znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 135/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť E. Ď., L., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. D., Š., vo veci namietaného porušenia jej práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   ako   aj   práva   podľa čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ Nitra sp. zn. ČVS: PPZ-68/BPK-Z-2006 zo 16. októbra 2006, uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   č.   k.   VII/1   Gn   2280/06-47   z   27.   novembra   2006,   rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 6 C 385/00-260 z 30. októbra 2003 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 79/04-290 z 13. mája 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Ď. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2007 doručená sťažnosť E. Ď., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. D., Š.,   ktorou   namietala porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ Nitra (ďalej len „úrad boja proti korupcii“) sp. zn. ČVS: PPZ-68/BPK-Z-2006 zo 16. októbra 2006, uznesením   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/1 Gn 2280/06-47 z 27. novembra 2006, rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 C 385/00-260 z 30. októbra 2003 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 79/04-290 z 13. mája 2004.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 6 C 385/00 sa Mesto L. (ďalej len „navrhovateľ“) domáhalo určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam   proti   sťažovateľke   ako   odporkyni.   Okresný   súd   rozsudkom č. k. 6 C 385/00-260   z 30.   októbra   2003   rozhodol,   že   sťažovateľka   nie   je   vlastníčkou sporných nehnuteľností a zaviazal ju uhradiť navrhovateľovi trovy konania.

Sťažovateľka   považuje   uvedený   rozsudok   za   nezákonný,   pretože „... prvostupňovému   súdu   som   v konaní   navrhla   a predložila   dostatok   dôkazov preukazujúcich kvalifikovanú držbu nehnuteľností po celú vydržaciu dobu v dobrej viere, že mi vec patrí. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že som z vykonaného dokazovania neuniesla dôkazné   bremeno,   keď   som   súdu   nepredložila   žiadne   dôkazy   o kvalifikovanej   držbe nehnuteľností počas celej vydržacej doby a dobrej viere, že mi patria“.

Okresný súd v odôvodnení predmetného rozsudku okrem iného uviedol: „Na   základe   vykonaného   (a   doplneného)   dokazovania   súd   dospel   k záveru,   že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č.... Táto skutočnosť   bola   spoľahlivo   preukázaná   už   v predchádzajúcom   štádiu   konania   (pozri odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. 1. 2003 č. k. 8 Co 355/02-191). Navrhovateľ   preukázal   naliehavý   právny   záujem   na   určení,   že   odporkyňa   nie   je vlastníkom   nehnuteľností,   ktoré   sú   uvedené   v osvedčení   notára   zo   dňa   3.   3.   1998 č. k. N 46/98-3 (Nz 45/98). Bez určenia právnej skutočnosti podľa výroku rozsudku, zostáva právne postavenie navrhovateľa neisté resp. vo vzťahu navrhovateľa a pozemnoknižných vlastníkov, je ohrozené právo navrhovateľa (užívania a držby sporných nehnuteľností alebo držby   vecného   bremena používania   spornej plochy na   verejné   účely ako je   parkovanie vozidiel   návštevníkov   Amfiteátra,   prechodu   osôb   -   občanov   Mesta   L.   a návštevníkov podujatí na Amfiteátri na susediace pozemky atď. a tým aj vydržanie vlastníckeho práva alebo vecného bremena).“

Na základe odvolania podaného sťažovateľkou,   v ktorom   rozsiahlo   zdôvodňovala skutočnosti,   na   základe   ktorých   je   vlastníčkou   sporných   nehnuteľností,   krajský   súd v rozsudku č. k. 8 Co 79/04-290 z 13. mája 2004 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu. V odôvodnení predmetného rozsudku uviedol:

„...   odvolací   súd   zotrváva   na   svojom   právnom   názore   vyslovenom   už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, keď z vykonaného dokazovania dôkazné bremeno ohľadom skutočností uvedených odporkyňou v osvedčení unesené odporkyňou nebolo, keď ňou   produkované   dôkazy   právny   titul   pri   vstupe   do   užívania   nepreukázali   a rovnako nepreukázali nepretržitosť a nerušenosť držby predmetných nehnuteľností výlučne len jej osobou. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na skutkové a právne závery súdu prvého stupňa obsiahnuté v prvom rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a plne zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu.

