znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 135/05-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   PhDr.   M.   P.,   trvale   bytom   P.,   prechodne   bytom   P., zastúpenej   advokátkou   JUDr. S.   W.,   P.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného práva   na súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   a rozhodnutím   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Prešove,   Úradu justičnej   a kriminálnej   polície   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-04   Mo   a   Obvodného   úradu   v   Prešove,   odboru   všeobecnej   vnútornej   správy v konaní vedenom pod sp. zn. PR-14131/2004-1718, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   PhDr. M.   P. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2005 doručená sťažnosť PhDr. M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   a rozhodnutím   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   v   Prešove,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Prešov   (ďalej   len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-04 Mo a Obvodného úradu v Prešove, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „obvodný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. PR-14131/2004-1718.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „K začatiu trestného stíhania došlo až 78 dní po odstúpení spisového materiálu od Obvodného oddelenia PZ Prešov – Sever na Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, Úrad justičnej a kriminálnej polície, pričom na základe   dovtedajšieho   dokazovania   trvalo   naďalej   dôvodné   podozrenie,   že   došlo k naplneniu   skutkovej   podstaty   (...)   trestného   činu   (...).   Okresné   riaditeľstvo   PZ   (...) neakceptoval poškodenou navrhované dôkazy na preukázanie jej tvrdených skutočností, ako podkladu   pre   spravodlivé   a zákonné   rozhodnutie   (...).   Okresné   riaditeľstvo   (...)   svojím uznesením, zo dňa 11. 10. 2004, rozhodlo o postúpení veci v zmysle ust. § 171, ods. 1, Trestného poriadku, na Obvodný úrad v Prešove, za účelom prejednania priestupku, proti občianskemu spolunažívaniu (...).“

Zo   sťažnosti   sťažovateľky,   ako   aj   z   jej   doplnenia   z   22. februára 2005   vyplýva, že sťažovateľka proti uzneseniu okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-04 Mo z 11. októbra 2004 podala 15. októbra 2004 sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Prešov uznesením z 8. novembra 2004 zamietla ako nedôvodnú.

Následne bola vec postúpená obvodnému úradu, ktorý 20. decembra 2004 rozhodol tak,   že   vec   sp. zn.   PR-14131/2004-1718   odložil,   pretože zodpovednosť   za   priestupok zanikla. Od spáchania priestupku uplynul jeden rok“.

Prílohou   predloženého   stanoviska   Okresnej   prokuratúry   Prešov   z   15. apríla 2005 bolo aj vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. 1 KPt 530/04 z 30. marca 2005. Z toho vyplýva, že sťažovateľka doručila 28. januára 2005 podanie označené ako „Sťažnosť na dodržiavanie zákonnosti pri vyšetrovaní“, ktoré bolo posúdené   ako   podnet   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   a   rozhodovania   orgánov prípravného   konania.   Z   vyjadrenia   krajskej   prokuratúry   okrem   iného   vyplýva, že „k rozhodnutiu vyšetrovateľa o postúpení veci a naväzujúcemu rozhodnutiu prokurátora potvrdzujúcemu   výsledky   a   hodnotenie   vykonaných   dôkazov   vyšetrovateľom   došlo predčasne.   Postúpenie   veci   inému   orgánu   podľa   §   171   ods.   1   Tr.   Poriadku   totiž   vždy predpokladá, že vec je náležite objasnená (...). Z tohto dôvodu bude okresná prokuratúra upravená, aby zabezpečila opätovné vydanie rozhodnutia o začatí trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 Tr. zákona (...). Rekapitulujúc všetky horeuvedené skutočnosti Váš podnet z 28. januára 2005 (...) považujem za dôvodný (...)“.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Ústavný súd SR konštatuje, že porušovateľ, a to Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Prešov, postúpením spisového materiálu na základe svojho   uznesenia,   zo   dňa   11. 10. 2004,   sp.   zn.:   ČVS:   ORP-407/1-OVK-PO-04   Mo, o postúpení spisového materiálu na Obvodný úrad v Prešove, voči ktorému bola podaná sťažnosť, o ktorej ku dňu postúpenia, a to 15. 12. 2004, nebolo rozhodnuté, porušil základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle druhej hlavy Ústavy SR, čl. 46 ods. 1.

