znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  IV. ÚS 136/03-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2003 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha prerokoval   sťažnosť M. M.,   bytom D.,   zastúpenej advokátom JUDr. J. M., D.,   vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 96/95 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 96/95   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Zvolen   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   96/95 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. M.   n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Zvolen   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. M. trovy konania vo výške 8 796   Sk   (slovom   Osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   do   15   dní od doručenia tohto nálezu na účet advokáta JUDr. J. M., D.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. mája 2003 doručené podanie M. M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. M., ktorým   namieta   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 96/95.

Sťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že okresný súd v konaní o určenie hraníc pozemkov, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vydanie zabratej pôdy porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka uvádza, že spor od podania návrhu trvá už takmer osem rokov.

Sťažovateľka   sa   domáha aj primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   vety   prvej   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu vo Zvolene porušené.“

II.

Obidvaja účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia, aby bolo upustené od verejného ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení o. i. uviedla:

„V   danom   prípade   ide   o majetkový   spor   s nejasne   určeným   predmetom   sporu. Navrhovatelia žiadali nariadiť znalecké dokazovanie aby znalec identifikoval ktoré parcely na   základe   reálnej   deľby   a v akej   výmere   užívali.   Po   vypracovaní   znaleckého   posudku sudkyňa vyzvala navrhovateľov, aby upresnili svoj návrh. Návrh nebol špecifikovaný ani po vypracovaní   doplnku   k znaleckému   posudku,   ani   po   vyhlásení   platnosti   obnoveného katastrálneho   operátu   novým   mapovaním.   Ako   uviedol   znalec   vstupné   údaje pre vyhotovenie geometrického plánu č. 10/97 sa natoľko zmenili, že bude potrebné tento plán pozmeniť.   Na   základe   toho   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie uznesením   súdu zo dňa 07. 07. 2003.

Na nevybavenie veci mali vplyv aj tie skutočnosti, že sa účastníci nedostavili na každé pojednávanie, pojednávania sa odročovali a ich zástupcovia nereagovali na výzvy súdu, ktoré sa museli opakovať.

Vo veci sa uskutočnilo 6 pojednávaní, bolo nariadené znalecké dokazovanie, doplnok k znaleckému posudku, ohliadka miesta samého a ďalšie znalecké dokazovanie dňa 07. 07. 2003. Konanie bolo prerušené od 27. 07. 2000 až do 10. 12. 2001 kedy bola súdu doručená odpoveď z Okresného úradu v Detve, odboru katastrálneho. V priebehu vybavovania veci odišla do dôchodku zákonná sudkyňa a vec bola pridelená inému sudcovi. K 31. 05. 2001 odišli   do   dôchodku   2   sudkyne   po   ktorých   zostalo   nevybavených   viac   ako   300 občianskoprávnych vecí, ktoré sa museli rozdeliť medzi ostatných sudcov.

Sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z uvedených   dôvodov   považujem   za   čiastočne opodstatnenú   až   do   prerušenia   konania   uznesením   z 27.   07.   2000.   Od   tohto   termínu sťažnosť nie je odôvodnená. Sudca Mgr. L. po pridelení veci koná bez prieťahov.“

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov a zo spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 96/95 (pôvodne vec vedená pod sp. zn. Nc 1874/95) ústavný súd zistil tento stav veci:

Okresnému súdu bol 29. mája 1995 doručený návrh na určenie hraníc pozemkov a zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   a vydanie   zabratej   pôdy (navrhovateľka v treťom rade je sťažovateľka).

Dňa   2.   júna   1995   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľov,   aby odstránili nedostatky svojho podania.

Dňa 13. júna 1995 právny zástupca žiadal, aby mu okresný súd oznámil, v čom návrh nespĺňa náležitosti.

Dňa   16.   júna   1995   a   4.   júla   1995   opätovne   oznámil   okresný   súd   právnemu zástupcovi, že návrh nespĺňa všetky náležitosti.

Dňa 4. júla 1995 právny zástupca oznámil okresnému súdu, že návrh spĺňa náležitosti a nech vec posúdi kvalifikovane sudca.

Dňa   6.   júla   1995   bol   spis   prevedený   do   registra   C   a bola   mu   pridelená   sp.   zn. 13 C 96/95.

Dňa 2. októbra 1995 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby upresnili hodnotu sporu.Dňa 12. októbra 1995 oznámil právny zástupca navrhovateľov, že hodnotu sporu nie je možné presne vyčísliť.