Čo sa týka existencie naliehavého právneho záveru na strane navrhovateľa na určení nevlastníctva   odporkyne   ako   procesnej   podmienky   konania   v zmysle   ustanovenia   §   80 písm. c) O. s. p. dospel odvolací súd k záveru, že na strane navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem aj na takomto negatórnom žalobnom petite. V konaní bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti slúžili obyvateľom mesta ako prístupová cesta k amfiteátru a tiež aj obyvateľom priľahlých domových nehnuteľností ako spojovacia cesta medzi ulicou B. a H., pričom tiež predmetné nehnuteľnosti sčasti vznikli z pozemnoknižnej parcely č. 2702, ktorá   bola   vlastnícky   vedená   na   Slovenskú   republiku,   v dôsledku   čoho   by   si   mohol navrhovateľ   vlastnícke   právo   uplatniť   v zmysle   zákona   č.   138/1991   Zb.   Aj   keď   teda predmetná   žaloba   neprivodí   zápis   vlastníckeho   práva   pre   navrhovateľa,   odstráni   jeho právnu neistotu v užívaní a umožní mu prípadne uplatňovať si jeho vlastné vlastnícke právo k predmetným pozemkom, prípadne právo spočívajúce v práve prechodu ako vecné právo k cudzej veci.“

Vzhľadom   na   nespokojnosť   s rozsudkom   odvolacieho   súdu   podala   sťažovateľka Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie podľa § 237 písm. b) v spojení s § 238 ods. 3 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Najvyšší súdu uznesením sp. zn. 2 Cdo 198/2004 zo 16. decembra 2004 dovolanie odmietol ako neprípustné. Sťažovateľka podala tiež 6. apríla 2005 podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Krajská prokuratúra v Nitre rozhodnutím č. k. Kc 2036/05-13 zo 16. mája 2005 podnet sťažovateľky odložila, pretože neboli zistené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e OSP.

Podnetom na začatie trestného stíhania z 26. júla 2006 podaným úradu špeciálnej prokuratúry sa sťažovateľka domáhala preskúmania podozrenia „... zo spáchania tr. činu podvodu podľa § 250 ods. 4 Tr. zákona a tr. činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1, 2 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť JUDr. A. I., sudca Okresného súdu v Leviciach   a JUDr.   M.   H.,   JUDr.   I.   D.   a JUDr. V.   N.,   sudcovia   Krajského súdu v Nitre“.

Predmetný podnet sťažovateľky bol vzhľadom na jeho obsah postúpený úradu boja proti korupcii, o čom bola sťažovateľka upovedomená 21. augusta 2006. Právny zástupca sťažovateľky sa 11. septembra 2006 zúčastnil výsluchu v súvislosti s uvedeným podnetom, počas ktorého sa mala sťažovateľka dozvedieť,   že vyšetrovateľovi nebolo predložených všetkých 56 príloh, ktoré k trestnému oznámeniu pripojila.

Ďalej   je   v sťažnosti   uvedené,   že „Akonáhle   som   sa   dozvedela,   že   dozorujúcim prokurátorom v tejto veci je JUDr. M. V., som dňa 13. 9. 2006 podala na Úrad špeciálnej prokuratúry   GP   SR   Bratislava   námietku   zaujatosti   voči   dozorujúcemu   prokurátorovi špeciálnej prokuratúry JUDr. M. V., ktorý predtým než odišiel pracovať na Úrad špeciálnej prokuratúry   GP   SR   v Bratislave   pracoval   ako   prokurátor   na   Okresnej   prokuratúre v Leviciach, kde zastával funkciu námestníka okresného prokurátora.“. Dôvodom zaujatosti dozorujúceho prokurátora mala byť okolnosť, že ako okresný prokurátor vykonával dozor vo viacerých veciach týkajúcich sa sťažovateľky a určenia jej vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam.

Úrad špeciálnej prokuratúry uznesením č. k. VII/1 Gn 2280/06-25 zo 16. októbra 2006 rozhodol, že prokurátor JUDr. M. V. nie je vylúčený z vykonávania úkonov vo veci trestného   oznámenia   sťažovateľky.   Sťažovateľka   podala   proti   predmetnému   uzneseniu sťažnosť,   ktorá   bola   uznesením   úradu   špeciálnej   prokuratúry   č. k. VII/1 Gn 2280/06-47 z 27. novembra 2006 zamietnutá ako nedôvodná.

Právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   bolo   20.   októbra   2006   doručené „uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia E. Ď., nakoľko nie je dôvod na začatie tr. stíhania alebo na postup podľa ustanovenia § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Vyšetrovateľ odmietnutie trestného oznámenia odôvodnil tým, že z obsahu zabezpečených na vec sa vzťahujúcich písomností je dostatočne preukázané, že sudca Okresného súdu v Leviciach JUDr. A. I. ako i sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. M. H., JUDr. I. D. a JUDr. V. N. v súvislosti s vykonávaným konaním ako i vydávaním vyššie uvádzaných rozhodnutí vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Porušenie zákona vidím aj v tom, že nebolo začaté trestné stíhanie vo veci“.

Sťažovateľka podala proti uvedenému uzneseniu úradu boja proti korupcii sp. zn. ČVS: PPZ-68/BPK-Z-2006   zo   16.   októbra   2006   sťažnosť,   ktorá   bola   uznesením   úradu špeciálnej prokuratúry č.   k. VII/1 Gn 2280/06-50 z 27. novembra 2006 zamietnutá ako nedôvodná,   pričom „...   prokurátor   JUDr.   M.   H.   uviedol,   že   vyšetrovateľ   mal   dostatok podkladov na rozhodnutie a preto toto rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. Nie je mi známe ako dospel k záveru, že vzhľadom na obsah spisového materiálu, ktorý som kompletne doložila, neboli naplnené pojmové znaky trestného činu uvedeného v Trestnom zákone“.

