znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 136/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   T.,   spol. s r. o.,   V.,   a obchodnej spoločnosti B., a. s., H., zastúpených advokátom Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 CbR 14/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti   T.,   spol. s r. o.,   a obchodnej   spoločnosti   B.,   a. s., o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., spol. s r. o., a obchodnej spoločnosti B., a. s. (ďalej   len   „sťažovateľky“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. l   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 32 CbR 14/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedli, že „sa návrhom doručeným súdu dňa 27. februára 2008 domáhali na Okresnom súde Bratislava I. vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a. s., ul. Š., B.“.

Ďalej   sťažovateľky   uviedli,   že „predložili   súdu   dôkaz   o   vlastníctve   akcií predstavujúcich 10,93 % podiel na základnom imaní spoločnosti T., a. s. nadobudnutých v exekučnom   konaní   Okresného   súdu   vo   Vranove   nad   Topľou   sp. zn.   Er 3143/97, Ex 4575/97 dňa 9. októbra 1998 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07-37 zo dňa 11.   decembra   2007,   ktorý   vylúčil   možnosť   posudzovať   zákonnosť   priebehu   exekúcie po skončení exekúcie a vyčerpaní opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon proti rozhodnutiu o exekúcii pripúšťa.

Prerokovaná právna vec je preto z uvedených dôvodov fakticky nenáročná, otázka vlastníctva akcií je nepochybná.“.

Sťažovateľky poukázali aj na to, že „ako minoritní akcionári T., a. s. podali žiadosť o   zvolanie   mimoriadneho   valného   zhromaždenia   z   dôvodu,   že   spoločnosť   porušuje   ich základné   akcionárske   práva.   Spoločnosť   T.,   a. s.   na   žiadosť   sťažovateľov   nereagovala a sťažovatelia   boli   preto   nútení   domáhať   sa   svojho   práva   na súde.   Návrh   na   začatie konania doručili súdu dňa 27. februára 2008. Do dnešného dňa súd vo veci nevytýčil ani jedno pojednávanie. Po celý čas sú sťažovateľom akcionárske práva upierané.“.

V záverečnej   časti   sťažnosti   sťažovateľky   navrhli   ústavnému   súdu,   aby   takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 32 CbR 14/2008 porušil základné práva spoločností T. spol. s r. o. V. a B. a. s. H., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I.   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 32 Cbr/14/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   T.   spol.   s r. o.,   V.   a B.,   a. s.,   H.   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   332   €   (slovne   tristotridsaťdva   eur),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava I. povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okrem uvedeného sťažovateľky žiadali, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov konania v sume 245,70 €.

Vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 30. marca 2009 je okrem chronológie procesných úkonov napadnutého konania uvedené:

«Predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   čo   možno   považovať   v   danej   veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu,   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   obchodnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení   „32CbR“   a   pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v   oddelení   32CbR sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som   zákonnú   sudkyňu   o   konanie   vo   veci   tak,   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia,   resp.   jednotlivých   obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám zato, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s.»

Vzhľadom na to, že citované vyjadrenie okresného súdu neobsahovalo žiadnu novú relevantnú argumentáciu   či   skutočnosti,   ktoré   by   neboli   zrejmé zo spisového   materiálu, považoval   ústavný   súd   za   nadbytočné,   aby   toto   vyjadrenie   bolo   zasielané   na   zaujatie stanoviska sťažovateľkám.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá jej zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom   konania   vedeného   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o návrhu sťažovateliek smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 32 CbR 14/2008.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateliek je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z posúdenia   doterajšieho   priebehu   konania   vedeného   okresným   súdom,   ktoré   začalo 27. februára 2008, keď sťažovateľky ako minoritné akcionárky podali návrh na poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s., B.

Ďalší priebeh namietaného konania je opísaný vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu z 24. marca 2009, v ktorej sa okrem iného uvádza:

„Predmetná   vec   bola   zapísaná   pod   sp. zn.   32 CbR 14/2008.   Dňa   25. 03. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 07. 04. 2008 doručené podanie právneho   zástupcu   navrhovateľov.   Dňa   08. 04. 2008   doručené   oznámenie   právneho zástupcu navrhovateľov, o tom že bol uhradený súdny poplatok, zapravený v kolkoch. Dňa 25. 04. 2008   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľov   o   nahliadnutie do spisového   materiálu.   Dňa   06. 05. 2008   vyhotovený   úradný   záznam   o   nahliadnutí do spisového   materiálu   právnym   zástupcom   navrhovateľov.   Dňa   29. 05. 2008   doručená žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľov   o   nahliadnutie   do   spisového   materiálu.   Dňa 06. 06. 2008 vyhotovený úradný záznam o nahliadnutí do spisového materiálu právnym zástupcom   navrhovateľov.   Dňa   10. 09. 2008   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu navrhovateľov o nahliadnutie do spisového materiálu. Dňa 24. 09. 2008 vyhotovený úradný záznam   o   nahliadnutí   do   spisového   materiálu   právnym   zástupcom   navrhovateľov.   Dňa 20. 11. 2008 súd vyzval obchodnú spoločnosť T., a. s. (...), aby sa vyjadrila k návrhu, ktorý bol   súdu   doručený   dňa   27. 02. 2008.   Dňa   15. 12. 2008   doručené   vyjadrenie   právneho zástupcu obchodnej spoločnosti T., a. s., JUDr. I. G. Dňa 19. 12. 2008 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., a. s., Mgr. Ing. I. I.“

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej judikatúry   ústavného   súdu   vyplývať   aj   z   toho,   že porušenie   tohto   základného   práva   sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zohľadnil   svoju   doterajšiu judikatúru konštatujúc, že konanie na okresnom súde prebieha od 27. februára 2008, pričom sťažnosť   na   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru bola ústavnému súdu doručená 30. marca 2009. Ústavný súd zastáva názor, že   doterajšia   dĺžka   predmetného   súdneho   konania   v okolnostiach   prípadu   nie   je   takej povahy,   aby   v danom   štádiu   signalizovala   zjavnú   príčinnú   súvislosť   s namietaným porušením práv sťažovateliek.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy,   nevyslovil   porušenie   základného práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01),   prípadne   návrhu   buď nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd po začatí napadnutého konania 27.   februára   2008   prvý   nasledujúci   úkon   vo   veci   (vyžiadanie   stanoviska   odporcu k podanému návrhu) vykonal až 20. novembra 2008, t. j. takmer po deviatich mesiacoch, avšak napriek   tomu   podľa   názoru   ústavného súdu sťažovateľkami   namietaná nečinnosť okresného súdu sama osebe nedosahuje takú intenzitu, ktorá by zakladala možnosť, aby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dospel k záveru, že doba konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 32 CbR 14/2008 (presahujúca jeden rok) zasiahla z dôvodov,   za ktoré   nesie zodpovednosť   okresný   súd,   samotnú   podstatu   a účel práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, aby sťažnosť mohla byť prijatá na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 93/03).

Pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný súd bral do úvahy aj tú   skutočnosť,   že zákonodarca   v § 181 Obchodného zákonníka   stanovil   síce   krátku 40-dňovú lehotu na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, avšak   na   druhej   strane   legislatívne   neurčil   súdu   lehotu,   dokedy   musí   všeobecný   súd o podanom návrhu rozhodnúť.

Ústavný súd pri rozhodovaní prihliadol aj na ubezpečenie predsedníčky okresného súdu uvedené v jej odpovedi sťažovateľkám na ich sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej okrem   iného   uviedla: „... zároveň   Vám   oznamujem,   že   som   vyzvala   zákonného   sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie skutkového stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní zo   strany   súdu   nedochádzalo.“. Obdobné   ubezpečenie   bolo   súčasťou   vyjadrenia predsedníčky   okresného   súdu   k sťažnosti   sťažovateliek   doručenej   ústavnému   súdu 30. marca 2009.

Napokon   ústavný   súd   nemohol   nechať   bez   povšimnutia   skutočnosť,   že   podľa informácie poskytnutej predsedníčkou okresného súdu o návrhu sťažovateliek na zvolanie mimoriadneho   valného   zhromaždenia   bolo   už   medzičasom   rozhodnuté,   aj   keď   v rámci iného konania vedeného pod sp. zn. 36 CbR 14/2008. Toto rozhodnutie nenadobudlo dosiaľ právoplatnosť.

V súvislosti s tým, že predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 3. decembra 2008 na sťažnosť sťažovateliek uznala existenciu prieťahov, za ktoré sa ospravedlnila, ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že ak orgán štátnej správy súdu uzná   sťažnosť   na   prieťahy   za   dôvodnú,   nemusí   to   viesť   bez   ďalšieho   k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde)   na   ďalšie   konanie,   pretože   ústavný   súd   pridržiavajúc   sa   doterajšej   stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení   s cieľom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateliek podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateliek na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak   okresný   súd   v ďalšom   priebehu   konania   nebude   postupovať   efektívne   a plynulo, sťažovateľky zvážili možnosť opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009