Dňa 14. novembra 1995 okresný súd určil termín prvého pojednávania. Dňa 21. novembra 1995 odporkyňa doručila okresnému súdu vyjadrenie.Dňa 29. novembra 1995 bolo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre neprítomnosť odporkyne (navrhovateľ v prvom rade a sťažovateľka neprítomní). Dňa 29. apríla 1996 okresný súd určil termín pojednávania na 8. máj 1996, ktoré bolo odročené na 5. jún 1996 pre neprítomnosť žalobcov v prvom až štvrtom rade a ich právneho zástupcu (ospravedlnený) za účelom ich predvolania a predloženia písomných dokladov. Dňa   5.   júna   1996   bolo   pojednávanie   odročené   za   účelom   vykonania   znaleckého dokazovania.   Na   pojednávaní   právny   zástupca   navrhovateľov   žiadal   vydať   predbežné opatrenie (neprítomná sťažovateľka).

Dňa   27.   júna   1996   bol   navrhovateľmi   zložený   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania.

Dňa 4. júla 1996 okresný súd vydal predbežné opatrenie.Dňa 8. júla 1996 sťažovateľka doručila súdu návrh na rozšírenie žaloby.Dňa   15.   augusta   1996   okresný   súd   žiadal   právneho   zástupcu   sťažovateľky o špecifikáciu návrhu.

Dňa   4.   marca   1997   okresný   súd   vypracoval   uznesenie,   ktorým   nariadil   znalecké dokazovanie.

Dňa 13. mája 1997 zaslal spis znalcovi. Dňa 6. júna 1997 požiadala odporkyňa o zamietnutie návrhu.Dňa 9. júna 1997 doručil okresný súd vyjadrenie odporkyne navrhovateľom.Dňa 18. júla 1997 navrhovatelia doručili okresnému súdu rozšírenie návrhu.Dňa 3. septembra 1997 doručili navrhovatelia súdu vyjadrenie, že zaplatia náklady spojené s rozšírením návrhu a znaleckým dokazovaním aj za odporkyňu.

Dňa   30.   októbra   a 4.   novembra   1997   okresný   súd   urgoval   od   znalca   znalecký posudok.

Dňa 20. novembra 1997 právny zástupca sťažovateľky požiadal o ukončenie sporu.Dňa 24. novembra 1997 znalec oznámil dôvody nepredloženia znaleckého posudku.Dňa 1. decembra 1997 doručil súdu znalecký posudok a geometrický plán.Dňa   5.   decembra   1997   okresný   súd   priznal   znalcovi   odmenu   a znalecký posudok zaslal na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 12. decembra 1997 žiadal okresný súd navrhovateľov, aby upresnili v zmysle znaleckého posudku svoj návrh.

Dňa 5. januára 1998 odporkyňa oznámila, že nesúhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva.

Dňa   12.   januára   1998   sťažovateľka   žiadala   vrátiť   93   000   Sk   za   znalecké dokazovanie.

Dňa   13.   januára   1998   právny   zástupca   navrhovateľov   požiadal   okresný   súd o predĺženie lehoty na upresnenie žalobného petitu.

Dňa   11.   februára   1998   doručili   navrhovatelia   vyjadrenie   k znaleckému   posudku, rozšírenie ich žalobného návrhu a žiadali vykonať kontrolné dokazovanie.

Dňa   12.   februára   a 16.   februára   1998   žiadal   okresný   súd   znalca   o doplnenie znaleckého posudku v zmysle návrhu účastníkov konania.

Dňa 5. marca 1998 doručil znalec doplnenie znaleckého posudku. Dňa   2.   apríla   1998   právny   zástupca   navrhovateľov   doručil   okresnému   súdu vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku.

Dňa 26. mája 1998 určil okresný súd termín pojednávania na 17. jún 1998, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania ohliadky na mieste samom.

Dňa 4. augusta 1998 doručil navrhovateľ v štvrtom rade odvolanie proti vyhotoveniu geometrického plánu.

Dňa 18. augusta 1998 bola vykonaná ohliadka na mieste samom. Dňa   21.   augusta   1998   navrhovatelia   doručili   okresnému   súdu   vyjadrenie k znaleckého posudku.

Dňa 25. augusta 1998 doručil navrhovateľ v štvrtom rade odvolanie k znaleckému posudku a jeho doplneniu.

Dňa 7. júla 1999 navrhovateľ v štvrtom rade podal sťažnosť na zdĺhavé riešenie sporu predsedníčke okresného súdu.