Dňa 4. apríla 2007 podala sťažovateľka Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky „podnet   na   zrušenie   uznesenia   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   GP   SR č. k. VII/1 Gn 2280/06-50 zo dňa 27. 11. 2006 a uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. VII/1 Gn 2280/06-47 zo dňa 27. 11. 2006, ktorý bol posudzovaný ako podnet na preskúmanie postupu a rozhodnutí v danej veci...“. Uznesením úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gn 2280/06-59 zo 6. júna 2007 bol podnet sťažovateľky odložený s tým, že v postupe a rozhodnutí úradu špeciálnej prokuratúry neboli zistené nedostatky ani porušenie zákona.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Základné   právo   E.   Ď.   na   účinný   ochranný   prostriedok   nápravy   podľa   čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohode o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Západ v Nitre č. k. ČVS: PPZ-68/BPK-Z-2006 zo dňa 16. 10. 2006 a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Bratislava č. k. VII/1 Gn 2280/06-47 zo dňa 27. 11. 2006 porušené boli. Základné   právo   E.   Ď.   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a slobôd,   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a slobôd   a právo   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohode o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č. k. 6 C 385/00-260 zo dňa 30. 10. 2003 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 79/04-290 zo dňa 13. 05. 2004 porušené boli.

Zrušuje uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava č. k. VII/1 Gn 2280/06-50 zo dňa 27. 11. 2006 a uznesenie Úradu špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   Bratislava č. k. VII/1 Gn 2280/06-47 zo dňa 27. 11. 2006 a Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava prikazuje vo veci konať.

Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 79/04-290 zo dňa 13. 5. 2004 a prikazuje Krajskému súdu v Nitre vo veci konať a znovu rozhodnúť.

Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Leviciach č. k. 6 C 385/00 zo dňa 30. 10. 2003. E.   Ď.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100.000,-   Sk   (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré sú jej povinné vyplatiť Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Západ v Nitre v sume 50.000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún) a Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave v sume 50.000,-   Sk (slovom   päťdesiattisíc slovenských korún), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

E.   Ď.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100.000,-   Sk   (slovom stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   sú   povinné   zaplatiť   Okresný   súd   v Leviciach   v sume 50.000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún) a Krajský súd v Nitre sumou 50.000,- Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.

Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 6.296,- Sk (2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava veci a podanie vo veci samej - po 2.970,- Sk a 2x režijný paušál po 178,- Sk) na účet advokáta JUDr. Ľ. D. vedený..., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 6.296,- Sk (2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava veci a podanie vo veci samej - po 2.970,- Sk a 2x režijný paušál po 178,- Sk) na účet advokáta vedený..., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z trestného   činu,   má   tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c)   obhajovať sa   osobne   alebo s pomocou   obhajcu   podľa   vlastného   výberu,   alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

d) vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne   užívať   svoj   majetok.   Nikto   nemôže   byť   zbavený   svojho   majetku   s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanoví zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za   nevyhnutné,   aby   upravili   užívanie   majetku   v súlade   so   všeobecným   záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom sťažovateľky, ktorá je v tomto konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danom   prípade   ústavný   súd   posudzoval   sťažnosť   sťažovateľky   v rozsahu   uvádzanom v petite tejto sťažnosti (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 104/08).

Jedným zo zákonných predpokladov na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie   v lehote   ustanovenej   v   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná   a začína   plynúť od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Pri   opatrení   alebo   inom   zásahu,   ktorým   sú   aj   zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zistil,   že   v petite   sťažnosti   namietané   uznesenie   úradu   boja   proti korupcii sp. zn. ČVS: PPZ-68/BPK-2006 zo 16. októbra 2006 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky   doručené   20. októbra 2006.   Uznesenie   úradu   špeciálnej   prokuratúry č. k. VII/1 Gn   2280/06-47   z   27.   novembra   2006   bolo   doručené   právnemu   zástupcovi sťažovateľky   7.   decembra   2006.   Uznesenie   úradu   špeciálnej   prokuratúry č. k. VII/1 Gn 2280/06-50   z 27.   novembra   2006   bolo   doručené   právnemu   zástupcovi sťažovateľky   7.   decembra   2006.   Rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   6   C   385/00-260 z 30. októbra 2003 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 79/04-290 z 13. mája 2004 nadobudol právoplatnosť 17. júna 2004.

Vzhľadom   na   dátumy   doručenia   a nadobudnutia   právoplatnosti   napadnutých rozhodnutí   a dátum   doručenia   sťažnosti   (9.   august   2007)   ústavný   súd   konštatuje,   že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi   sťažovateľky   (napr.   priznaním   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   úhrady trov konania alebo zrušením označených rozhodnutí).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008