znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 132/2013-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   T.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality sp. zn. ČVS:   ORP-924/-OVK-B1-2007-KH   z   15.   augusta   2007   a   uznesením   vyšetrovateľa Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I,   odboru   kriminálnej   polície,   1. oddelenia všeobecnej kriminality sp. zn. ČVS: ORP-1514/1-OVK-B1-2011 z 29. novembra 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. T. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. februára 2013 doučené podanie I. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „VEC: ústavná sťažnosť   proti rozhodnutiam   vyšetrovateľa ČVS:   ORP-924/1-OVK-B1-2007-KH z 15.   8. 2007, ČVS: ORP-1514/1-OVK-B1-2011 z 29. 11 2011 (nebezpečná jazda parného vlaku okolo   benzínovej   pumpy   križovatka...   dnes   patriacej   firme   A.   predtým   S.   napriek odletujúcim iskrám s vedomím Ž.!).“. Podľa označenia, obsahu a priloženej dokumentácie ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality   sp.   zn.   ČVS:   ORP-924/-OVK-B1-2007-KH   z   15.   augusta   2007   (ďalej   len „uznesenie   z   15.   augusta   2007“)   a   uznesením   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Bratislava   I,   odboru   kriminálnej   polície,   1.   oddelenia   všeobecnej kriminality (v oboch prípadoch ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. ČVS: ORP-1514/1-OVK-B1-2011 z 29. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie z 29. novembra 2011“, obe označené uznesenia spolu len „napadnuté uznesenia“).

Z   napadnutých   uznesení,   ktoré   tvoria   prílohu   sťažnosti,   vyplýva,   že   uznesením z 15. augusta 2007 vyšetrovateľ podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného priadku odmietol oznámenie   sťažovateľa   o   skutočnostiach   nasvedčujúcich   tomu,   že   bol   spáchaný   prečin všeobecného ohrozenia podľa   § 285 ods.   1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť zamestnanec Ž. konaním opísaným v tomto uznesení, „nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2) Trestného poriadku“. Uznesením z 29. novembra 2011 vyšetrovateľ podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného priadku taktiež odmietol oznámenie sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný prečin   všeobecného   ohrozenia   podľa   §   285   ods.   1   Trestného   zákona,   ktorého   sa   mala dopustiť osoba označená v oznámení sťažovateľa konaním opísaným v tomto uznesení, „nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2) Trestného poriadku“.

Sťažovateľ po citácii čl. 6 dohovoru v sťažnosti okrem iného uvádza, že sa domáha, aby ústavný súd vrátil „vec uvedenú v predmete veci naspäť vyšetrovateľovi..., pretože si neplní povinnosti nepreverovaním povinnosti či znalecký posudok vo veci je aj nezaujato vypracovaný znalcom, alebo si v tomto prípade Ž. iba kryjú chrbát“ a zároveň tiež žiada, aby ústavný súd „v tomto prípade vydal rezolútne stanovisko, ktoré bude musieť akceptovať aj rezort dopravy s rezortom vnútra, orgány činné v trestnom konaní...“.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť „o pridelenie právnika...“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ namieta, že napadnutými uzneseniami vyšetrovateľa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a v tejto súvislosti sa domáha zrušenia napadnutých uznesení a ich vrátenia vyšetrovateľovi na nové konanie.

Ústavný   súd   zistil,   že   uznesenie   z   15.   augusta   2007   nadobudlo   právoplatnosť 20. augusta 2007 a uznesenie z 29. novembra 2011 nadobudlo právoplatnosť 6. decembra 2011, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť až 11. februára 2013, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2013