Dňa 10. júna, 11. októbra a 12. novembra 1999 požiadal Okresný úrad v Detve (ďalej len   „okresný   úrad“)   o   stanovisko   k prebiehajúcemu   novému   mapovaniu   katastrálneho operátu.

Dňa   22.   novembra   1999   okresný   úrad   oznámil,   že   na   základe   výzvy   doručil okresnému súdu stanovisko 9. júla 1999.

Dňa 28. apríla 2000 požiadal okresný súd okresný úrad, či bola vyhlásená platnosť obnoveného katastrálneho operátu.

Dňa   22.   mája   2000   okresný   úrad   oznámil,   že   vyhlásenie   platnosti   obnoveného katastrálneho operátu sa predpokladá k 1. januáru 2001.

Dňa 27. júla 2000 okresný súd prerušil konanie.

Dňa 18. augusta 2000 doručili navrhovatelia odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa   12.   januára   2001   okresný   súd   doručil   odvolanie   právnym   zástupcom navrhovateľa a odporcu.

Dňa 14. marca 2001 bol spis doručený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský   súd“),   ktorý   svojím   uznesením   z 30.   marca   2001   rozhodnutie   okresného   súdu o prerušení konania potvrdil.

Dňa 26. apríla 2001 krajský súd doručil spis okresnému súdu.Dňa   9.   mája   2001   zákonná   sudkyňa   žiadala   predsedníčku   okresného   súdu o pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu odchodu do dôchodku.

Dňa 4. júna 2001 bol spis pridelený sudcovi Mgr. L. Dňa 28. júna 2001 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené účastníkom.Dňa 22. novembra 2001 okresný súd požiadal okresný úrad o informáciu k platnosti obnoveného katastrálneho operátu.

Dňa   10.   decembra   2001   okresný   úrad   oznámil   okresnému   súdu,   že   platnosť obnoveného katastrálneho operátu bola vyhlásená v apríli 2001.

Dňa 31. januára 2002 okresný súd vyzval navrhovateľov na oznámenie, či trvajú na podanom návrhu a na nariadení kontrolného znaleckého posudku.

Dňa 14. marca 2002 žiadal navrhovateľ v prvom rade   určiť termín pojednávania. Dňa 14. marca 2002 určil okresný súd termín pojednávania na 13. máj 2002, ktoréodročil za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania.

Dňa   24.   júla   a   26.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu navrhovateľov na upresnenie otázky na kontrolné znalecké dokazovanie.

Dňa   26.   septembra   2002   doručila   právna   zástupkyňa   stanovisko   ku   kontrolnému znaleckému dokazovaniu.

Dňa 24. októbra 2002 okresný súd určil termín pojednávania na 11. december 2002, ktoré odročil na neurčito za účelom, aby znalec vypracoval vyjadrenie.

Dňa 9. januára 2003 znalec doručil okresnému súdu vyjadrenie.Dňa 10. januára 2003 okresný súd vyjadrenie doručil právnemu zástupcovi.Dňa 7. februára, 20. februára a 15. mája 2003 okresný súd vyzval navrhovateľov v prvom, druhom a štvrtom rade, aby zaslali otázky, na ktoré má znalec odpovedať v jeho doplňujúcom znaleckom posudku.

Dňa 13. mája 2003 požiadala sťažovateľka o určenie termínu pojednávania.Dňa 29. mája 2003 navrhovatelia v prvom a druhom rade doručili okresnému súdu otázky na znalca.

Dňa 7. júla 2003 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie.Dňa 29. júla 2003 právna zástupkyňa odporkyne oznámila, že jej klientka zomrela, navrhla konanie prerušiť.

Okresný   súd   30.   júla   2003   vyzval   navrhovateľov   na   oznámenie,   či   trvajú na pôvodnom návrhu alebo berú návrh späť.

Dňa   12.   augusta   2003   právny   zástupca   sťažovateľky   oznámil,   že   na   pôvodnom návrhu trvajú.

III.

