znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 132/05-54

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   L.   M.,   bytom   K.,   zastúpeného advokátom JUDr. J. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 154/92 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 154/92 p o r u š i l základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   154/92 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. L. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. mája 2005 č. k. IV. ÚS 132/05–30 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. M., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., K., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 154/92.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   v konaní   o náhradu   straty   na   zárobku   po skončení práceneschopnosti v dôsledku jeho pracovného úrazu, ktoré sa začalo podaním žaloby doručenej okresnému súdu 26. mája 1992 a ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 154/92, vystupuje v procesnom postavení žalobcu. Sťažovateľ namieta, že jeho vec po viac ako 12 rokoch (sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 29. januára 2004) nebola právoplatne rozhodnutá.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   pred   podaním   sťažnosti   namietal   prieťahy v konaní   pred   okresným   súdom   podaniami   adresovanými   predsedovi   okresného   súdu z 13. januára 1995, 11. júna 1996, 17. februára 1997, 8. júna 1998, 2. septembra 1998, 23. októbra 1998, 16. februára 1999, 2. septembra 1999 a 3. marca 2000.

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného   súdu   a vykonal   také   opatrenia,   aby   nemohlo   dôjsť   k novej   nečinnosti, resp. k prieťahom   v konaní.   Sťažovateľ   požaduje   za   porušenie   ním   označených   práv priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   6 000 000   Sk   z dôvodu psychickej a morálnej ujmy.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd JUDr. E. H., poverená výkonom funkcie predsedu okresného súdu, vyjadrením   sp.   zn.   Spr.   2064/96   z   22.   augusta   2005   a   právny   zástupca   sťažovateľky stanoviskom z 9. septembra 2005.

2. 1. Okresný súd vo vyjadrení z 22. augusta 2005 uviedol všetky procesné úkony vo veci od podania návrhu dosiaľ a k veci podal nasledovné vyjadrenie:

„Súdne konanie je zložitým civilným sporom, ktorého predmetom je náhrada mzdy za stratu zárobku po skončení práceneschopnosti. (...) V tomto prípade ide o právnu aj faktickú zložitosť veci s odôvodnením, že nie je možné jednoznačne preukázať presný nárok žalobcu a jeho výpočet sa viaže k rôznym skutočnostiam je preto k danej veci potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Z uvedeného vyplýva, že konanie pred okresným súdom o nároku sťažovateľa nie je poznačené zbytočnými   prieťahmi,   ktoré   by   boli spôsobené postupom,   resp.   nečinnosťou súdu. Práve naopak I. stupňový súd pojednával vo veci 29-krát z toho 8-krát bolo odročené pojednávanie   z dôvodu   neprítomnosti   procesných   strán.   V celom   spore   bolo   3-krát meritórne rozhodnuté vo veci. Z toho 3-krát bola vec predložená odvolaciemu súdu na konanie   a rozhodnutie   vo   veci,   pričom   odvolací   súd   z dôvodu   náročnosti   predmetného sporu nariadil vo veci pojednávania. Na poslednom odvolacom pojednávaní napadnutý rozsudok súdu I. stupňa bol zmenený tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 269.032,- Sk a v ostatnej časti bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dňa 11. 3. 2005 bol spis vrátený I. stupňovému súdu. Vzhľadom na to, že zákonná sudkyňa odišla dňa 3. 12. 2001 na materskú dovolenku, začala vo veci konať JUDr. A. P. Avšak aj táto sudkyňa nemôže ďalej vec vybavovať, pretože v súčasnosti vykonáva funkciu agenta   a zastupuje   Slovenskú   republiku   pred   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva. Oddelenie   11   C   prebrala   v mesiaci   apríl   2004   sudkyňa   JUDr.   M.   H.   Zdĺhavosť predmetného konania spôsobila teda nielen skutková a právna zložitosť daného sporu, ale aj problematické dokazovanie prostredníctvom znalca ako aj personálne zmeny v oddelení 11   C   a v neposlednom   rade   aj   množstvo   nevybavených   vecí   v oddelení   11 C   z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia súdu. Súčasne   Vám   oznamujem,   že súhlasím s tým,   aby podľa ust.   §   30   ods.   2   zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   Ústavný   súd   SR   upustil   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Okresný súd vo svojom vyjadrení z 27. februára 2004 sa k namietaným zbytočným prieťahom v konaní a k prejednaniu veci v primeranej lehote v konaní vyjadril nasledovne: „Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 C 154/92 došlo k prieťahom v konaní. (...)

