znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 132/2012-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júna 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Ľ. G. a zo sudcov J. L. a L. O. v konaní o sťažnosti L. Č., H., zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   13/2007   a   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   65/2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. Č. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť L. Č. trovy konania v sume 306,33 € (slovom tristošesť eur a tridsaťtri centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2011 doručená sťažnosť L. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 13/2007 a sp. zn. 17 C 65/2007.

Z   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   obsahu   pripojených   spisov   vyplýva,   že   predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 13/2007 je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky,   ktorou   sa   domáha   náhrady   škody   z   titulu   bolestného   a   sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobeného dopravnou nehodou proti odporcovi v 1. rade D. B., a. s. (ďalej len „odporca v 1. rade“, v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 len „odporca“) a odporcovi v 2. rade K., a. s. (ďalej aj „odporca v 2. rade“). Predmetom konania vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   17   C   65/2007   je   rozhodovanie   o   žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady vecnej škody a škody z titulu straty na zárobku spôsobenej jej pri tej istej dopravnej nehode proti odporcovi a odporcovi v 2. rade, ktorý v tomto   konaní   vystupuje   ako   vedľajší   účastník   (v tomto   konaní   ďalej   len   „vedľajší účastník“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „Sťažovateľka   sa   dvoma   samostatnými   žalobami   podanými   na   Okresný   súd Bratislava I domáhala odškodnenia nároku, ktorý jej vznikol v dôsledku dopravnej nehody, ku   ktorej   došlo   dňa   06.   09.   2004.   Žalobou,   podanou   dňa   19.   01.   2007,   sa   domáhala náhrady   škody   vo   výške   3.337.337,-   Sk   titulom   odškodnenia   zdravia,   ktoré   konanie   je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 13/2007.

Druhou žalobou doručenou súdu 28. 03. 2007 sa domáhala náhrady vecnej škody, vrátane   straty   na   zárobku   počas   PN   i   po   skončení   PN.   Predmetná   vec   je   vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 C 65/2007.

Sťažovateľka uplatnila samostatné nároky, ktoré jej vznikli z tej istej udalosti dvoma žalobami práve z dôvodu, že si bola vedomá toho, že pokiaľ viac samostatných nárokov bude   uplatnených   jednou   žalobou,   môže   nastať   situácia,   že   dokazovanie   by   bolo komplikované a mohlo by dôjsť k zdĺhavému prejednávaniu veci.“

Vo   vzťahu   ku   konaniu   vedenému   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   8   C   13/2007 sťažovateľka   najmä   uvádza,   že   okresný   súd „...   vytýčil   prvé   pojednávanie   až   takmer 10 mesiacov po podaní žaloby a to na deň 2. 10. 2007. Následne porušovateľ (okresný súd, pozn.) konal vcelku plynulo, keď počas roka 2007 a 2008 vytyčoval v zhruba 3mesačných intervaloch pojednávania, ktoré však boli odročované len z dôvodu, že porušovateľ si mal vyžiadať   spis   trestnej   veci   a   spis   Krajského   súdu   Bratislava   sp.   zn.   2   S   399/05. Na pojednávaní dňa 7. 10. 2008 bolo uložené právnej zástupkyni sťažovateľky, aby v lehote 30 dní   predložila   súdu   otázky   na   znalecké   dokazovanie.   Pojednávanie   bolo   odročené na 2. 12. 2008, toto bolo odročené na 20. 02. 2009 z dôvodu, že porušovateľ opäť si sám sebe uložil povinnosť zabezpečiť trestné spisy. Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 12. 05. 2009, na tomto pojednávaní bol vypočutý aj znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok v trestnom konaní. Toto pojednávanie bolo odročené na 29.   9. 2009, konalo sa 30. 10. 2009,   z   dôvodu,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   o   odročenie   termínu pojednávania   z dôvodu   kolízií   pojednávaní.   Na   tomto   pojednávaní   porušoval   pripustil návrh právnej zástupkyne sťažovateľky na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil účastníkom konania, aby v lehote   30   dní   predložili   súdu   konkrétne   otázky   na   súdneho   znalca   (ktoré   právna zástupkyňa   sťažovateľky   predložila   súdu   už   pred   rokom   dňa   07.   10.   2008).   Povinnosť predložiť otázky na znalca si právna zástupkyňa sťažovateľky opakovane splnila ešte v ten istý deň, t. j. 30. 10. 2009.

