znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 131/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   S.,   bytom   Č.,   ktorou   žiadal   o zrušenie   rozhodnutí všeobecných súdov, a to rozsudku Okresného súdu v Čadci sp. zn. 8 C 792/93 z 10. mája 1995 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 3103/95 z 13. januára 1996, uznesenia Krajského súdu   v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 2760/96 z 8. októbra 1996, uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 320/97 zo 16. apríla 1997, rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 468/98 z 9. septembra 1998 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 35/99 z 29. júla 1999, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2003 doručená sťažnosť J. S., bytom Č. (ďalej len „sťažovateľ“), označená ako „Sťažnosť na preskúmanie rozhodnutí a spravodlivé rozhodnutie“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o preskúmanie týchto rozhodnutí:

- rozsudok Okresného súdu v Čadci (ďalej len „okresný súd“) z 10. mája 1995 sp. zn. 8 C 792/93

- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 1996 sp. zn. 16 Co 3103/95

- rozsudok okresného súdu z 29. apríla 1996 sp. zn. 8 C 792/93

- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. októbra 1996 sp. zn. 16 Co 2760/96

- rozsudok okresného súdu z 20. januára 1997 sp. zn. 8 C 792/93

- uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 16. apríla 1997 sp. zn. 6 Co 320/97

- rozsudok okresného súdu z 26. novembra 1997 sp. zn. 8 C 792/93

- rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. septembra 1998 sp. zn. 6 Co 468/98

- uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 29. júla 1999 sp. zn. 2 Cdo 35/99a priznanie jednorazovej primeranej kompenzácie.

Sťažovateľ konkrétne poukazuje na to, že „boli porušené viaceré zákony a normy, pričom   ich   zdĺhavosť   v rozhodovaní   pri   pracovnom   úraze   bola   neúnosná.   (...) Nespravodlivé   a   podpolitické   rozhodnutie   trvalo   dlhých   6   rokov,   čo   vzhľadom   na rozhodnutie, či ide o pracovný úraz je rozhodnutie súdu v neprimeranom čase“.

Okrem zrušenia vyššie označených rozhodnutí všeobecných súdov sťažovateľ žiadal potvrdiť rozsudok okresného súdu z 10. mája 1995.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   t. j.   v lehote   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   792/93   z 10.   mája   1995   v spojení s uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 1996 sp. zn. 16 Co 3103/95 a z 8.   októbra   1996   sp.   zn.   16   Co   2760/96   a uzneseniami   Krajského   súdu   v   Žiline zo 16. apríla 1997 sp. zn. 6 Co 320/97 a z 9. septembra 1998 sp. zn. 6 Co 468/98 nadobudol právoplatnosť 18. decembra 1998.

Uznesenie   najvyššieho   súdu   z   29.   júla   1999   sp.   zn.   2 Cdo   35/99   nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 1999.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny   prostriedok   nápravy   ochrany   ústavnosti,   s prihliadnutím   na   deň   nadobudnutia právoplatnosti   rozhodnutí,   ktorými   mali   byť   porušené   základné   práva   sťažovateľa (18. december   1998   a september   1999),   a deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu,   t. j. 7. júl   2003,   je   možné   konštatovať,   že   lehota   stanovená   pre   tento   druh   konania   pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto   po predbežnom prerokovaní sťažnosť   sťažovateľa podľa   § 25 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2003