znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 133/05-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   V.   G.,   bytom   S.,   zastúpeného advokátom JUDr. T. S., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 130/99 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   130/99 p o r u š i l základné právo V. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 130/99 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   G. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   25   000   Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. V. G. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 796 Sk (slovom osemtisíc   sedemstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Trnava povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. T. S., T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. mája 2005 č. k. IV. ÚS 133/05-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. G., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. S., T., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 130/99.

1.1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 7. júna 1999 podal žalobu okresnému súdu, predmetom   ktorej   bolo   zdržanie   sa   zásahov   žalovaných   B.   M.   (ďalej   aj   „žalovaná“) a Ing. F. M. (ďalej aj „žalovaný“; spolu ďalej len „žalovaní“) do jeho vlastníckeho práva, a zároveň bol sťažovateľom podaný aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 15 C   130/99   právoplatne   nerozhodol.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Stále   sa   domáham   nápravy podávaním žiadostí a sťažností predsedníčke súdu a mrzí ma najmä to, že odporcovia (...), napriek zákazu súdu, nič si z toho nerobia a stavajú ďalej vedľajšiu budovu a mne zasahujú do mojich susedských práv. (...) Teraz nemám nádej, že odchodom na materskú dovolenku sudkyne odloží sa táto moja vec o určitý čas, kým nová sudkyňa spis preštuduje.

Súd má odstraňovať právnu neistotu právoplatným rozhodnutím vo veci. Splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nestačí len prerokovanie alebo vykonanie rôznych úkonov bez právoplatného rozhodnutia.“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, „lebo ochrana práv nebola rýchla a účinná. Právna neistota trvá viac ako 5 rokov. Finančné zadosťučinenie žiadam od roku 2000 za každý rok 6.000,- spolu 30.000,- Sk“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález:„Základné   právo   sťažovateľa   V.   G.   na   prejednanie   a rozhodnutie   vo   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave č. k. 15 C 130/99 bolo porušené.

Ústavný súd SR prikazuje, aby Okresný súd v Trnave vo veci č. k. 15 C 130/99 konal. Súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR.

Súd priznáva trovy právneho zastupovania (...) Sk 8.796,-.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. H. G. listami sp. zn. Spr 1588/04 z 15. novembra 2004 a z 9. augusta 2005 a právny zástupca sťažovateľa listom z 23. augusta 2005.

2.1. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení z 15. novembra 2004 okrem prehľadu postupu súdu v konaní i vo veci nariadenia predbežného opatrenia záverom uviedla: „V konaní zákonná sudkyňa konala priebežne vzhľadom na veľký počet vecí v tomto oddelení, najmä starých vecí, konanie sa predlžovalo v dôsledku znaleckého dokazovania, súd   urgoval   znalca   na   podanie   znaleckého   posudku,   keďže   tento   v stanovenej   lehote posudok nepodal. Na strane znalca boli objektívne dôvody, pre ktoré nemohol včas podať znalecký   posudok   v stanovenej   lehote,   pretože   ide   o problematickú   záležitosť   (...),   tiež konanie sa predĺžilo v dôsledku námietok účastníkov voči znaleckému posudku, keď bolo potrebné vypracovať doplnok k tomuto posudku. (...) Zbytočné prieťahy v konaní nevznikli, avšak s ohľadom na veľký počet prejednávaných vecí v odd. 15 sa vo veci konalo priebežne. Vo veci konali viacerí sudcovia, ktorá skutočnosť tiež vplýva na dĺžku konania vo veci.“

Vo vyjadrení z 9. augusta 2005 predsedníčka okresného súdu uviedla:„Pridržiavame sa v celom rozsahu vyjadrenia, ktoré sme Vám zaslali v predmetnej veci 15. 11. 2004 (...). K vyjadreniu ďalej dodávame, že predmetný spisový materiál sa nachádzal   na   Krajskom   súde   v Trnave   v odvolacom   konaní   potom,   čo   odporca   podal odvolanie proti uzneseniu súdu zo dňa 27. 8. 2004, ktorým súd priznal znalcovi Ing. J. G. znalečné. Na odvolacom súde bol spis od 13. 1. 2005 do 28. 6. 2005. T. č. sa doručuje uznesenie odvolacieho súdu účastníkom konania úpravou sudkyne z 12. 7. 2005.

