znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 134/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 157/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2005 doručená sťažnosť Ing. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 157/98.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 157/98 sa sťažovateľ žalobou z 1. júna 1998 domáhal zaplatenia mzdy od jeho bývalého zamestnávateľa P., a. s., N., ktorého právnym nástupcom je P., s. r. o., N. Na preukázanie opodstatnenosti   žaloby   okrem   iných   písomných   právne   relevantných   dôkazov   predložil sťažovateľ   aj   ďalšie   listinné   dôkazy.   Uznesením   zo   4. júna 2003   okresný   súd   konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. júna 2003.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   práv   postupom   okresného   súdu   tým, že 8. marca 2005 mu boli vrátené ním predložené listinné dôkazy, ktoré nemali vyznačené „žiadne číslo listu, pod ktorým by boli predtým zaregistrované v súdnom spise OS (...)“. Podľa   sťažovateľa je „nevyvrátiteľné,   že nezaevidovaním,   nezaložením týchto listinných dôkazov   do   súdneho   spisu   a   napokon   ich   bezdôvodným   vrátením,   OS   ich   považuje a aj považoval za zbytočné, resp. za právne irelevantné pre konečné rozhodnutie vo veci samej.   Som   toho   názoru,   že   OS   týmto   konaním   hrubým   spôsobom   porušil   zákon   pri nakladaní a evidovaní dôkazových materiálov, ktoré som mu dal, ako aj moje ústavné právo na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   keď   tieto   dôkazy nemienil   a podľa   horeuvedeného   takýmto   konaním   ani   nemohol   použiť   pri   svojom rozhodovaní   vo   veci   samej.   Uvedené   konanie   OS   považujem   aj   za   porušenie   mojich procesných práv.   (...) Konanie OS považujem za konanie,   ktoré je v rozpore aj s čl. 6 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a slobôd   v   znení   protokolu   č. 11   na   spravodlivé prejednanie veci, nakoľko v podstate ignorovaním mnou predložených listinných dôkazov OS, nemohlo a ani nedošlo pri rozhodovaní vo veci samej k spravodlivému prejednaniu mojej súdnej veci, teda išlo o nespravodlivý súdny proces“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vydať tento nález:„1. Okresný   súd   Nitra   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25 C 157/98   porušil   právo Ing. J. J. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný   súd   Nitra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25 C 157/98   porušil   právo Ing. J. J.,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, článok 6 - právo na spravodlivé súdne konanie.

3. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť Ing. J. J. v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   škodu   spôsobenú   nezákonným   rozhodnutím,   pozostávajúcu   z   istiny vo výške   261 776,- Sk   (slovom   dvestošesťdesiatjedentisíc   sedemstosedemdesiatšesť- slovenských   korún)   a   úrokov   z   omeškania   z   dielčích   súm   tejto   istiny   podľa   doplnenia žalobného návrhu zo dňa 26. 06. 1998 a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť náhradu trov konania Ing. J. J. v sume 4 534,- Sk   (slovom   štyritisícpäťstotridsaťštyri   slovenských   korún)   za   každý   právny   úkon a hodnotu   režijného   paušálu   136,- Sk   (slovom   stotridsaťšesť   slovenských   korún)   jeho právnemu   zástupcovi   JUDr.   J.   K.,   advokátska   kancelária,   H.   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia JUDr. J. K. a to: a.

Dňa   11. 03. 2005   prevzatie   a   príprava   zastúpenia   vo   výške   9 150,- Sk   (slovom deväťtisícstopäťdesiat   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu. b.

Písomné podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky vo výške 9 150,- Sk (slovom deväťtisícstopäťdesiat   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu. c.

Režijný paušál 2 (dva úkony) x 150,- Sk = 300,- Sk (slovom tristo slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdenie   o porušení   jeho   základného   práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 25 C 157/98.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 25 C 157/98 zo 4. júna 2003 nadobudol   právoplatnosť 9. júna 2003, z čoho teda   vyplýva, že od 9. júna 2003 do   dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 16. marca 2005, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným rozsudkom okresného súdu odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K námietke   sťažovateľa,   že   okresný   súd   pri   rozhodovaní   nezobral   do   úvahy predložené listinné dôkazy, ktoré podľa jeho vyjadrenia mu boli vrátené z „tzv. prílohovej obálky a teda nie zo súdneho spisu“, ústavný súd poznamenáva, že súčasťou každého spisu je prílohová   obálka,   ktorá   je   v spise   riadne   označená   číslom   listu   a do   nej   sa   vkladajú prílohy,   ktoré   predkladajú   účastníci   konania,   a nie   sú   vhodné   na   vloženie   a trvalé ponechanie v spise. Ide najmä o originály dokladov, ktoré treba po skončení konania vrátiť. Vložením   dokladu   do   prílohovej   obálky   je   zaistená   ich   bezpečná   úschova.   Doklady sú na prílohovej obálke riadne označené a až po právoplatnom ukončení veci sú účastníkovi, ktorý ich predložil, vrátené. Pokiaľ účastník predkladá iba fotokópie, prípadne také doklady, ktoré sa nevracajú, založia sa do spisu a opatria samostatným číslom listu podľa poradia, v akom boli predložené. Takýto doklad zostáva v spise aj po ukončení veci. Súd v rámci konania,   najneskôr   pred   rozhodnutím   vo   veci   samej,   oboznamuje   listinné   doklady predkladané   účastníkmi   konania,   a to   bez   ohľadu   na   to,   či   sú   založené   ako   originály v prílohovej obálke, alebo sú založené ako ostatné doklady trvalo v spise.

Z uvedeného vyplýva, že doklady vložené do prílohovej obálky spisu boli riadne zaevidované a tvorili podklad pre rozhodovaciu činnosť okresného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005