Sťažovateľka   sa   podanou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „ Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov  ...“,   a   domáhala sa   taktiež   vyslovenia   porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v konkrétnom   posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty   preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu pod sp. zn. 13 C 96/95 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 13 C 96/95 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania   na   okresnom   súde   je   spor   o určenie   hranice   pozemkov a zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   s príslušenstvom.   Toto   konanie vzhľadom na skutkovú povahu sporu možno hodnotiť ako zložitú vec, čo vyplýva i z tej skutočnosti,   že   navrhovatelia   v priebehu   konania   niekoľkokrát   upravovali   petit   návrhu a za účelom   jeho   posúdenia   bolo   nariaďované   aj   znalecké   dokazovanie.   Z právneho hľadiska vec nie je možné hodnotiť ako zložitú. Predmet konania má stabilnú právnu úpravu a jej výklad a používanie je ustálené v judikatúre všeobecných súdov.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V danom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a vyvíjať všetko úsilie na   súčinnosť   so   súdom   tak,   aby   súd   mohol   o uplatnenej   ochrane   rozhodnúť   v súlade so   zákonom.   Vychádzajúc   z uvedenej   základnej   charakteristiky   sporového   konania sťažovateľke možno pripísať určitú pasivitu v tom, že sa nezúčastnila bez toho, aby sa ospravedlnila, zo šiestich nariadených pojednávaní piatich (29. novembra 1995, 8. mája 1996, 5. júna 1996, 13. mája a 11. decembra 2002). Konanie sťažovateľky nebolo v súlade s jej   právami   a povinnosťami   ako   účastníčky   sporového   konania   ani   8.   júla   1996, keď   podala   návrh   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   na   rozšírenie   predmetu konania o rozdelenie ďalšej parcely („tunačky“), ktorú presne neoznačila, nešpecifikovala, a jej   upresnenie   okresnému   súdu   nedoručila   ani   na   základe   výzvy   okresného   súdu. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka neposkytla súdu potrebnú súčinnosť vyplývajúcu jej z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   je   postup   okresného   súdu.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitom období zbytočné prieťahy, v určitom období bolo jeho konanie   málo   efektívne   a minulo   sa   svojmu   účinku.   Okresný   súd   síce   nariaďoval pojednávania,   pritom   však   nerešpektoval   zásadu   hospodárnosti   konania.   Z neúčasti sťažovateľky na piatich pojednávaniach, ako aj z neprítomnosti ostatných navrhovateľov nevyvodil žiadne opatrenia a závery, na ktoré bol oprávnený a povinný podľa príslušných ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Procesné   úkony   okresného   súdu   boli nekoncentrované, nesústredené a málo efektívne. Dôkazom toho je postup pri odstraňovaní nedostatkov   žaloby   a postup   pri   nariaďovaní   znaleckého   dokazovania.   Nesústredená a nekoncentrovaná činnosť súdu pri nariaďovaní znaleckého dokazovania mala za následok, že   znalecký   posudok   musel   byť   nielen   doplnený,   ale neskôr   muselo   byť   nariadené   aj znalecké dokazovanie podľa § 127 ods. 2 OSP.

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny poriadok obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty. Ide najmä o ustanovenia § 100 ods. 1 a § 43 ods. 1 OSP, ktoré okresný súd pri svojom postupe vôbec nevyužil.

Za neefektívnu činnosť okresného súdu možno považovať úkony vykonané 2. júna, 13. júna a 4. júla 1995, keď nekonkretizoval nedostatky podania navrhovateľov, t. j. v čom tieto   nespĺňajú   náležitosti   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Neefektívna   činnosť okresného súdu spočívala tiež v tom, že žiadal navrhovateľov o podanie konkrétnych otázok na znalecké dokazovanie (pozri výzva z 15. augusta 1996 a 26. septembra 2002).

Konanie okresného súdu je poznačené zbytočnými prieťahmi v dôsledku nečinnosti v jednotlivých   obdobiach,   keď   nevykonával   úkony   plynule,   ale   v dlhých   časových intervaloch. Tak tomu bolo v období od 6. júla 1995, keď bola vec zapísaná do registra C, do 2. októbra 1995, keď vyzval na určenie hodnoty poplatkového úkonu, čo mohol vykonať sám, ďalej to bolo obdobie od 29. novembra 1995, keď odročil pojednávanie na neurčito, do 29. apríla 1996, keď určil termín ďalšieho pojednávania.