Keď od pojednávania, ktoré sa konalo 30. 10. 2009, uplynulo takmer 7 mesiacov a porušovateľ nekonal, dokonca nevypracoval ani len uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala dňa 17. 05. 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa   1.   6.   2010   bolo   sťažovateľke   doručené   uznesenie   o   nariadení   znaleckého dokazovania,   t.   j.   súdu   trvalo   8   mesiacov   pokiaľ   vypracoval   uznesenie   o   nariadení znaleckého dokazovania.

Dňa   09.   06.   2011   bola   sťažovateľke   doručená   odpoveď   na   jej   sťažnosť,   ktorú predsedníčka porušovateľa pre sťažovateľku vyhodnotila nepochopiteľne ako nedôvodnú. Preto   dňa   22.   06.   2010   sťažovateľka   zaslala   na   Krajský   súd   Bratislava   žiadosť   o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Dňa 10. 11. 2010 právna zástupkyňa sťažovateľky obdržala uznesenie porušovateľa sp. zn. 8 C 13/2007-168 zo dňa 25. 10. 2010, ktorým zmenil osobu znalca ustanoveného na vypracovanie znaleckého posudku.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   telefonickým   dotazom   dňa   04.   02.   2011 u porušovateľa   zistila,   že   pôvodne   ustanovený   znalec   už   16.   6.   2010!!   oznámil porušovateľovi, že znalecký posudok nemôže vykonať a porušovateľovi trvalo 4 mesiace!!!, kým vypracoval uznesenie, ktorým ustanovil nového znalca, pričom súd ďalej pokračoval v prieťahoch,   pretože   novonariadenej   znaleckej   organizácii   nezaslal   spis   ďalšie   štyri mesiace.

Uplynulo   ďalších   8   mesiacov   a   znalecký   posudok   nebol   do   dnešného   dňa vypracovaný, posledné pojednávanie sa konalo pred takmer 2 rokmi!!!!!“.

Vo   vzťahu   ku   konaniu   vedenému   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   17   C   65/2007 sťažovateľka uvádza, že okresný súd „vytýčil prvé pojednávanie až takmer rok po podaní žaloby   a   to   na   deň   03.   03.   2008.   Toto   bolo   odročené   na   deň   12.   05.   2008   z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne sťažovateľky. Pojednávanie 12. 5. 2008 sa konalo a bolo odročené na neurčito s tým, že porušovateľ si zadováži priestupkový spis z Krajského súdu Bratislava a bude pripojený spis, ktorý sa týka náhrady škody na zdraví sp. zn. 8 C 13/07. Keď do posledného pojednávania uplynuli dva roky a porušovateľ okrem vynesenia jedného uznesenia dňa 9. 6. 2008 nevykonal žiadne úkony, sťažovateľka podala dňa 14. 05. 2010 sťažnosť do rúk predsedu porušovateľa. Tento listom zo dňa 20. 05. 2010 oznámil, že predlžuje   lehotu   na   vybavenie   sťažnosti   z   dôvodu   nutnosti   zabezpečenia   spisového materiálu   k   naštudovaniu,   nakoľko   spis   sa   nachádza   na   Okresnom   súde   Vranov   nad Topľou. Dňa 21. 06. 2010 porušovateľ opätovne oznámil sťažovateľke, že predlžuje lehotu na   vybavenie   sťažnosti,   nakoľko   spis   sa   stále   nachádza   na   OS   Vranov   nad   Topľou   a opätovne bol tento súd vyzvaný na jeho vrátenie.

Sťažovateľka   preto   dňa   02.   07.   2010   podala   na   Krajský   súd   Bratislava   žiadosť o prešetrenie sťažnosti, nakoľko jej sťažnosť nebola vybavená v zákonnej lehote.