Zdĺhavosť predmetného konania spôsobuje neúmerná zaťaženosť sudkyne z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia Okresného súdu Bratislava I sudcami (...) a taktiež z dôvodu neúmerne vysokého nápadu vecí na občianskoprávnom úseku.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného súdu uviedol:

«Najpodstatnejšie na celom vyjadrení je však skutočnosť (...), že došlo k prieťahom v konaní. (...)

V závere uvádzaného vyjadrenia súdu je vyslovený jeho názor, že konal v súlade s platnými   právnymi   predpismi   a vzhľadom   ešte   na   ďalšie   „objektívne   dôvody“   z jeho strany, nemá sa priznať navrhovateľovi finančné zadosťučinenie.

Pre nás sú neprijateľné rôzne objektívne dôvody akými majú byť zložitosť sporu, znalecké dokazovanie atď. Zdôrazňujeme, že už „13 rokov“ trvá súdny spor výsledkom ktorého má byť rozhodnutie o náhrade za stratu na zárobku po pracovnom úraze.

Máme   za   to,   že   vôbec   nejde   o taký   súdny   spor,   kde   by   spravodlivé   a právne relevantné rozhodnutie súdu malo trvať toľko rokov. Ak malo ísť o zložitosť a odbornosť posúdenia prípade, prečo až po piatich rokoch nariadila sudkyňa JUDr. E. H. vyhotovenie znaleckého posudku? Od počiatku súdneho sporu bolo predsa jednoznačné, že sa jedná „hlavne“ o posúdenie odbornej-špecifickej otázky (...). Prizvanie znalca hneď na začiatku súdneho sporu by pravdepodobne znamenalo, že celý súdny spor by bol už dávno ukončený. (...) Záverom   vyhlasujeme,   že   súhlasíme   s tým,   aby   podľa   ust.   §   30   odst.   2   zák.   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   SR,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho sudcov,   v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o našej ústavnej sťažnosti.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 154/92 najmä po 15. februári 1993,   pretože   ústavný   súd   chráni   ústavnosť   spôsobom,   ktorý   upravuje   ústava   a zákon o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať   o porušení   práv   fyzickej   alebo   právnickej   osoby,   ku   ktorému   došlo   pred 15. februárom 1993 (napr. I. ÚS 81/03, I. ÚS 242/04).

1. Prehľad úkonov do 15. februára 1993:

- 16. máj 1991 – sťažovateľ sa žalobou podanou na okresnom súde domáhal náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti;

- 4. september 1992 – žalovaný predložil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe;

- 21. september 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. november 1992;

- 19. november 1992 – pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu odročené na 19. január 1993;

- 19. január 1993 – pojednávanie bolo z dôvodu nepripojenia spisu sp. zn. 13 C 112/87 (konanie o miere spoluviny sťažovateľa na pracovnom úraze) odročené;

2. Prehľad úkonov po 15. februári 1993:

- 16. február 1993 – pojednávanie bolo po výsluchu účastníkov odročené na 4. marec 1993 za účelom predloženia mzdových listov sťažovateľa za obdobie rokov 1985-1992;

- 4. marec 1993 – pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu odročené na 13. apríl 1993,

- 13. apríl 1993 – pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok, bolo následne odročené za účelom vypočutia svedka navrhnutého žalovaným;

- 18. máj 1993 – pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalovaným navrhnutý svedok, bolo následne odročené na 8. jún 1993;

- 20. máj 1993 – sťažovateľ predložil okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka M. M. a 25. mája 1993 navrhol na výsluch ďalšieho svedka I. B.;

- 8. jún 1993 – pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok J. K., bolo následne odročené;

- 7. september 1993 – pojednávanie bolo po vypočutí navrhovateľa odročené;

- 21. október 1993 – pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania dokazovania;

-   16.   november   1993   –   pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   neprítomnosti   svedkov a právneho zástupcu žalovaného,

-   14.   december   1993   –   pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   nekompletnosti   senátu a neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného;

-   21.   január   1994   –   pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   nekompletnosti   senátu a nekompletnosti žiadaných dokladov;

-   17.   február   1994   –   pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   pracovnej   neschopnosti zákonného sudcu;

-   17.   marec   1994   –   pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu;

