znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 131/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2010 Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) postúpená sťažnosť M. P. (ďalej   len „sťažovateľ“) zo 16. novembra   2009 spolu   so   spisom   okresného   súdu   sp. zn. 27 C 35/1998 a následne 2. marca 2010 a 15. marca 2010 bola ústavnému súdu doručená identická   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998.

Zo sťažnosti, ako aj z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že uznesením okresného súdu o schválení zmieru sp. zn. 27 C 35/98 zo 4. septembra 2009 bolo okrem iného zrušené podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti sťažovateľa a navrhovateľky a táto bola prikázaná do výlučného vlastníctva sťažovateľa, ktorý bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 23 235,74 € z dôvodu finančného vyrovnania.

Sťažovateľ uviedol, že návrh na začatie konania bol podaný okresnému súdu ešte 16. októbra   1998.   Vo   veci   bolo   podľa   sťažovateľa „vytýčených   41   nekonštruktívnych pojednávaní. Predseda senátu bezdôvodne odročoval pojednávania na iné termíny, často na neurčito. V predmetnej veci... podal viackrát rôzne pripomienky a návrhy, ktorými sa predseda senátu vôbec nezaoberal, alebo ich ani na pojednávaní vôbec neprotokoloval.“.

Sťažovateľ poukázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. apríla 2009,   v ktorom   bolo   vyslovené   porušenie   základného   práva   navrhovateľky   (bývalej manželky   sťažovateľa)   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru postupom   okresného   súdu   v namietanom   konaní.   Sťažovateľ   je   presvedčený,   že v predmetnom konaní došlo aj k porušeniu jeho označených práv, a preto sa rozhodol podať túto sťažnosť.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesenie   okresného   súdu   sp. zn.   27 C 35/98 zo 4. septembra 2009, ktorým bolo namietané konanie skončené, nadobudlo právoplatnosť v časti schváleného zmieru 2. októbra 2009 a v časti náhrady trov konania 20. októbra 2009.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 35/1998.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Okresný súd v predmetnej veci meritórne rozhodol uznesením o schválení zmieru zo 4.   septembra   2009,   ktoré,   ako   už   bolo   uvedené,   nadobudlo   právoplatnosť v časti schváleného   zmieru   2.   októbra   2009   a v časti   náhrady   trov   konania   20.   októbra   2009. Sťažnosť   sťažovateľa   bola   doručená   ústavnému   súdu   2.   marca   2010,   t. j.   po   uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Po   odmietnutí   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

Ústavný súd k podaniu sťažnosti sťažovateľa zo 16. novembra 2009 na okresnom súde   24.   novembra   2009   uvádza,   že   takéto   podanie   návrhu   nemá   za   následok   začatie konania pred ústavným súdom, tak ako to je v občianskoprávnom alebo trestnoprávnom konaní,   keď   podaním   návrhu   na   ktoromkoľvek   všeobecnom   súde   ostáva   zachovaná hmotnoprávna, ako aj procesná lehota (s výnimkou podania dovolania). Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, a preto na zachovanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti je potrebné podať návrh na začatie konania ústavnému súdu.

V nadväznosti na postúpenie sťažnosti ústavnému súdu okresným súdom ústavný súd dodáva, že za platného právneho stavu nemožno začať konanie pred ústavným súdom tak, že   všeobecný   súd   postúpi   vec   ústavnému   súdu   (bližšie   napr.   PL. ÚS 13/99),   t. j.   vec postúpenú ústavnému súdu všeobecným súdom nemožno považovať za návrh na začatie konania pred ústavným súdom.

Napokon, ak by aj sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 24. novembra 2009 (t. j. vtedy,   keď   bola   podaná   na   okresnom   súde),   bola   by   v súlade   s doterajšou   judikatúrou ústavného   súdu   odmietnutá   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   z dôvodu,   že   ústavný   súd poskytuje ochranu označeným právam len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označených práv ešte mohlo dochádzať alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   mohlo   trvať   (m. m. I. ÚS 34/99,   III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05), t. j. vtedy, ak mu bola sťažnosť doručená v čase, keď ešte nedošlo k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa z dôvodu, že príslušný súd ešte vo veci sťažovateľa právoplatne nerozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010