znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 132/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., (...), t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 4,   čl. 6   ods. 1   a čl.   17   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Žiline   v konaní   sp. zn.   3 Tos 41/2007   a jeho   uznesením zo 14. júna 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. J. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2007   doručená   sťažnosť   M.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   podaním   doručeným ústavnému súdu 14. februára 2008, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práv   podľa   čl. 5   ods. 4,   čl. 6   ods. 1 a čl. 17   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 3 Tos 41/2007 a jeho uznesením zo 14. júna 2007 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že 3. mája 2007 podal sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 38/2004 z 11. apríla 2007, ktorým ho tento súd ponechal naďalej vo väzbe. Ďalej uviedol, že „krajský súd rozhodol dňa 14. júna 2007“ a poukázal na to, že „rozhodnutie sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu   okresného   súdu   z 3. 5. 2007   trvalo   63   dní   rozhodnutie   KS - Žilina   bolo 14. 6. 2007   písomné   vyhotovenie   rozhodnutia   a jeho   expedovanie   okresnému   súdu 5. 10. 2007   za   účelom   doručenia   sťažovateľovi   a jeho   obhajcovi   si   na   krajskom   súde vyžiadalo ďalších viac ako 109 dní“.

V odôvodnení sťažnosti sa sťažovateľ odvolal na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej „jednotlivé   lehoty   z hľadiska   požiadavok   neodkladnosti   alebo   urýchlenosti   sa posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé   a nevyhovujú   požiadavke   rýchlosti“,   a preto   sa   podľa   sťažovateľa „oba   súdy   (...) svojim oneskoreným postupom podieľali na porušení práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 Dohovoru v posudzovanom smere“.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že „rozhodnutie krajského súdu zo dňa 14. 6. 2007, ktorý rozhodol procesne chybným postupom, mal rozhodnúť správne podľa § 148 Tr. por. (účinného   do   31. 12. 2005   č. 141/1961   Zb.)   lebo   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť až 13. 9. 2007“, preto mal podľa   sťažovateľa „KS - Žilina rozhodnúť po starom tr. por. a nie   podľa   § 194   ods. 1   Tr. por.“ a taktiež   mal „rozhodnúť   v zmysle   § 147   Tr. por. (účinného do 31. 12. 2005 č. 141/1961 Zb.) a nie podľa § 192 ods. 1 Tr. por.“.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom „vyslovil (...) že základné právo M. J. (...) t. č. ÚVTOS (...) pre čl. 46 ods. 1, 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy SR, čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, čl. 17 ods. 2 Ústavy SR čl. 5 ods. 4 dohovoru, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Európskeho dohovoru, podľa čl. 127 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a rozhodnutím   krajského   súdu   dňa   14. 6. 2007 vedenom pod sp. zn. 1 T 38/04 porušené bolo“.

Ďalej žiadal, aby ústavný súd nariadil jeho prepustenie na slobodu, zrušil „uznesenie Krajského   súdu   č. k. 3 Tos/41/2007-864   zo   dňa   14. 6. 2007“, priznal mu „primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 000 Sk“, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia. Súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pripojil kópiu   svojich   rukopisov   -   korešpondenciu   s   vo   veci   konajúcimi   súdmi   (žiadosti o prepustenie   z väzby,   vyjadrenie   k návrhom   o predĺžení   väzby),   sťažnosti   adresované všeobecným súdom a orgánom prokuratúry a odpovede na nich, ako aj niektoré rozhodnutia všeobecných súdov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   je   vzhľadom   na   to   povinný   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti preskúmať najskôr jej procesné náležitosti a splnenie predpokladov na jej prípadné prijatie na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   je   v zmysle   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania, najmä petitom sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej   sťažnosti,   a   vo   vzťahu   k tomu subjektu,   ktorého   označil   za porušovateľa   svojich   práv.   Preto   sa ústavný   súd   zaoberal obsahovou identifikáciou (predmetom konania) a len tou časťou (etapou) konania v trestnej veci   sťažovateľa,   ktorú   vymedzil   v petite   svojho   návrhu,   t. j.   postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 41/2007 a jeho uznesením zo 14. júna 2007 (ústavný súd poznamenáva, že v predmetnej trestnej veci podal sťažovateľ od roku 2003 ďalších 12 podaní, ktorými namietal nezákonnosť, resp. neústavnosť postupu vo veci konajúcich orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov). Tvrdenia o porušení iných práv [napr.   čl. 6   ods. 3   písm. c)   dohovoru,   čl. 8   ods. 3   Listiny   základných   práv   a slobôd] a v iných   konaniach,   ktoré   sťažovateľ   uvádza   v   texte   sťažnosti   okrem   petitu,   je   podľa názoru   ústavného   súdu   potrebné   považovať   iba   za   súčasť   jeho   argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nepripúšťa.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   uznesením   krajského   sp. zn. 3 Tos 41/2007 zo 14. júna 2007 a jemu predchádzajúcim postupom krajského súdu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 čl. 6 ods. 1 a čl. 17 dohovoru.

Ako vyplýva z fotokópie úradného záznamu spísaného na krajskom súde 16. júla 2007,   pokyn   na   doručovanie   predmetného   uznesenia   dal   krajský   súd,   a   to   Krajskej prokuratúre   v Žiline,   sťažovateľovi   a jeho   obhajcovi.   Na   základe   fotokópie   doručenky vyžiadanej ústavným súdom ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi   doručené   20.   júla   2007   a   jeho   obhajcovi   17.   júla   2007.   Spis   spolu s napadnutým   uznesením   krajského   súdu   bol   5.   októbra   2007   vrátený   okresnému   súdu. Na sťažnosti je uvedený dátum spísania 5. december 2007 a ústavnému súdu bola doručená 7. decembra 2007.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   časovo   obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti a s prihliadnutím na dátum doručenia právoplatného rozhodnutia   krajského   súdu   sťažovateľovi   (20.   júl   2007),   ako   aj   so   zreteľom   na   deň doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (7. december 2007),   ústavný   súd   považoval za dostatočne   preukázané   podanie   sťažnosti   proti   označenému   postupu   a uzneseniu krajského   súdu   po uplynutí   zákonom   ustanovenej   dvojmesačnej   lehoty   (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 302/04, III. ÚS 315/05).

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak,   že   sťažnosť   odmietol   ako   podanú   oneskorene   bez   toho,   aby   sa   zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008