Ústavný súd SR konštatuje, že porušovateľ, a to Obvodný úrad v Prešove, odbor všeobecnej   vnútornej   správy,   Nám.   mieru   2,   Prešov,   svojím   postupom,   keď   pred rozhodnutím o sťažnosti poškodenej voči uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Prešov, zo dňa 11. 10. 2004, sp. zn.: ČVS: ORP- 407/1-OVK-PO-04 Mo, pričom toto rozhodnutie má odkladný účinok, vec odložil, a to dňa 20. 12. 2004, porušil základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle druhej hlavy Ústavy SR, čl. 46, ods. 1.

Ústavný   súd   SR   ruší   zásah   Obvodného   úradu   v Prešove,   odboru   všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 20. 12. 2004, sp. zn.: PR-14131/2004-1718, ktorým vec odložil. Ústavný súd SR vracia vec na ďalšie konanie Okresnému riaditeľstvu PZ v Prešove, Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   Prešov,   a zakazuje   pokračovať   v porušovaní základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.“

Sťažovateľka podaním z 9. marca 2005 upresnila a zosúladila petit s odôvodnením sťažnosti tak, že sa domáha vyslovenia porušenia iba základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   a   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   proti   uzneseniu okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-407/1-OVK-PO-04 Mo z 11. októbra 2004 podala sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Prešov uznesením sp. zn. 2 Pv 2068/04 z 8. novembra 2004 zamietla. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia okresné riaditeľstvo vec podozrenia z trestného činu postúpilo obvodnému úradu na prerokovanie priestupku, ktorý rozhodnutím sp. zn. PR-14131/2004-1718 z 20. decembra 2004 vec odložil. Sťažovateľka podala 28. januára 2005 podnet na krajskú prokuratúru, ktorá po preskúmaní tohto podnetu dala Okresnej prokuratúre Prešov záväzný pokyn opätovne začať trestné stíhanie vo veci.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   najmä   vykonáva   dozor   nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

Podľa   § 31   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   preskúma   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov... aj na základe podnetu (...).

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby (...) vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa zákona oprávnený.

Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, resp. ďalším opakovaným podnetom   (tretí   a ďalší   podnet)   podľa   §   34   ods.   2   zákona   o prokuratúre,   ktorý   vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy taktiež vyplýva, že nejde o právny prostriedok nápravy, ktorý by bolo možné využiť súčasne s inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ   k dispozícii,   ale   že   sťažnosť   je   prípustná   iba   vtedy,   ak   napriek   vyčerpaniu všetkých prípustných právnych možností nápravy dôjde k porušeniu základných práv alebo slobôd   sťažovateľa   (mutatis   mutandis   IV. ÚS 21/02).   Zmyslom   a účelom   tohto   princípu je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v rámci   im   zverených kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   v tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti alebo zlyhania všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Sťažovateľka si preto nemôže   vyberať   orgán   verejnej   moci,   ktorý   jej   má   poskytnúť   ochranu   pred   tvrdeným porušením jej základného práva. Povinnosťou sťažovateľky bolo vyčerpať všetky právne prostriedky ochrany ňou označeného základného práva, ktorého porušenie namietala, tak ako   to   umožňuje   právny   poriadok   Slovenskej   republiky.   Až   po   ich   vyčerpaní, za predpokladu, že by boli splnené ostatné ústavné aj zákonné podmienky, by mohla byť daná právomoc ústavného súdu (IV. ÚS 171/04).

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   využila   možnosť   ochrany   svojho   základného práva   podľa   zákona   o   prokuratúre,   keďže   28. januára 2005   podala   krajskej   prokuratúre „sťažnosť na dodržiavanie zákonností pri vyšetrovaní“, ktorú krajská prokuratúra v súlade s § 31   zákona   o   prokuratúre   považovala   za   podnet   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu a rozhodovania   orgánov   prípravného   konania.   Zo   stanoviska   krajskej   prokuratúry z 30. marca 2005 vyplýva, že podnet sťažovateľky bol vyhodnotený ako dôvodný a okresnej prokuratúre bol daný záväzný pokyn, aby opätovne začala trestné stíhanie vo veci trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   o ochrane   sťažovateľkou označeného základného práva v rozsahu citovaných zákonných úprav rozhodovala krajská prokuratúra, čo zásadne vylučuje právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Sťažovateľka   podala   sťažnosť   ústavnému   súdu   predčasne,   pretože   pred   tým,   než sa na ústavný   súd   so   sťažnosťou   obrátila,   bola   povinná   nielen   využiť   dostupné   právne prostriedky ochrany jej základného práva, ale aj vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu o nich, resp. na výsledok ich vybavenia.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prejednanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005