Okresný   súd   zapríčinil   zbytočné   prieťahy   i tým,   že   uznesenie   o pribratí   znalca do konania vypracoval až 4. marca 1997, hoci pojednávanie za týmto účelom bolo odročené 5. júna   1996.   Zbytočné   prieťahy   v konaní   okresného   súdu   sa   vyskytli   i v období od 18. augusta 1998, keď bola vykonaná ohliadka na mieste samom, do 10. júna 1999, keď žiadal   od   okresného   úradu   stanovisko   (toto   stanovisko   okresný   súd   žiadal   i podaním z 11. októbra 1999 a 12. novembra 1999, hoci okresný úrad na výzvu okresného súdu už odpovedal 9. júla 1999). Ďalší úkon okresný súd vykonal až 28. apríla 2000, keď žiadal ďalšie stanovisko. Okresný súd bol nečinný i od 10. decembra 2001, keď mu okresný úrad doručil stanovisko, na základe ktorého mu odpadol dôvod prerušenia konania, napriek tomu okresný súd vo veci nevyhotovil uznesenie o pokračovaní v konaní, do 14. marca 2002, keď určil termín pojednávania (medzi týmito úkonmi vyzval navrhovateľov, aby mu oznámili, či trvajú   na   podanom   návrhu   a na   nariadení   kontrolného   znaleckého   posudku).   Ďalej   bol okresný súd nečinný od 13. mája 2002, keď odročil pojednávanie za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania, do 24. októbra 2002, keď určil termín pojednávania na 11. december 2002, ktoré opätovne odročil za účelom, aby znalec doručil vyjadrenie. Otázke   odročeného   pojednávania   z   13.   mája   2002   sa   okresný   súd   začal   venovať   až 7. februára   2003,   keď   žiadal   účastníkov,   aby   mu   doručili   otázky,   na   ktoré   má   znalec v kontrolnom   znaleckom   posudku   odpovedať,   a uznesenie   o pribratí   znalca   do   konania vypracoval až 7. júla 2003.

Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že okresný súd napriek tomu, že od podania návrhu uplynula doba 8 rokov, vo veci ani raz nerozhodol.

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   poukazovaní   na   zmenu   zákonného   sudcu, nedostatočný počet sudcov a skutkovú komplikovanosť veci ústavný súd neakceptoval.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   48/96,   II.   ÚS   18/98, II. ÚS 52/99) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom   dôsledku   nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd konštatoval, že prebiehajúce konanie je stále na súde prvého stupňa bez rozhodnutia   vo veci   samej. Táto zdĺhavosť konania okresného súdu   nemôže byť podľa ústavného súdu ničím ospravedlniteľná.

Ústavný súd na základe uvedených dôvodov a vychádzajúc zo svojej judikatúry preto uzavrel, že v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom   v dôsledku   nesprávnej a neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   ktoré   odôvodňujú   jeho   výrok   o porušení označených   základných   práv   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru.

IV.

V zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva sťažovateľky došlo nekonaním okresného súdu, ústavný   súd   mu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   napriek   tomu, že sťažovateľka sa vo svojej sťažnosti takéhoto výroku nedomáhala.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky, zaoberal sa jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z citovaného   textu   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   môže,   avšak   nemusí   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie.   Ústavný   súd   vychádzal   pri   svojom   rozhodovaní predovšetkým   z toho,   že   sťažovateľka   ako   účastníčka   konania   výrazne   prispela   svojím správaním   k tomu,   že   spor   sa   neúmerne   predlžoval   a vznikali   zbytočné   prieťahy. Sťažovateľka ako navrhovateľka sa nezúčastňovala nariadených pojednávaní, svoj návrh v priebehu konania rozšírila nekonkrétnym a nejasným podaním, na výzvy okresného súdu jej   právny   zástupca   v primeranej   lehote   neodpovedal.   Ústavný   súd   pripomína, že v sporovom   konaní   musí   účastník   počítať   s tým,   že   ak   jeho   úkony   (neúčasť na pojednávaniach, nejasné podania, nereagovanie na výzvy súdu) predĺžia konanie, pôjde to v každom prípade na jeho ťarchu (§ 6, § 101 ods. 2, § 120 ods. 1 OSP).

Za   týchto   okolností   potom   konanie   a nález   ústavného   súdu   (najmä   vyslovenie porušenia   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru, prikázanie okresnému súdu, aby ďalej vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a priznanie úhrady   trov   konania)   sú   dostatočnými   opatreniami   na   nápravu   stavu   spôsobeného porušením základného práva.

O úhrade trov konania ústavný súd rozhodol v zmysle § 36 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov tak, že sťažovateľke priznal sumu 8 796 Sk z dôvodu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi   úhradu za dva   úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej služby priznal vo výške 4 270 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej   služby   bola   nominálna   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk).

Ďalej   ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   dvakrát   náhradu režijného paušálu po 128 Sk § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2003