- 12. apríl 1994 – pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania;

- 21. apríl 1994 – sťažovateľ predložil okresnému súdu žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 3. máj 1994;

- 3. máj 1994 – pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania (sťažovateľ a jeho právny zástupca boli ospravedlnení);

-   11.   máj   1994   –   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   o odročenie   pojednávania nariadeného na 17. máj 1994;

- 9. jún 1994 – pojednávanie po výsluchu právnych zástupcov účastníkov bolo odročené na 14. jún 1994 za účelom vyhlásenia rozsudku;

- 14. jún 1994 – okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol;

- 4. august 1994 – sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo 14. júna 1994;

- 11. august 1994 – sťažovateľ predložil okresnému súdu dôvody odvolania;

- 24. január 1995 – okresný súd vydal opravné uznesenie vo výrokovej časti rozsudku zo 14. júna 1994;

- 24. február 1995 – predloženie odvolania a spisu odvolaciemu súdu;

- 30. máj 1995 – pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bolo pre neprítomnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu odročené;

-   11.   júl   1995   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   krajský   súd   uznesením č. k. 9 Co 64/95-64 rozhodol   tak, že rozsudok   okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 16. august 1995 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 30. október 1995 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. november 1995;

-   28.   november   1995   –   pojednávanie   bolo po   vypočutí   právnych   zástupcov   účastníkov konania odročené za účelom upresnenia náhrady škody požadovanej sťažovateľom;

- 6. december 1995 – sťažovateľ predložil   okresnému súdu   požadovaný nárok náhrady škody;

- 20. december 1995 – sťažovateľ upresnil nárok náhrady škody;

- 25. január 1996 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom účastníci požiadali okresný súd o poskytnutie lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu;

- 8. február 1996 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom okresný súd rozsudkom žalobu zamietol;

- 13. marec 1996 – sťažovateľ podal proti rozsudku z 8. februára 1996 odvolanie a zároveň vzniesol námietku zaujatosti proti predsedníčke senátu JUDr. E. H.;

- 26. jún 1996 – odoslanie odvolania na vyjadrenie žalovanému,

- 16. júl 1996 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného,

- 12. september 1996 – okresný súd predložil odvolanie a súdny spis odvolaciemu súdu;

-   30.   september   1996   –   odvolací   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   10   Co   230/96-88, 10 Nc 15/96 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,   zároveň   rozhodol,   že   predsedníčka   senátu   JUDr.   E.   H.   nie   je   vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci;

- 19. november 1996 – spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

-   4.   február   1997   –   žiadosť   sťažovateľa   o doručenie   uznesenia   odvolacieho   súdu z 30. septembra 1996;

- 20. február 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. marec 1997;

-   4.   marec   1997   –   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   o odročenie   pojednávania nariadeného na 20. marec 1997;

-   20.   marec   1997   –   pojednávanie   bolo   odročené   pre   neprítomnosť   účastníkov   konania (právny zástupca sťažovateľa sa ospravedlnil);

- 27. máj 1997 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bola pripustená zmena žalobného návrhu   vo   výške   390   887   Sk   z dôvodu   náhrady   škody   a žalovaný   bol   zaviazaný   platiť sťažovateľovi   dôchodok   v sume   6 427   Sk   počnúc   1.   májom   1997,   následne   bolo pojednávanie odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;

- 28. august 1997 – pojednávanie nariadené na 2. september 1997 bolo odročené;

- 7.   november   1998   –   okresný   súd   ustanovil   vo   veci   znalca   z odboru   ekonomika hospodárstva Ing. L. R.;

- 5. marec 1999 – okresný súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku;

- 25. november 1999 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok;

-   25.   november   1999   –   znalec   vyúčtoval   okresnému   súdu   odmenu   za   vypracovanie znaleckého posudku;

- 7. august 2000 – okresný súd vyzval znalca na oznámenie dôvodu, ktorý bráni predloženiu znaleckého posudku;

- 23. august 2000 – znalec oznámil okresnému súdu, že znalecký posudok bol okresnému súdu predložený v novembri 1999;

- 10. november 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. december 2000;

- 14. december 2000 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom sa okresný súd pokúsil o zmier   medzi   účastníkmi   konania,   títo   navrhli   okresnému   súdu   spresnenie   výpočtu znaleckého posudku, aby bol tento transparentný, následne bolo pojednávanie odročené s tým,   že   sťažovateľ   oznámi   súdu   adresu   ošetrujúceho   lekára,   ktorý   bude   požiadaný o doručenie zoznamu práceneschopnosti sťažovateľa s uvedením počtu dní a diagnózy;