Dňa 19. 7. 2010 obdržala na svoju žiadosť odpoveď s tým, že predseda porušovateľa konštatoval,   že   sťažnosť   je   dôvodná.   Zároveň pre sťažovateľku nepochopiteľne uviedol, že subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov súdu, zistené nebolo!!!!! (kto potom zavinil prieťahy v konaní). Následne bolo vytýčené pojednávanie na deň 27. 09. 2010, ktoré bolo ale zrušené z dôvodu zmeny zákonného sudcu a bolo odročené na deň 15. 10. 2010. Toto pojednávania sa ale nekonalo z dôvodu čerpania riadnej dovolenky zástupcu odporcu. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 29. 11. 2010, toto sa však opäť nekonalo z dôvodu PN zákonného sudcu.

Posledné pojednávanie v predmetnej veci sa konalo 4. 2. 2011. Od   tohto   dňa   porušovateľ   vo   veci   nevykonal   žiadne   úkony.   Od   podania   žaloby uplynulo štyri a pol roka a vo veci sa konali len dve pojednávania.“.

Sťažovateľka vo vzťahu k obom namietaným konaniam tvrdí, že „bolo konaním, resp. nekonaním porušovateľa zasiahnuté do práv sťažovateľky. Boli porušené jej ústavné práva a to najmä právo garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a to právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a domnievame sa, že aj právo na súdnu ochranu, nakoľko tieto spory by sa mali riešiť prednostne, čo zjavne v prípade sťažovateľky a bohužiaľ treba konštatovať, že nielen v jej prípade, sa evidentne nedeje, resp. toto právo na súdnu ochranu sa neustále porušuje.

Záverom mi nedá neuviesť, že som podala dňa 27. 09. 2011 opakovanú sťažnosť porušovateľovi   a   domáhala   som   sa   zriadenia   nápravy.   Odpoveď   porušovateľa   ma prekvapila,   pretože   podpredsedníčka,   ktorá   odpovedala   na   sťažnosť   uvádza   nielen nepravdivé   údaje,   kedy   bola   sťažnosť   súdu   doručená   (zrejme   za   účelom,   aby   odpoveď vykazovala znaky, že sťažnosť bola vybavená v zákonom stanovenej lehote), ale dokonca sťažnosť vybavila ako nedôvodnú, napriek tomu, že dochádzalo k evidentným prieťahom v konaní.

...   V   oboch   veciach   sťažovateľka   podávala   sťažnosti   na   prieťahy   a   porušovateľ napriek tomu nekonal a vyvolával zbytočné prieťahy v konaní, čím porušil základné právo sťažovateľky garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 porušil základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci 8 C 13/2007 a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 porušil základné právo L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Okresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo veci 17 C 65/2007 a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal bez zbytočných prieťahov.

5. L. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000 Eur.

6. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 306,33 € (1 úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 120,23 € a režijný paušál v sume 7,41 € x 2 úkony - príprava, prevzatie a podanie návrhu + 20 % DPH, t. j. 51,05 €) k rukám advokátky JUDr. E. B., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 132/2012-24 z 8. marca 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Po   predchádzajúcej   výzve   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadrila   predsedníčka okresného   súdu   v   prípise   sp.   zn.   Spr.   3908/2011   z   1.   februára   2012,   v   ktorom   popri chronologickom popise postupu okresného súdu v oboch namietaných konaniach vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 8 C 13/2007 uviedla:

„K prípadnému časovému posunu došlo vystriedaním sa štyroch vyšších súdnych úradníkov v tomto oddelení, absenciou asistentky v období od novembra 2010 až do mája 2011, čo však vzhľadom na počet vecí v predmetom oddelení, zaťaženosť zákonnej sudkyne i všetkých   zamestnancov   súdu   v   tomto   oddelení.   Časový   posun   v   tejto   veci   nastal pri vyhotovovaní   znaleckého   posudku   znaleckou   organizáciou.   Z   vyjadrenia   zákonnej sudkyne som zistila, že sudkyňa je so znaleckou organizáciou pravidelne v kontakte a urguje ju. Vzhľadom na   vyššie   uvedené,   mám   za   to,   že   Okresný súd Bratislava I   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   13/2007   priebežne   konal,   a   preto   sťažnosť   považujem za nedôvodnú.“

Vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 predsedníčka okresného súdu v označenom prípise najmä uviedla:

„Predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   čo   možno   považovať   v   danej   veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj z dôvodu prerozdeľovania starých spisov z iných oddelení na civilnom úseku tunajšieho súdu – 17 C, čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Viacero pojednávaní však bolo odročených pre   správanie   sa   účastníkov   konania.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   mám   za   to,   že   predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky návrh neodloží alebo neodmietne, ale prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu, navrhujem, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   reakcii   na   vyjadrenie   predsedníčky   okresného súdu k sťažnosti v podaní doručenom ústavnému súdu 15. mája 2012 najmä uviedla:«...   Z   vyjadrenia   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I.   okrem   popisu jednotlivých úkonov a už chronického údaju o tom, že ide o objektívny prieťah spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj z dôvodu prerozdeľovania starých spisov z iných oddelení, nevyplýva to, že súd vo veci vykonával síce množstvo úkonov, ale išlo o úkony, ktoré boli buď nadbytočné, alebo boli opakované... Nesprávna organizácia, prerozdeľovanie súdnych sporov, zmena zákonných sudcov napriek tomu, že pôvodne pridelený zákonný sudca na súde naďalej riadne pracuje, by nielen podľa predpisov, ale aj z dôvodu zachovania dobrých mravov, nemôže ísť na vrub sťažovateľky. Rovnako za neprijateľné považujem konštatovanie súdu, že príčinou „časového posunu“ bolo striedanie sa vyšších súdnych úradníkov v oddelení a absenciou asistentky od novembra 2010 do mája 2011.»

Sumarizujúc   svoje   vyjadrenie   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   konštatuje,   že «... opakovane súdy svojimi vyjadreniami a postojmi skôr sťažovateľov presvedčujú o tom, že   súdy   nesledujú   ochranu   práv   účastníkov,   ale   napriek   nesprávnej   organizácii sa opakovane zaoberajú iba tým, čo spôsobilo z vonkajšieho pohľadu „objektívny prieťah“ v konaní».

Z   vyžiadaného súdneho spisu   ústavný súd zistil   o   doterajšom   priebehu   konania vedeného pod sp. zn. 8 C 13/2007 tieto skutočnosti:

1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáha proti odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobeného dopravnou nehodou (k dopravnej nehode došlo 6. septembra 2004, pozn.) v sume 3 337 337 Sk.

2.   Okresný   súd   po   doručení   žaloby odporcom   na vyjadrenie   a   pripojení   spisov súvisiacich   s   dopravnou   nehodou   nariadil   24.   apríla   2007   termín   prvého   pojednávania na 2. október 2007, ktoré po vypočutí účastníkov konania odročil na 23. november 2007.

3.   Pojednávanie   nariadené   na   23.   november   2007   sa   neuskutočnilo   z   dôvodu neospravedlnenej neúčasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, a preto bolo odročené na 18. marec 2008, ktoré bolo následne odročené na 27. jún 2008 z dôvodu pripojenia spisu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 S 399/2005.

4. Pojednávanie nariadené na 27. jún 2008 bolo opätovne odročené na 7. október 2008 bez vykonania dokazovania, ktoré bolo tiež odročené na 2. december 2008 z dôvodu potreby opätovného vyžiadania spisu krajského súdu sp. zn. 2 S 399/2005 (krajský súd si ho predtým vyžiadal späť, pozn.).

5. Pojednávanie nariadené na 2. december 2008 bolo odročené opäť bez vykonania dokazovania na 20. február 2009 s tým, že budú pripojené spisy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.