Zároveň Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2.   Právny   zástupca   sťažovateľa   nevyužil   svoje   právo   podať   stanovisko k vyjadreniam okresného súdu, vo svojom liste ústavnému súdu len oznámil, že súhlasí „s tým, aby súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   -   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 130/99:

- 10. jún 1999 - sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu proti B. M. a Ing. F. M., obaja bytom B., o zdržanie sa zásahov žalovaných do jeho vlastníckeho práva, ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia;

- 17. jún 1999   -   okresný   súd   doručoval   žalobu   žalovaným   a požiadal   Okresný   úrad   T., Správu   katastra   T.,   o zaslanie   výpisov   z listov   vlastníctva   týkajúcich   sa   sporných nehnuteľností;

- 2. august 1999 - okresný súd nariadil pojednávanie;

- 12.   august   1999   -   okresný   súd   odročil   pojednávanie   pre   neprítomnosť   žalovaných   na neurčito   za   účelom   doplnenia   žaloby   v súvislosti   s návrhom   na   nariadenie   predbežného opatrenia   a   z dôvodu   neúčasti   žalovaných   (na   ktorých   nebolo   vykázané   doručenie predvolania);

- 12.   august   1999   -   okresný   súd   spísal   zápisnicu   o   informatívnom   výsluchu   právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý upresnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a svedka J. D.;

- 23. august 1999 - okresný súd uznesením rozhodol o nariadení predbežného opatrenia vo veci   a uložil   žalovaným,   aby   nenakladali   so   stavbou   rodinného   domu   na   pozemku sťažovateľa, vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol;

- 26. august 1999 - okresný súd doručoval účastníkom konania uznesenie z 23. augusta 1999,

- 15.   september   a 23.   september   1999   -   okresný   súd   doručil   žalovanej   prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru B. III rozhodnutie o predbežnom opatrení;

- 23.   september   1999   -   žalovaná   predložila   okresnému   súdu   vyjadrenie   k uzneseniu z 23. augusta 1999;

- 12.   máj   2000   -   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   žalovanej   k uzneseniu   okresného   súdu z 23. augusta 1999 sťažovateľovi;

- 12.   máj   2000   -   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   upozornenie   o nedodržiavaní uznesenia okresného súdu žalovanými;

- 19. máj 2000 - opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec pridelená novej sudkyni JUDr. M., pretože pôvodná sudkyňa sa vzdala funkcie sudkyne;

- 25. september 2000 - sťažovateľ predložil okresnému súdu upresnenie žalobného návrhu;

- 29. september 2000 - zákonná sudkyňa predložila predsedníčke okresného súdu písomné vyjadrenie k stavu veci;

- 30. október 2000 - opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec prikázaná na ďalšie konanie sudkyni Mgr. R. G.;

- 30. marec 2001 - okresný súd nariadil pojednávanie na 18. máj 2001;

- 25. apríl 2001 - žalovaná požiadala okresný súd o predvolanie svedka a doložila k veci listinné dôkazy;

- 18. máj 2001 - pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania, okresný súd odročil na 10. júl 2001 za účelom predloženia ďalších listinných dôkazov súvisiacich so stavbou rodinného domu, predloženia znaleckého posudku, ktorý bol súčasťou darovacej zmluvy, a predvolania svedka;

- 4. jún 2001 - okresný súd požiadal Okresný úrad T., odbor životného prostredia, o zaslanie projektovej dokumentácie ohľadne rozostavanej spornej stavby;

- 4. jún 2001 - žalovaná predložila okresným súdom požadované doklady;

- 10. júl 2001 - pojednávanie na okresnom súde, na ktorom boli vypočutí svedok a účastníci konania, okresný súd odročil na 20. september 2001;

- 20. september 2001 - pojednávanie na okresnom súde, na ktorom bol vypočutý svedok, okresný súd odročil za účelom doplnenia dokazovania znalcom z odboru zememeračstva;

- 19. december 2001 - žalovaná písomne požiadala okresný súd o predvolanie svedka;

- 27. december 2001 - žalovaní požiadali okresný súd o určenie znalca a navrhli vo veci vypočuť ďalšieho svedka;

- 4. február 2002 - okresný súd uznesením určil znalca Ing. J. G. (ďalej len „znalec“) na vyhotovenie geometrického plánu;

- 14. marec 2002 - žalovaní predložili okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy;

