znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 132/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. F., bytom Z., zastúpeného advokátom JUDr. M. U., Z., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 1142/93 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Z. F.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2004 doručená sťažnosť Ing. Z. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 1142/93. Na základe výzvy ústavného súdu   zo   17.   marca   2004   sťažnosť   bola   doplnená   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 8. apríla 2004.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 19. októbra 1993 podal okresnému súdu návrh o zaplatenie   70   194   Sk   s   príslušenstvom.   Dňa   11.   novembra   1993   okresný   súd   vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 1 Rob 3375/93, proti ktorému žalovaný podal odpor.

Sťažovateľ ďalej uvádza chronologicky priebeh súdneho konania na okresnom súde, ako aj odvolacieho konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), opisuje   úkony   všeobecných   súdov   v priebehu   trvania   súdneho   sporu   od   roku   1993 a v závere sťažnosti poukazuje na to, že okresný súd rozsudkom z 18. júna 2003 č.   k. Cb 1142/93–170   po takmer   10   rokoch   od   podania   návrhu   na   začatie   konania   vo   veci rozhodol.   Proti   tomuto   rozsudku   podal   odporca   odvolanie   z   31.   júla   2003.   Termín pojednávania na krajskom súde bol určený na 27. február 2004.

V sťažnosti   ďalej   uvádza   «„Je   síce   pravdou,   že   žiadnu   písomnosť,   konkrétne označenú ako „sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 80/199 2 Zb. v znení neskorších predpisov“ som písomne nepodal, ale už samotný fakt, že od podania návrhu uplynulo 10 rokov a súd právoplatne vo veci nerozhodol je dostačujúci a podľa mňa aj jasne nasvedčujúci tomu, že k prieťahom v konaní došlo“».

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd porušil v predmetnom konaní jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Cb   1142/93   o zaplatenie 70 194 Sk s príslušenstvom bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zároveň sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.   Ústavný súd pri predbežnom   prerokovaní každej   sťažnosti   pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej   ústavný súd nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   z jej   príloh,   ako   aj   skutočností   zistených na všeobecných   súdoch   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   v sťažnosti   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 1142/93.

Okresný súd v namietanom konaní vo veci samej rozhodol rozsudkom 18. júna 2003. Vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením (a úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať   v spojitosti   s podaním   odvolania   podľa   §   209   a §   210   Občianskeho   súdneho poriadku)   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a dovolené   úkony   na odstránenie   právnej   neistoty   sťažovateľa.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd nemohol   vykonávať   (výnimkou   je   postup   podľa   §   213   ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku, ktorý však v tejto veci neprichádzal do úvahy), a preto bolo treba vec posudzovať so   zreteľom na čl. 2 ods.   2 ústavy   ako vec,   v ktorej   ústavná úloha okresného súdu   pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon   konečným rozhodnutím   vo   veci   samej   aj napriek   podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania.

Rozsudok okresného súdu z 18. júna 2003 bol krajským súdom v konaní vedenom pod   sp.   zn.   43   Cob   362/03   16.   apríla   2004   v celom   rozsahu   potvrdený.   Rozhodnutím krajského súdu došlo k právoplatnému skončeniu veci bez toho, aby sa vec akýmkoľvek zákonom dovoleným spôsobom dostala späť na okresný súd.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne prieťahy v ňom a napokon ani postup krajského súdu. Tento stav veci viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2004