6. Ďalšie pojednávania nariadené na 12. máj 2009, 29. september 2009 a 30. október 2009 boli odročované bez podstatného posunu v dokazovaní. Pojednávanie uskutočnené 30. októbra 2009 bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd uložil účastníkom konania povinnosť   predložiť   mu   otázky,   na   ktoré   má   odpovedať   znalec   v   znaleckom   posudku (účastníci konania si túto povinnosť splnili do 23. decembra 2009).

7. Uznesením zo 17. mája 2010 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Keďže ustanovený znalec nevypracoval znalecký posudok, okresný súd uznesením z 25. októbra 2010 ustanovil nového znalca, ktorému doručil spis v marci 2011; znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 27. marca 2012.

8. Dňa 30. marca 2012 okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom konania a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili.

Z   vyžiadaného   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   o   doterajšom   priebehu   konania vedeného pod sp. zn. 17 C 65/2007 tieto skutočnosti:

1. Sťažovateľka doručila okresnému súdu žalobu 28. marca 2007; touto žalobou sa domáha proti odporcovi náhrady vecnej škody a škody z titulu straty na zárobku, ktorá jej vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou.

2.   Prvé   pojednávanie   bolo   nariadené   na   3.   marec   2008.   Na   požiadanie   právnej zástupkyne sťažovateľky bol určený nový termín pojednávania na 12. máj 2008, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené súvisiace spisy (spis okresného súdu sp. zn. 8 C 13/2007, ako aj „priestupkový“ spis krajského súdu).

3. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 27. september 2010, ktoré bolo ale zrušené a   nový   termín   pojednávania   bol   nariadený   na   15.   október   2010;   z neúčasti   na   tomto pojednávaní sa ospravedlnil právny zástupca odporcu.

4. Pojednávanie nariadené na 29. november 2010 bolo opätovne zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne; nový termín pojednávania bol nariadený na 4. február 2011.

5.   Pojednávanie   nariadené   na   4.   február   2011   sa   nekonalo   z   dôvodu   nahlásenia bombového útoku na budovu okresného súdu. Od toho času okresný súd vo veci nekoná vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v   súvisiacom   konaní   sp.   zn.   8   C   13/2007   sa   vypracúva znalecký   posudok,   ktorý   bude použiteľný   aj v   tomto konaní (v   spise   sú   o tom   úradné záznamy zo 17. júna 2011 a z 26. októbra 2011; v spise nie sú záznamy o urgenciách ustanovenému znalcovi).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2007 a tiež v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu   a sudcu   je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa   uvedených   kritérií   posudzoval   ústavný   súd   aj   sťažnosť   sťažovateľky v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 13/2007 a tiež sp. zn. 17 C 65/2007:

1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 8 C 13/2007 je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky,   ktorou   sa   domáha   náhrady   škody   z   titulu   bolestného   a   sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3 337 337 Sk. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 17 C 65/2007 je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha náhrady vecnej škody a škody z titulu straty na zárobku. V oboch prípadoch ide o rozhodovanie o veciach, ktoré   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   súdov   prvého   stupňa,   a   preto   ich nemožno považovať z právneho hľadiska za zložité. Ani po skutkovej stránke nepovažuje ústavný súd namietané konania za zložité, aj keď vzal do úvahy, že v oboch prípadoch je potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, ktorá v ňom neospravedlňuje doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku oboch namietaných konaní ich skutkovou zložitosťou. Ústavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil osobitnú povahu oboch namietaných konaní (náhrada škody spôsobená dopravnou nehodou), ktorá vyžaduje zo strany vo veci konajúceho súdu osobitnú starostlivosť.