- 14.   máj 2002   -   znalec   si   osobne   na   okresnom   súde   prevzal   spis   na   vypracovanie znaleckého posudku;

- 9. september 2002 - okresný súd urgoval u znalca predloženie znaleckého posudku;

- 18. september 2002 - znalec reagoval na urgenciu okresného súdu;

- 27. september 2002 - znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok;

- 4. október 2002 - okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania;

- 17. október 2002   -   okresnému   súdu   bolo   predložené   vyjadrenie   právneho   zástupcu sťažovateľa k znaleckému posudku;

- 24. október 2002 - okresnému súdu bolo predložené vyjadrenie žalovaných k znaleckému posudku;

- 25.   október   2002   -   žalovaný   písomne   požiadal   okresný   súd   o dodatočné   predvolanie svedka;

- 12. december 2002 - okresný súd nariadil pojednávanie;

- 6. február 2003 – pojednávanie okresný súd po vypočutí znalca odročil na 25. marec 2003 za účelom predvolania svedka k zaslaniu návrhov na doplnenie dokazovania;

- 11.   február   2003   -   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   súdom   požadovanú dokumentáciu;

- 17.   február   2003   -   právny   zástupca   žalovaných   predložil   okresnému   súdu   návrh   na dopracovanie   znaleckého   posudku   a požiadal   o odročenie   pojednávania   nariadeného   na 25. marec 2003;

- 20. február 2003 - okresný súd zrušil termín pojednávania z 25. marca 2003 a nariadil ho na 3. apríl 2003;

- 3.   apríl   2003   -   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   svedkyňa   a právni   zástupcovia účastníkov, okresný súd odročil za účelom doplnenia znaleckého posudku znalcom;

- 3. november 2003 - okresný súd uznesením uložil znalcovi doplniť znalecký posudok;

- 9. december 2003 - okresný súd oznámil sťažovateľovi skutkový stav veci;

- 20. január 2004 - okresnému súdu bol doručený doplnok znaleckého posudku, ktorý bol následne doručovaný účastníkom konania;

- 13.   apríl   2004   -   právny   zástupca   žalovaných   požiadal   okresný   súd   v dopracovanom znaleckom posudku uviesť presné výmery jednotlivých parciel;

- 19. máj 2004 - žalovaní podali námietky voči osobe znalca a žiadali, aby bol okresným súdom   ustanovený   na   vypracovanie   kontrolného   znaleckého   posudku   znalec   z odboru geodézie;

- 27. máj 2004 - okresný súd doručoval znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov konania;

- 2. jún 2004 - okresný súd oznámil sťažovateľovi doručovanie znaleckého posudku jeho právnemu zástupcovi;

- 8.   jún 2004   -   právny   zástupca   sťažovateľa   navrhol   okresnému   súdu   upraviť znalecký posudok s konkretizáciou hranice sporného pozemku;

- 11. jún 2004 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných k doplnku znaleckého posudku;

- 2. august 2004 - žalovaní požiadali okresný súd o dodatočné predvolanie svedkov;

- 27. august 2004 - okresný súd uznesením priznal odmenu znalcovi za doplnok znaleckého posudku;

- 14. september 2004   -   žalovaný   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 27. augusta 2004;

- 1.   október   2004   -   okresnému   súdu   bolo   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu sťažovateľa k odvolaniu žalovaného;

- 27. október 2004   -   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   bola   vec   z dôvodu,   že doterajšia sudkyňa odišla na materskú dovolenku prostredníctvom generátora náhodným spôsobom pridelená sudkyni JUDr. B. M.;

- 1.   december   2004   -   právny   zástupca   žalovaných   žiadal   okresný   súd   o nariadenie pojednávania;

- 3. december 2004 - okresný súd doručoval odvolanie žalovaných zo 14. septembra 2004 znalcovi, žalovanej a právnemu zástupcovi žalovaných;

- 16.   december   2004   -   žalovaná   predložila   okresnému   súdu   vyjadrenie   k odvolaniu žalovaného;

- 17. december 2004 - okresnému súdu predložil znalec vyjadrenie k odvolaniu žalovaného;

- 13.   január   2005   -   okresný   súd   doručoval   odvolanie   žalovaného   so   súdnym   spisom Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“);

- 24. január 2005 - krajskému súdu bolo doručené odvolanie a súdny spis okresného súdu;

