znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 133/2012-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2012 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily Gajdošíkovej   a zo sudcov   Jána Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. I. S., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   29   Cb 39/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. I. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 39/2004 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 39/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. I. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. I. S. trovy konania v sume 269,58   €   (slovom   dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov)   na účet   advokáta JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2012 doručená sťažnosť Ing. I. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 39/2004.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že pred okresným súdom sa 1. júla 2001 začalo konanie v právnej veci sťažovateľa ako navrhovateľa proti odporcovi Ž., B. (ďalej len „odporca“), o zaplatenie sumy 115 200,80 Sk vyplývajúcej zo zmluvy o dielo na dodávku geodetických prác; konanie sa vedie pod sp. zn. 29 Cb 39/2004.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uvádza,   že „...   podal   žalobný   návrh   proti odporcovi Ž. B... o zaplatenie 115 200,80 Sk (3 823,96 €) s príslušenstvom.

Išlo o pomerne jednoduchý spor o zaplatenie o peňažnej sumy na základe zmluvy o dielo, ktoré žalovaný doteraz neuhradil. Vec je vedená pod č. k.: 29 Cb 39/2004.... Napriek tomu, že od podania návrhu už uplynulo vyše 8 rokov spor doteraz nie je rozhodnutý a vec právoplatne skončená a preto žiadam o zjednanie nápravy. Môj mandant sa domáhal zjednania nápravy listom zo dňa 11. 7. 2011.

...   Na   tieto   sťažnosti   odpovedal   predseda   Okresného   súdu   Bratislava   I. v splnomocnení podpredsedom súdu a na základe prešetril všetky skutočností za účelom zistenia stavu veci a konštatuje, že naša sťažnosť je dôvodná...

Vo   veci   poukazujeme   na   skutočnosť,   že   vo   veci   išlo   o   pomerne   dlhé   obdobie nečinnosti... súd vo veci v niektorom roku vôbec nekonal a poukazujem, že ide o roky 2004, 2005, 2006, 2007 a 2009 a v tejto nečinnosti vidíme stav právnej neistoty, keď navrhovateľ nečinnosťou štátneho orgánu je poškodený na svojich základných právach. Ide o obdobie súvislej nečinnosti súdu.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa - Ing. I. S... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29 Cb 39/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 29 Cb 39/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   Ing.   I.   S...   priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8000,- €. (slovom osem tisíc euro), ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatností tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I.   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia v sume 269,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa - advokáta JUDr. J. Č... do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 133/2012-15 z 8. marca 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca sťažovateľa a podpredsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a   podpredsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v   súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   prípise   sp.   zn.   Spr.   3109/2012 z 13. februára 2012 predložila ústavnému súdu vyjadrenie, v ktorom najmä uviedla:«K samotnému priebehu konania vedeného pod sp. zn. 29 Cb/39/2004 (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od doručenia návrhu na začatie konania na súd, do dňa vypracovania predmetného vyjadrenia):

-   Dňa   17.   07.   2003   bol   tunajšiemu   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania o zaplatenie sumy 3.823,97 EUR (115.200,80 Sk) s príslušenstvom („ďalej len návrh vo veci samej“),

- Dňa 01. 08. 2003 vyzval súd navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo veci samej,

-   Dňa   18.   09.   2003   vydal   súd   v   predmetnej   veci   platobný   rozkaz č. k. ROB/1233/2003-44.

- Dňa 03. 10. 2003 bol súdu doručený odpor odporcu zo dňa 01. 10. 2003 podaný voči platobnému rozkazu č. k. ROB/1233/2003-44.

-   Dňa   08.   10.   2003   vyzval   súd   uznesením   č.   k.   ROB/1233/2003-47   odporcu   na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.

- Dňa 10. 12. 2003 predložil súd justičnej pokladnici uznesenie č. k. ROB/1233/2003- 47 z 08. 10. 2003 na vymáhanie súdneho poplatku za odpor od odporcu.

- Dňa 09. 12. 2003 zaslal súd odpor odporcu zo dňa 01. 10. 2003 navrhovateľovi.

- Dňa 20. 02. 2006 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa z 03. 02. 2006 k odporu odporcu.

- Dňa 05. 05. 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 04.   07.   2008 o 14:00 hodine.

- Dňa 30. 06. 2008 bola súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu mimosúdneho rokovania účastníkov.

- Dňa 4. 07. 2008 súd odročil pojednávame nariadené vo veci z dôvodu žiadosti navrhovateľa.

- Dňa 15. 03. 2010 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.

