znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 131/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   D.,   (...),   t. č. vo   výkone   väzby,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl. 5   ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   5 Tpo 44/07, 5 Tpo 45/07, 5 Tpo 46/07, 5 Tpo 47/07, 5 Tpo 48/07 a 5 Tpo 83/07 a jeho uznesením zo 6. júla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra 2007 doručená sťažnosť J. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   v   konaniach   vedených   Krajským   súdom   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský   súd“)   pod   sp. zn.   5 Tpo 44/07,   5 Tpo 45/07,   5 Tpo 46/07,   5 Tpo 47/07, 5 Tpo 48/07 a 5 Tpo 83/07 a jeho uznesením zo 6. júla 2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv postupom krajského súdu z dôvodu, že krajský súd v uvedených konaniach rozhodol o jeho sťažnosti   z 22. júna   2007   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný   súd“)   z 22.   júna   2007,   ktorým   mu   bola   predĺžená   lehota   trvania   väzby do 10. septembra 2007, na neverejnom zasadnutí.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Proti uzneseniu OS o predĺžení väzby som podal ešte na verejnom zasadnutí dňa 22. 6. 2007 sťažnosť.

Krajský súd ako nadriadený súd rozhodol uznesením zo dňa 6. 7. 2007 pod sp. zn. 5 Tpo 45/07 až 5 Tpo 48/07 a 5 Tpo 83/07 o mojej sťažnosti na neverejnom zasadnutí tak, že ju zamietol ako nedôvodnú (...).

Vzhľadom na skutočnosť, že KS rozhodol o mojej sťažnosti na neverejnom zasadnutí a tak bez poskytnutia mi možnosti byť v konaní pred súdom prítomný a osobne sa vyjadriť k dôvodom   ďalšieho   ponechania   ma   vo   väzbe,   mám   za   to,   že   porušil   moje   právo garantované v čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (...), podľa ktorého každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím, alebo   iným   spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   Súd   urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Väzby, ktorá je zásadným zaisťovacím inštitútom predstavuje za každých okolností výrazný   zásah   do   základného   práva   jednotlivca   na   osobnú   slobodu.   Neodmysliteľnou procesnou zárukou pri takomto zásahu musí byť právo dotknutej osoby osobne sa vyjadriť, čiže byť vypočutá k dôvodom a okolnostiam ďalšieho zotrvania vo väzbe.

Postup   KS   v Banskej   Bystrici   vo   veci   konania   5 Tpo 83/07   a 5 Tpo 45/07   až 5 Tpo 48/07,   ktorého   výsledkom   bolo   vydanie   uznesenia   zo   dňa   6. 7. 2007   o zamietnutí mojej sťažnosti voči uzneseniu sudcu pre prípravné konanie OS BB,   ktorým uznesením Sudcu   pre   prípravné   konanie   predĺžil   lehotu   trvania   mojej   väzby   do   10. 9. 2007,   preto nepovažujem za dostatočný na to, aby to bolo možné akceptovať, a to práve s prihliadnutím na absenciu verejného prerokovania veci, ktorého by som sa v prípade jeho nariadenia mal právo   zúčastniť   a osobne   Súdu   predniesť   argumenty   svedčiace   proti   môjmu   ďalšiemu zotrvaniu vo väzbe.“

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „zrušil uznesenie KS v B. Bystrici sp. zn. 5 Tpo 45/07 až 5 Tpo 48/07 a 5 Tpo 83/07 zo dňa 6. 7. 2007 a prikázal KS v B. B., aby ma (...) prepustil bezodkladne z väzby na slobodu“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   je   vzhľadom   na   to   povinný   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti preskúmať najskôr jej procesné náležitosti a splnenie predpokladov na jej prípadné prijatie na ďalšie konanie.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   nemožno   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to   kogentné   ustanovenie   § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nepripúšťa.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom krajského súdu „vo veci konania 5 Tpo 83/07 a 5 Tpo 44/07 až 5 Tpo 48/07 ktorého výsledkom bolo vydanie uznesenia zo dňa 6. 7. 2007“ súvisiacim   s rozhodovaním   o jeho   sťažnosti   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp. zn. 0 Tp 171/06   z   22. júna 2007,   ktorým   mu   bola   predĺžená   lehota   trvania   väzby do 10. septembra 2007. Z obsahu jeho sťažnosti vyplýva, že k porušeniu jeho označených práv namietaným postupom krajského súdu malo dôjsť podľa neho preto, že krajský súd rozhodol na neverejnom zasadnutí, teda bez osobného vypočutia sťažovateľa.

Zo   zistení   ústavného   súdu   (ako   aj   zo   súvisiaceho   spisu   ústavného   súdu   sp. zn. IV. ÚS 45/08   vo   veci   sťažovateľa   P. O.) a z odpovede   okresného   súdu   sp. zn. Spr 4013/2008 z 27. marca 2008 na výzvu ústavného súdu z 13. marca 2008 a z jej príloh vyplýva, že pod sp. zn. 5 Tpo 44 až 48/07 prebiehalo na krajskom súde konanie o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 171/06 z 26. marca 2007, ktorým tento súd rozhodol o predĺžení väzby sťažovateľa do 10. júla 2007. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 44 až 48/07 z 10. apríla 2007, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa, bolo   doručené   sťažovateľovi   9.   mája 2007.   Krajský   súd   uznesením   sp. zn.   5 Tpo 83/07 zo 6. júla 2007 rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 171/06   z 22.   júna   2007,   ktorým   bola   predĺžená   lehota   trvania   jeho   väzby do 10. septembra   2007,   a jeho   sťažnosť   zamietol.   Toto   uznesenie   krajského   súdu   bolo sťažovateľovi doručené 16. júla 2007.

Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   overovať   doručenie,   resp.   nedoručenie označených   rozhodnutí   krajského   súdu   sťažovateľovej   obhajkyni   a   v   tejto   súvislosti poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   vyslovil,   že pri právoplatnom   rozhodnutí podľa   Trestného   poriadku,   ktoré   sa   sťažovateľovi   v odpise   doručuje   a ktorým   mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi,   avšak nie jeho právnemu zástupcovi   (napr.   III. ÚS 90/03,   III. ÚS 188/03, III. ÚS 332/04, II. ÚS 246/06).

Sťažnosť   z   5. novembra 2007   bola   ústavnému   súdu   doručená   8. novembra   2007. Zo zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že uznesenia   krajského   súdu   boli   sťažovateľovi doručené   9.   mája   2007,   resp.   16.   júla   2007. Na   základe   ustálenej   praxe   ústavný   súd považuje lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za lehotu procesnoprávnu, preto posledným dňom zákonnej dvojmesačnej lehoty bol 9. júl 2007, resp. 17. september 2007 (pretože 16. september 2007 bol dňom pracovného pokoja).

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak,   že   sťažnosť   odmietol   ako   podanú   oneskorene.   Vzhľadom   na   to   už   nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti [napr. predloženie kvalifikovaného splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde)].

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008