuje   na   Okresnom   súde   Košice   I.   značnou   pracovnou   zaťaženosťou   jednotlivých občianskoprávnych oddelení, vrátane oddelenia 19 C“, treba aj v danom prípade zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne, ktoré vyplývajú z vyjadrenia predsedu okresného súdu. V tejto súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01, I. ÚS 108/02,   I. ÚS   38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, tak ako je to uvedené vo výroku tohto nálezu pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že celková dĺžka konania negatívne vplýva na sťažovateľa.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti a s prihliadnutím najmä na dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ako aj na celkovú dĺžku konania   pred   okresným   súdom   považuje   za   primerané   priznať   v   požadovanej   výške 100 000 Sk, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu pod bodom 3.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich náhradu, avšak ich výšku nevyčíslil.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len   „vyhláška   č.   163/2002   Z.   z.“) a z ustanovení § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“). Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby   uskutočnený   v roku   2004   je   4 534 Sk   a hodnota   režijného   paušálu   je   136   Sk. Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2005   je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov za dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2004   (prevzatie   a príprava   zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) vo výške 9 070 Sk (§ 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.) a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 272 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľovi aj náhradu za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 (vyjadrenie z 30. júla 2005) vo výške 2 501 Sk a režijný paušál vo výške 150 Sk. Sťažovateľovi tak priznal ústavný súd náhradu trov v celkovej výške 11 993 Sk, tak ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006