- Dňa 03. 09. 2010 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.

- Dňa 12. 10. 2010 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 03. 12. 2010.

- Dňa 01. 12. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa v predmetnej veci.

-   Dňa   03.   12.   2010   navrhovateľ   požiadal   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu pracovného   vyťaženia,   ako   aj   z   dôvodu   prevzatia   právneho   zastúpenia   navrhovateľa a nedostatočného času na prípravu na pojednávanie.

- Dňa 03. 12. 2010 súd odročil pojednávanie vo veci nariadené na 28. 01. 2011 o 13.30 hodine.

-   Dňa   28.   01.   2011   súd   pojednával   vo   veci   v   neprítomnosti   odporcu   a   odročil pojednávanie na deň 06. 04. 2011 a zároveň vyzval navrhovateľa na doloženie listín,

-   Dňa   21.   02.   2011   navrhovateľ   predložil   súdu   listiny   v   zmysle   výzvy   súdu z pojednávania konaného 28. januára 2011.

- Dňa 01. 03. 2011 bol zrušený nariadený termín pojednávania na 06. 04. 2011 z dôvodu zmeny zákonného sudcu a účastníci boli písomne upovedomení o zrušení termínu.

- Dňa 02. 03. 2011 bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi.

- Dňa 25. 07. 2011 súd nariadil pojednávanie vo veci na 05. 09. 2011.

- Dňa 05. 09. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie súdu vo veci, ktoré bolo odročené na termín 07. 11. 2011 a to za účelom ďalšieho dokazovania vo veci.

-   Dňa   07.   11.   2011   bolo   pojednávanie   súdu   odročené   na   termín   06.   02.   2012 z dôvodu neprítomnosti účastníkov.

- Dňa 06. 02. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie súdu vo veci, ktoré bolo odročené na termín 26. 03. 2012 o 9.00 hod. a to za účelom ďalšieho dokazovania vo veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené úkony súdu musím konštatovať, že konanie vo veci sp. zn.:   29   Cb/39/2004   je   poznačené   prieťahmi,   a   to   v   období   od   09.   12.   2003   do 05. 05.2008 a rovnako v období 04. 07. 2008 do 03. 09. 2010.

Dňa 13. 07. 2011 bola súdu doručená sťažnosť navrhovateľa zo dňa 01. 07. 2011, ktorou namietal prieťahy v konaní vo veci sp. zn.: 29 Cb/39/2004. V odpovedi na sťažnosť zo   dňa   01.   07.   2011   som   konštatovala,   že   konanie   v   predmetnej   veci   je   poznačené prieťahmi, ku ktorým došlo z objektívnych dôvodov bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne, prípadne vyššieho súdneho úradníka, a to z najmä dôvodu zaťaženosti súdneho oddelenia zákonnej sudkyne spôsobenej vysokým počtom vecí v súdnom oddelení v dôsledku nedostatočného   personálneho   obsadenia   sudcov   na   obchodnom   úseku   Okresného   súdu Bratislava I. Zákonná sudkyňa a jej vyšší súdny úradník boli vyzvaní, aby v predmetnej veci pokračovali ďalej bez prieťahov v konaní. Priebeh konania v predmetnej veci priebežne sledujem až do jeho právoplatného skončenia tak, aby zo strany súdu k ďalším prieťahom v konaní nedošlo.

Z vyššie uvedených úkonov vyplýva, že konanie vo veci sp. zn.: 29 Cb/39/2004 je poznačené prieťahmi pokiaľ ide o obdobie od 09. 12. 2003 do 05. 05. 2008 a rovnako obdobie od 04. 07. 2008 do 03. 09. 2010. Dovolím si konštatovať, že od roku 2010 (teda ešte pred samotným podaním sťažnosti zo dňa 01. 07. 2011 na súd) súd vo veci priebežne koná bez prieťahov.

Pokiaľ ide o existenciu prekážok postupu súdu podľa ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho   poriadku,   v   predmetnej   veci   neboli   zistené.   Rovnako   som   nezistila   prieťahy v konaní   spôsobené   účastníkmi   konania.   Poukazujem   však   na   viaceré   odročenia pojednávaní súdu zo strany navrhovateľa...

V   prípade,   ak   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   príjme   sťažnosť   sťažovateľa   na ďalšie   konanie   a   následne   dospeje   k   záveru,   že   jej   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   bolo   porušené,   dovoľujem   si   požiadať   Ústavný   súd   Slovenskej republiky,   aby   vzal   do   úvahy,   že   zákonná   sudkyňa   svojím   postupom   nezavinila   vznik prieťahov v konaní. Rovnako si dovoľujem požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   vyššie   uvedené objektívne   dôvody,   ktoré   mali   za   následok,   že   predmetné   konanie   nebolo   doposiaľ právoplatne skončené a sťažovateľovi nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal.»