-   26.   január   2001   –   okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi   na   vypracovanie   dodatku k predloženému znaleckému posudku;

- 26. február 2001 – okresnému súdu bol doručený dodatok k znaleckému posudku;

-   26.   február   2001   –   uskutočnilo   sa   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd   uznesením rozhodol,   že   súhlasí   so   zmenou   žalobného   návrhu   na   začatie   konania,   následne   bolo pojednávanie odročené z dôvodu naštudovania znaleckého posudku účastníkmi konania;

- 14. marec 2001 – sťažovateľ navrhol okresnému súdu doplnenie dokazovania;

-   20.   marec   2001   –   právny   zástupca   sťažovateľa   požiadal   o odročenie   pojednávania nariadeného na 26. marec 2001;

- 26. marec 2001 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročené (sťažovateľ a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili);

-   14.   máj   2001   –   pojednávanie,   na   ktorom   účastníci   konania   požiadali   okresný   súd o nariadenie   kontrolného   znaleckého   dokazovania,   bolo   následne   odročené   za   účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru imunológie;

- 17. máj 2001 – okresný súd vydal uznesenie o ustanovení znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie lekárska mikrobiológia a imunológia MUDr. H. H.;

- 4. jún 2001 – sťažovateľ zrušil plnomocenstvo na právne zastupovanie JUDr. H.;

- 21. jún 2001 – okresný súd zaslal spis znalkyni MUDr. H.;

-   14.   december   2001   –   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   plnomocenstvo   na   jeho zastupovanie   advokátom   JUDr.   J.   V.,   ktorý   požiadal   okresný   súd   o nariadenie   termínu pojednávania;

-   14.   december   2001   –   znalkyňa   predložila   okresnému   súdu   vyúčtovanie   znaleckého posudku;

- 7. január 2002 – znalkyňa predložila okresnému súdu znalecký posudok;

- 25. apríl 2002 – okresný súd uznesením priznal znalkyni odmenu za vykonanie znaleckého posudku;

- 9. máj 2002 – okresný súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k znaleckému posudku;

- 20. máj 2002 – sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, v ktorom namietal čiastočnú neobjektívnosť posudku;

- 23. júl 2002 – okresný súd ustanovil znalca z odboru ekonomika, podnikanie, účtovníctvo JUDr. Č., na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku;

- 3. august 2002 – sťažovateľ navrhol rozšíriť okruh otázok zadávaných znalcovi;

- 28. august 2002 – prevzatie spisu znalcom;

- 13. december 2002 – okresný súd urgoval predloženie znaleckého posudku znalcom;

- 16. január 2003 – znalec oznámil okresnému súdu dôvody, pre ktoré nemohol predložiť znalecký posudok v súdom určenej lehote;

- 10. február 2003 – znalec vyúčtoval okresnému súdu odmenu za vypracovanie znaleckého posudku;

-   12.   február   2003   -   okresný   súd   uznesením   priznal   odmenu   znalcovi   za   vypracovaný znalecký posudok,

- 14. marec 2003 – sťažovateľ požiadal o ďalšie konanie vo veci;

- 16. máj 2003 – sťažovateľ požiadal okresný súd o pokračovanie v konaní;

- 5. august 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. september 2003;

- 11. august 2003 – okresný súd odročil termín pojednávania z 11. septembra 2003 na 16. október 2003;

- 16. október 2003 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť žalovaného odročené za účelom zváženia potreby ďalšieho znaleckého dokazovania;

- 14. november 2003 – nariadenie pojednávania na 18. december 2003;

- 3. december 2003 – okresný súd pojednávanie nariadené na 18. december 2003 odročil na 25. marec 2004;

- 25. marec 2004 – pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu, bolo odročené na 30. marec 2004 za účelom vyhlásenia rozsudku;

-   30.   marec 2004   –   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   uložil   žalovanému zaplatiť 292 927 Sk od 1. apríla 2004 po 1 593 Sk mesačne a v ostatnej časti konanie zastavil;

- 12. máj 2004 – sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku z 30. marca 2004;

- 27. máj 2004 – žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa;

- 3. jún 2004 – okresný súd vec predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní;

- 16. december 2004 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 9 Co 162/04 napadnutý rozsudok okresného súdu   zmenil tak,   že žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľovi   269 032 Sk a v ostatnej časti bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie;

- 11. marec 2005 – spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu;

- 11. apríl 2005 – okresný súd doručoval rozsudok krajského súdu účastníkom konania.Podľa zistenia ústavného súdu z 20. septembra 2005 okresný súd v predmetnej veci od 11. apríla 2005 do dňa zisťovania nevykonal žiadny procesný úkon.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01).