- 11. február 2005 - žalovaní požiadali krajský súd o informáciu o stave veci;

- 31.   máj   2005   -   krajský   súd   uznesením   č.   k.   10   Co   17/05-240   napadnuté   uznesenie okresného súdu potvrdil;

- 28. jún 2005 – uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu a zároveň mu bol vrátený súdny spis;

- 12. júl 2005 - okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania;

- 30.   september   2005   -   okresný   súd   zaslal   žalovanému   vyjadrenie   k jeho   sťažnosti   na prieťahy znalca pri vypracovaní znaleckého posudku;

- 30. september 2005 - okresný súd nariadil pojednávanie na 9. november 2005.

III.

1. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zdržanie sa zásahov žalovaných do vlastníctva sťažovateľa vedenom pod sp. zn. 15 C 130/99, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalobca, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   predmetné konanie vzhľadom na jeho predmet nemožno hodnotiť ako právne zložitú vec a aj keď ústavný   súd   pripúšťa   určitú   možnosť   faktickej   zložitosti   veci   (nariadenie   znaleckých dokazovaní), v konečnom dôsledku však konštatuje, že faktická zložitosť veci nemala vplyv na doterajšiu, viac ako šesťročnú, dĺžku konania.

Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa,   ústavný   súd v preskúmanom konaní zistil   závažnú okolnosť (nekonkrétny návrh s neurčitým petitom žaloby, ktorý sťažovateľ upresnil až 25. septembra 2000, t. j. po viac ako 15 mesiacoch od podania žaloby), ktorú treba zohľadniť na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, ktorý v predmetnej veci koná od 10. júna 1999. V súvislosti s postupom okresného súdu ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období:

- od 23. septembra 1999 (vyjadrenie žalovanej k uzneseniu okresného súdu z 23. augusta 1999) do 12. mája 2000 ( okresný súd zaslal vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi), t. j. viac ako 7 mesiacov;

- od 30. októbra 2000 (vydanie opatrenia predsedníčky okresného súdu) do 30. marca 2001 (oznámenie sťažovateľovi o nariadenom termíne pojednávania), t. j. 5 mesiacov;

- od 20. septembra 2001 (pojednávanie na okresnom súde) do 4. februára 2002 (uznesenie o ustanovení znalca), t. j. viac ako 4 mesiace;

-   od   3.   apríla   2003   (pojednávanie   odročené   za   účelom   doplnenia   znaleckého   posudku znalcom) do 3. novembra 2003 ( okresný súd uznesením uložil znalcovi doplniť znalecký posudok), t. j. 7 mesiacov,

- od 20. januára 2004 (znalecký posudok doručený okresnému súdu) do 27. mája 2004 (doručovanie znaleckého posudku účastníkom), t. j. viac ako 4 mesiace.

Okresný súd tak v dôsledku svojej nečinnosti spôsobil prieťahy v konaní v trvaní viac ako 27 mesiacov.

Okresný súd na svoju obranu uviedol: „V konaní zákonná sudkyňa konala priebežne vzhľadom na veľký počet vecí v tomto oddelení, najmä starých vecí (...). Vo veci konali viacerí sudcovia, ktorá skutočnosť tiež vplýva na dĺžku konania vo veci.“

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny   spôsobiť   tieto prieťahy,   nemožno   akceptovať.   Skutočnosť,   že   okresný   súd mal personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť,   nemôže   ísť   na   ťarchu   účastníka   konania a nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by   vylučovala   zodpovednosť   súdu,   ktorý   je   vecne a miestne   príslušný   na   rozhodovanie   vo   veci   občana,   ktorý   sa   naň   obrátil (napr. I. ÚS 156/02, I. ÚS 161 /05).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

3.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, „lebo ochrana práv nebola rýchla a účinná. Právna neistota trvá viac ako 5 rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané vo výške 25 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

5. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia.

Právny zástupca sťažovateľa si vyúčtoval trovy v celkovej výške 8 796 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa pri úkonoch uskutočnených za rok 2004 ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 17 ods. 2 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej   do   31. decembra   2004.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2004 je 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu je 136 Sk.

Za   dva   úkony   právnej   služby v roku   2004   patrí   sťažovateľovi   náhrada   vo   výške 9 342 Sk.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil náhradu trov len vo výške 8 796 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005