SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 135/2011-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 ToS 24/2010 z 25. mája 2010, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2011 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. V., CSc., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 ToS 24/2010 z 25. mája 2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že «Dňa 05. 11. 2008 podal okresný prokurátor Bratislava II Okresnému súdu Bratislava II návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou v trestnej veci „obvineného MUDr. B. pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona“, ktorého sa mal MUDr. B. dopustiť v roku 2007 opakovanými písomnými podaniami adresovanými sudkyni Okresného súdu Bratislava II konajúcej v jeho veci vedenej pod sp. zn. 17C/181/2007, ktorú vo svojich podaniach osočoval a urážal rôznymi hanobiacimi výrokmi (sprostá, tupá, hlúpa, šikanujúca, úbohá, amatérka, plevelná sudkyňa) v súvislosti s tým, že od neho požadovala zaplatenie súdneho poplatku.
Trestné stíhanie MUDr. B. bolo uznesením prokurátora z 21. 10. 2008 zastavené pre jeho nepríčetnosť v čase spáchania skutku.
Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) po vykonanom dokazovaní návrh prokurátora na uloženie ochranného liečenia MUDr. B. zamietol uznesením sp. zn. 2 Nt/22/2008 zo dňa 19. 11. 2009.
Prokurátor, ktorý bol pri vyhlásení uznesenia súdu prítomný, sa k nemu vyjadril len slovami: „Podávam sťažnosť“. Túto sťažnosť žiadnym spôsobom neodôvodnil. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o verejnom zasadnutí.
Po uplynutí 4 mesiacov od vyhlásenia uznesenia, dňa 23. 03. 2010 doručil prokurátor súdu písomné odôvodnenie ústne podanej neodôvodnenej sťažnosti.
Podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por“) sťažnosť sa podáva do troch dní od oznámenia uznesenia.
Podľa § 189 ods. 3 Tr. por. ak podáva sťažnosť prokurátor, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sťažnosť prokurátora, ako podaná oneskorene nezamietol. Uznesením sp. zn. 3 Tos 24/2010 zo dňa 25. 05. 2010 jeho sťažnosti vyhovel a uznesenie okresného súdu zrušil.
Proti uzneseniu krajského súdu nie je prípustný žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.
Toto uznesenie bolo obhajcovi MUDr. B. doručené až na verejnom zasadnutí okresného súdu konanom dňa 16. 11. 2010. Týmto dňom sa stalo právoplatným.».
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ takto:
„Konanie v uvedenej veci, ktoré začalo v roku 2004, doposiaľ nie je - aj vinou krajského súdu - skončené. Sťažovateľa už 6 rokov čaká na rozhodnutie o tom, či mu bude uložené ochranné psychiatrické liečenie alebo nie. Ak by ústavný súd nezrušil zjavne nezákonné rozhodnutie krajského súdu, malo by to za následok ďalšie nedôvodné prieťahy aj v tomto konaní. Namiesto toho, aby vec vedená na okresnom súde zamietnutím oneskoreného odvolania prokurátora okamžite právoplatne skončená a aby bolo po 6 rokoch vynesené rozhodnutie aj vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, musel by okresný súd, viazaný právnym názorom krajského súdu, pokračovať v konaní. Musel by vyžiadať spis z Okresného súdu Bratislava I, spojiť obe veci, opätovne vypočuť znalcov a prípadne vykonať aj ďalšie nadväzujúce úkony. Skončenie konania v oboch veciach by sa tak opäť oddialilo. Pritom na existenciu dvoch paralelných konaní o tej istej otázke sťažovateľ upozornil písomne oba súdy hneď na začiatku druhého konania a navrhol ich spojenie, bez akejkoľvek reakcie súdov.“
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ takto:
„Rozhodnutie krajského súdu je natoľko zjavne nezákonné, že len ťažko možno predpokladať, že by k nemu mohlo dôjsť z nedbanlivosti a nemožno vylúčiť, že rozhodnutie je produktom voluntaristického prístupu k rozhodnutiu zo strany krajského súdu, ktorý je podmienený vedomím, že zákon proti takémuto jeho rozhodnutiu nepripúšťa žiadny riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade, že by ani tak zjavné porušenie zákona nemalo za následok zrušenie rozhodnutia, posilnilo by sa vedomie krajského súdu o absolútnej nekontrolovateľností podobných jeho rozhodnutí a viedlo by to k strate pocitu zodpovednosti za zákonnosť rozhodovania, právnej neistote a zbytočným prieťahom v konaní..
Aj keď ústavnému súdu neprislúcha posudzovať zákonnosť ale výlučne len ústavnosť postupu a rozhodnutí súdov, pre posúdenie, či súd rozhodoval spravodlivo, nezávisle a nestranne je potrebné vychádzať z dodržovania pravidiel, ktoré pre spravodlivý, nezávislý a nestranný súdny proces ustanovuje zákon.“
Namietané porušenie základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy sťažovateľ osobitne v sťažnosti neodôvodnil.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010 a konaním ktoré mu predchádzalo boli porušené základné práva MUDr. D. B. zaručené v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť na účet advokátovi JUDr. M. V., CSc. úhradu trov právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia Ústavného súdu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Súčasne navrhol rozhodnúť o odložení vykonateľnosti uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010, čo odôvodnil v doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 19. januára 2011 takto:
„Neústavným rozhodnutím krajského súdu bola hrubo narušená právna istota a stabilita súdnych rozhodnutí, voči ktorým už zákon po márnom uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku jeho podanie nepripúšťa. Pri tom v danom prípade záujem na zachovaní stability súdnych rozhodnutí nie je ani v protiklade so záujmom na zákonnosti súdnych rozhodnutí. Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu nielen na základe opravného prostriedku, ktorý bol v zákonom predpísanej podobe podaný oneskorene, ale aj bez toho, aby pre jeho zrušenie existoval právny dôvod.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Nt 22/08 z 19. novembra 2009 na neverejnom zasadnutí. Sťažovateľ tvrdí, že sa o napadnutom uznesení krajského súdu dozvedel až na verejnom zasadnutí okresného súdu. Ústavný súd zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 Nt 22/08 z 19. novembra 2009 si sťažovateľ prevzal 18. januára 2010 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 24/2010 z 25. mája 2010 si sťažovateľ osobne prevzal na okresnom súde 23. júna 2010.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. V tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehote na podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06).
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľa podaná oneskorene, a preto bol dôvod na jej odmietnutie pre jej oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2011