2.   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   súdneho   konania   pred okresným súdom ústavný súd nezistil zásadné okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v jej   neprospech.   Sťažovateľka   poskytovala   okresnému   súdu   požadovanú   súčinnosť (neospravedlnená   neúčasť   na   jednom   pojednávaní   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 13/2007 a jedna ospravedlnená neúčasť na pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn. 17   C   65/2007   nemohla   podľa   názoru   ústavného   súdu   zásadným   spôsobom   ovplyvniť celkovú   doterajšiu   dĺžku   namietaných   konaní),   pričom   sa   prostredníctvom   sťažností adresovaných   predsedníčke   okresného   súdu   aktívne   usilovala   o   urýchlenie   priebehu namietaných konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu v namietaných konaniach. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v konaní, a teda k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen nečinnosťou, ale aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou všeobecného súdu (pozri napr. IV. ÚS 152/04, II. ÚS 217/06, I. ÚS 371/09).

Vychádzajúc zo svojich zistení zo súdneho spisu sp. zn. 8 C 13/2007 uvedených v I. časti   tohto   nálezu   ústavný   súd   konštatoval,   že   okresný   súd   v   tomto   konaní   síce v primeraných   časových   odstupoch   nariaďoval   pojednávania,   ktoré   ale   boli   spravidla odročované bez podstatného posunu v zisťovaní skutkového stavu, a preto túto činnosť okresného súdu hodnotí ako neefektívnu. Neefektívna bola aj činnosť okresného súdu pri zabezpečovaní   znaleckého   dokazovania,   keďže   znalecký   posudok   mu   bol   doručený   až takmer po dvoch rokoch od jeho nariadenia. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie   zodpovednosť   aj   za   zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   pri   vypracovaní znaleckého posudku (napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02, IV. ÚS 207/08). Ústavný súd vzal do   úvahy   aj   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania,   ktoré   začalo   doručením   žaloby 19. januára 2007, t. j. trvá do dňa rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti takmer 5 a pol roka bez toho, aby okresný súd vo veci meritórne rozhodol, čo je z ústavného hľadiska vzhľadom na predmet namietaného konania (jeho povahu) neakceptovateľné.

V konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 65/2007 okresný súd podľa zistení ústavného súdu   taktiež   koná   neefektívne,   pričom   v   tomto   konaní   navyše   došlo   aj   k   obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti. Aj pri akceptovaní skutočnosti, že spis je uložený na lehotu do vypracovania znaleckého posudku nariadeného v konaní sp. zn. 8 C 13/2007 z dôvodu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia (vznik škody tou istou udalosťou, tí istí účastníci konania), ústavný súd nemohol z ústavného hľadiska ospravedlniť stav, v akom sa toto konanie v čase jeho rozhodovania po viac ako piatich rokoch od podania žaloby nachádza. Obranu   okresného   súdu   založenú   predovšetkým   na   skutočnosti,   že   prieťahy   vznikli vysokým   nápadom   vecí   v   príslušnom   oddelení   súdu,   ústavný súd nemohol akceptovať. Ústavný súd už v podobných prípadoch viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď   nie   všetky   nástroje   na   vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností   sa   nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany   ich   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že v oboch namietaných konaniach došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   namietané   konania   neboli   v   čase   rozhodovania ústavného   súdu   ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom období konal v oboch namietaných konaniach bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50   000   €   z   dôvodu   právnej   neistoty   a   z   dôvodu,   že „...   súdy   maria   možnosť   zistenia skutkového   stavu,   sťažovateľku   zdĺhavým   postupom   utvrdzujú,   že jej   snaženie   je   márne a spravodlivosť v podstate neexistuje“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru ústavného súdu prichádza v oboch namietaných konaniach do úvahy priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia.   Pri   určení   jeho   sumy   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti   uplatňovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vychádzajúc predovšetkým z povahy a doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky namietaných konaní, intenzity neefektívnej činnosti okresného súdu, ako aj správania sťažovateľky ako účastníčky konania, dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného   zadosťučinenia   v   sume   8   000   €   primerané   konkrétnym   okolnostiam   oboch prípadov, najmä povahe veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. E. B.. Sťažovateľka požadovala úhradu trov konania v sume 306,33 €. Keďže suma požadovaná sťažovateľkou neprevyšovala sumu vypočítanú podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal   úhradu   trov   konania   v   sume   požadovanej   sťažovateľkou   (bod   4   výroku   tohto nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2012