znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 132/07-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E.   K., B., zastúpenej advokátkou   JUDr. V. D., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 8 C 21/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra 2006 doručená sťažnosť Ing. E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., označená ako „Sťažnosť vo veci porušovania základného práva v zmysle čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   8 C 21/02 (pôv. 8 C 139/94)“.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uviedla:«Uznesením II. ÚS 26/06 z 15. 2. 2006 ústavný súd odmietol sťažnosť mojej klientky z 3. 2. 2006 ako zjavne neopodstatnenú, keď OS Ba III mal k tejto sťažnosti uviesť, že vec bola po doručení nálezu IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005 pridelená konajúcej sudkyni.

Skutočnosťou však je, že od vrátenia spisu 8 C 139/94, resp. 8 C 21/025 dňa 28. 5. 2004 z KS Bratislava bol OS Ba III až doteraz vo veci bez vážnych dôvodov úplne nečinný, keď dňa 7. 1. 2005 pridelil vec síce sudkyni A. M. – príl. 1, ktorá v nej však neurobila nič, dňa 9. 5. 2005 vec posunul sudkyni M. Z. ako vyplýva z príl. 2, ktorá bola rok nečinná, následne bol dňa 3. 5. 2006 pridelený sudkyni D. O. – príl. 3, až sa napokon dňa 26. 5. 2006 vrátil k pôv. konajúcej sudkyni V. M. – príl. 4, ktorá sa vecou začala znova zaoberať v auguste 2006 – príl. 5. Súd teda vo veci viac ako dva roky vôbec nekonal, čím bolo základné právo mojej klientky v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR znova porušené a teda je nesporné,   že   púhe   prikázanie   súdu   nálezom   ÚS   SR   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov   nepostačovalo,   keďže   súd   ho   v podstate   ignoroval,   čím   došlo   k ďalšiemu poškodeniu mojej klientky.

Navrhujem   preto,   aby   ÚS   SR   sťažnosť   mojej   klientky   prijal   na   ďalšie   konanie, v ktorom vysloví tento nález:

„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 21/02 (pôv. 8 C 139/94 vec trvá 12 rokov!) bolo opätovne porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje vo veci konať bez ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing.   E. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000 Sk, ktorú   jej   je   OS   Bratislava III   povinný   zaplatiť   v   lehote   2 mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný   súd Bratislava   III   je   povinný uhradiť   Ing.   E.   K.   trovy tohto konania na účet advokátky v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“»

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   môže   sťažnosť   odmietnuť   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v   tomto   prípade Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), a označeným základným právom (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedeného základného práva.

Ústavný súd z obsahu spisu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 299/04 zistil, že 2. marca 2005 rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky nálezom nasledovne:

„1. Základné právo Ing. E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 21/02 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 139/94) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 21/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. K. nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Ing. E. K. trovy konania vo výške 9 342 Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   do dvoch   mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. V. D., B.“

Okresnému súdu bol nález ústavného súdu doručený 6. apríla 2005.

Zároveň   ústavný   súd   zo   spisu   ústavného   súdu   sp.   zn.   II. ÚS 26/06   zistil, že na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2006 bola opätovná sťažnosť sťažovateľky z 3. februára 2006 predbežne prerokovaná a odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   svoje   uznesenie   č.   k.   II. ÚS 26/06-8   odôvodnil   tým,   že   doba,   ktorá uplynula   od   rozhodovania   ústavného   súdu   z   2. marca 2005   (nález   bol   okresnému   súdu doručený 6. apríla 2005), ako aj postup okresného súdu nesignalizujú možnosť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vysloviť   zbytočné   prieťahy   v   tomto   konaní   a   porušenie základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“). Sťažovateľke bola poskytnutá ochrana jej základného práva nálezom sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. marca 2005, čo ústavný súd považuje v súčasnosti za dostatočné.

Ústavný   súd   v rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   pojem   zbytočné   prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu sudcu alebo   iného   štátneho   orgánu.   S ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   ani   v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 11/00).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II. ÚS 57/01,   III. ÚS 30/03)   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 17/01,   I. ÚS 57/01,   I. ÚS 27/02,   III. ÚS 199/02,   I. ÚS 197/03,   I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Podľa   zistení   ústavného   súdu   v   predmetnej   veci   okresný   súd   na   pojednávaní 19. apríla 2007   vo   veci   rozhodol.   Rozhodnutiu   predchádzali   pojednávania   konané 7. novembra 2006,   5. decembra 2006   a   27. marca 2007.   Pojednávanie   nariadené na 8. január 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

V období   od   13. marca 2006   (doručenie   uznesenia   ústavného   súdu   sp. zn. II. ÚS 26/06   právnej   zástupkyni   sťažovateľky)   do   20. júla 2006,   keď   zákonná   sudkyňa nariadila súdnej kancelárii realizovať pokyn na doplnenie dokazovania z 10. februára 2006, došlo v postupe okresného súdu ku kratšiemu obdobiu nečinnosti v tomto konaní, ktoré však podľa   ústavného   súdu   nemožno   považovať za   tak   významné,   aby   samo   osebe   založilo porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. m. m. I. ÚS 35/01, II. ÚS 21/01).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi   sťažovateľky   (návrhom   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia, návrhom na úhradu trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007