Právny   zástupca   sťažovateľa   v   reakcii   na   vyjadrenie   podpredsedníčky   okresného súdu v podaní zo 4. apríla 2012 najmä uviedol:

„... Okresný súd Bratislava I vo vyjadrení potvrdil prieťahy v konaní hlavne v období od 9. 12. 2003 do 5. 5. 2008 a v období od 4. 7. 2008 – 3. 9. 2010. Podotýkame, že ide o obdobia súvislej nečinnosti súdu a navrhujeme tieto skutočnosti zohľadniť.“

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 29 Cb 39/2004 ústavný súd zistil, že chronológia   doterajšieho   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   uvedená vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu zodpovedá obsahu tohto spisu, a preto z nej ako relevantného podkladu vychádzal pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   predovšetkým   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   upraveného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 39/2004.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu   a sudcu   je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia za vykonanie diela na základe zmluvy o dielo. Ústavný súd z obsahu spisu,   z vyjadrení   sťažovateľa   a   okresného   súdu   nezistil   žiadnu   skutočnosť,   na   základe ktorej by mohol kvalifikovať posudzovanú vec ako právne či fakticky zložitú. Ani okresný súd   vo   svojom   vyjadrení   neospravedlňoval   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   namietaného konania skutkovou či právnou zložitosťou veci.

2. Ústavný súd pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka súdneho konania pred okresným súdom nezistil okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jeho neprospech; žiadosti sťažovateľa o odročenie už nariadeného pojednávania (v dvoch prípadoch) a jeho neprítomnosť (spolu s odporcom) na pojednávaní nariadenom na 7. november 2011 totiž nemohli   zásadnejším   spôsobom   ovplyvniť   jeho   doterajšiu   dĺžku.   Ústavný   súd   v   tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, ktorá v ňom uvádza, že nezistila „... prieťahy v konaní spôsobené účastníkmi konania“.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bol postup okresného súdu v namietanom konaní. Zo súdneho spisu vyplýva, že okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie až 5. mája 2008 (na 4. júl 2008), t. j. po uplynutí takmer piatich rokov od doručenia návrhu (17. júla 2003), ktoré následne odročil na základe žiadosti sťažovateľa pre účely pokusu o mimosúdnu dohodu účastníkov konania. Následne bol okresný súd vo veci bez relevantného dôvodu nečinný až do 12. októbra 2010, keď nariadil ďalšie pojednávanie na   3.   december   2010.   V   ďalšom   období   (najmä   po   pridelení   veci   novému   zákonnému sudcovi – 2. marca 2011) možno považovať postup okresného súdu v namietanom konaní za   relatívne   plynulý,   ale   málo   efektívny   [okresný   súd   nariadil   v   tomto   období   päť pojednávaní, z ktorých ale tri boli z rôznych dôvodov odročené (zmena zákonného sudcu, neprítomnosť   účastníkov   konania)].   Skutočnosť,   že   ani   po   takmer   deviatich   rokoch   od začatia konania nie je v posudzovanej veci ukončené ani dokazovanie, je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľná a neospravedlniteľná (obdobne pozri IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04, IV. ÚS 261/07).

Sumarizujúc svoje zistenia ústavný súd konštatoval, že v namietanom konaní došlo k viacerým obdobiam dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti, v dôsledku čoho okresný súd spôsobil svojím postupom zbytočné prieťahy, čím došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   namietané   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného   súdu   ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy okresnému   súdu   prikázal,   aby v   ďalšom   období   konal v   tomto   konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 8 000 € z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty argumentujúc pritom aj judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky („... z internetu som zistil, že Ústavný súd ČR, priznáva za rok nečinnosti súdu 800 €. Čiže ak vychádzam zo sumy 1 000 € x osem rokov = 8000,- €“).

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru ústavného súdu   prichádza v   tomto   prípade   do   úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.   Pri   určení   jeho   sumy   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti uplatňovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   doterajšiu   zjavne   neprimeranú   dĺžku   namietaného konania,   obdobia   neodôvodnenej   nečinnosti   okresného   súdu,   predmet   sporu   (výšku vymáhanej sumy), ako aj správanie sťažovateľa ako jeho účastníka ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. Č. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2012, pričom úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu v sume 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 269,58 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. mája 2012