Predmetom posudzovaného konania je sťažovateľom uplatnený nárok náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu sťažovateľa.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd pripúšťa, že v skúmanom konaní ide o právne, ale hlavne skutkovo zložitú vec najmä vzhľadom na nutnosť opakovaného znaleckého dokazovania, čo však v konečnom dôsledku nemôže ospravedlniť doterajšiu, takmer 14-ročnú dĺžku konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa (v konaní pred okresným súdom v procesnom postavení žalobcu), ústavný súd konštatuje, že k doterajšej dĺžke   konania   prispel   aj   samotný   sťažovateľ,   resp.   jeho   právny   zástupca,   napríklad neúčasťami na pojednávaniach (4. marca 1993, 17. marca 2004, 12. apríla 1994 a 3. mája 1994) a žiadosťami o odročenie okresným súdom nariadených pojednávaní (17. mája 1994, 4. marca 1997 a 20. marca 2001).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti daného prípadu a zároveň konštatuje, že okresný súd v období:

- od 11. augusta 1994 (predloženie dôvodov odvolania sťažovateľom) do 24. januára 1995 (vydanie opravného uznesenia), t. j. viac ako 5 mesiacov;

- od 27. mája 1997 (odročenie pojednávania za účelom nariadenia znaleckého dokazovania) do 7. novembra 1997 (ustanovenie znalca), t. j. viac ako 5 mesiacov;

-   od   25.   novembra   1999   (predloženie   znaleckého   posudku)   do   10.   novembra   2000 (nariadenie pojednávania), t. j. takmer 12 mesiacov;

- od 16. januára 2003 (predloženie znaleckého posudku) do 5. augusta 2003 (nariadenie pojednávania), t. j. viac ako 6 mesiacov;bol   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinný,   resp.   nevykonával   úkony   priamo smerujúce   k rozhodnutiu   vo   veci   samej.   Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu v nedostatočnom personálnom obsadení okresného súdu a vo väzbe na to neprimeranom zaťažení sudcov pri vybavovaní agendy nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali   zodpovednosť   súdu,   ktorý   je   vecne   a   miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Ústavný súd súčasne zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci (t. j. viac ako 14 rokov – od 16. mája 1991), možno už len na základe jeho posúdenia v globále považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Táto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu   stáva   iluzórnym,   a teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate   (mutatis   mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 40/05).

Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že hľadisko zdĺhavosti konania je zvlášť citlivo posudzované v konaniach, s výsledkom ktorých sťažovateľ spája aj zabezpečenie svojich životných potrieb. Časové hľadisko zohráva v týchto sporoch dôležitú úlohu (II. ÚS 52/99). V   predmetnom   konaní   ide   o pracovnoprávny   spor,   v ktorom   sa   pre   sťažovateľa   rieši existenčná   otázka,   ktorou   je   konanie   o náhrade   za   stratu   na   zárobku   po   skončení práceneschopnosti, ktorá predstavuje pre sťažovateľa príjem zabezpečujúci jeho živobytie. V týchto sporoch by mal preto súd postupovať čo najrýchlejšie a najefektívnejšie.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 6 000 000 Sk za neúmerné dlho pretrvávajúci súdny spor.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom na celkovú dĺžku konania, s prihliadnutím na podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke konania, berúc do úvahy, že o podstatnej časti nároku uplatneného sťažovateľom je už právoplatne   rozhodnuté   (pozri   rozhodnutie   krajského   súdu   sp.   zn.   9   Co   162/04   zo 16. decembra 2004), považuje za primerané vo výške 60 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy.

Vzhľadom   na   to,   že   si   sťažovateľ   neuplatnil   náhradu   trov   konania   právneho zastúpenia, ústavný súd o tejto otázke nerozhodoval.

7. Podľa čl. 133 ústavy, proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok,   z dôvodu   ktorého   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005